Oči sa boja, ale ruky spravia, hovorí sa na Gemeri. David Turčáni a Soňa Keresztesová si vybrali zložitú cestu. Kúpili starý dom a pozemok v Liešnici v okrese, ktorý patrí k miestam s najvyššou nezamestnanosťou, a začali chovať včely.
Na kurzoch učia včeláriť aj iných. Ďalšie kurzy majú pre dlhodobo nezamestnaných, majú im pomôcť nájsť nový spôsob živobytia. V rámci sociálneho projektu zamestnali dve ženy v dielni na výrobu sviečok z včelieho vosku.
A hoci pandémia pribrzdila takmer všetky ich aktivity, včely neprestali lietať a kvety kvitnúť. Kolobeh života pokračuje. Aj projekt Včelí kRaj.
Prečítajte si úryvok z knihy HUMANS, 30 tvárí lepšieho Slovenska od slovenskej reportérky a fotografky Jany Čavojskej, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
Tretia generácia včelárov
David je zo Závady v okrese Veľký Krtíš a to, že sa po doktorandskom štúdiu environmentalistiky vrátil na stredné Slovensko, považuje za splatenie dlhu svojmu regiónu. Pre Soňu, ktorá sa narodila v Šamoríne, to bola viac výzva.
A hoci David pochádza zo včelárskej rodiny, bola to ona, ktorú chov včiel oslovil a zahrnula ho do spoločných plánov. Včeláril Davidov starý otec aj otec.
David ako dieťa tiež musel chodiť pomáhať. No v rodinnej tradícii neplánoval pokračovať. Vyhlásil, že nikdy. „A vidíte,“ smeje sa teraz mladý muž, z ktorého sa stal profesionálny včelár.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Keď sa so Soňou rozhodli chovať včely, vracali sa mu v spomienkach všetky tie rozhovory a práca pri včelách s otcom a starým otcom.
Poslaním Včelieho kRaja však nie je v prvom rade produkovať med, ale vzdelávať ľudí, ktorí chcú so včelárením začať. Vďaka komerčným kurzom majú zas peniaze na neziskové aktivity. Napríklad na nákup včelárskeho vybavenia pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa u nich vzdelávali.
Včelárske kurzy
Počiatočné náklady môžu byť až 1 500 eur, a kto je bez práce, nikdy také peniaze nedá dokopy. O včelách a včelárení vzdelávajú aj deti, od škôlkarov až po tínedžerov. „Ukázalo sa, že kurzy pre dospelých majú veľmi dobrú odozvu,“ hovorí David.
„Ľudia boli spokojní. Hovorili nám, že taký kurz bol presne to, čo hľadali. Že ak sa chceli učiť z internetu alebo kníh, boli z informácií zmätení. U nás s nimi v priebehu dvoch – troch dní prejdeme celý včelársky rok. Skoro stále sme vo včelnici.“
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Vyskúšajú si prácu so včelami a dozvedia sa o všetkých aktivitách, ktoré včelár musí urobiť. „Samozrejme, je to len začiatok, ukázanie cesty. No vďaka tomuto základu sa im jednoduchšie ďalej vzdeláva z kníh. Včelárenie je celoživotné štúdium.“
Podľa návratiek od kurzistov z roku 2019 začalo včeláriť až 70 percent z nich.
Ľudia väčšinou vo Včelom kRaji očakávajú stovky včelstiev. V skutočnosti majú dvadsať rodín v Liešnici a malú včelnicu s maximálne piatimi rodinami v mestskom parku v Lučenci, v ktorej vzdelávajú školákov a škôlkarov.
„Keďže kvôli kurzom veľa cestujeme po školách, o viac včiel by sme sa nestihli postarať s láskou. Nemali by sme z toho radosť,“ vysvetľuje David. „To, čo máme, však na vzdelávanie a demonštrovanie včelárskych procesov úplne stačí.“ Včelí kRaj predáva z dvora aj vlastný med a propolis.
Menej medu, viac problémov
Chovať včely je vraj čoraz ťažšie. David v posledných rokoch pozoruje veľký úbytok medu. V poľnohospodárskych monokultúrach sú výnosy medu vždy vyššie než v prirodzenej horskej krajine.
Ani prírodná krajina však nie je druhovo taká pestrá ako v minulosti, takže pastva pre včely nie je taká dobrá. Kvôli klimatickej zmene sa mení doba a dĺžka kvitnutia rastlín. Rastliny, ktoré kedysi kvitli postupne, kvitnú naraz.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Prichádzajú extrémne výkyvy počasia: obdobia veľkých horúčav, ochladení, silných dažďov. Tie nie sú pre včely dobré. Imunita včiel klesá. Choroby sa šíria rýchlejšie. Hlavne v územiach, kde je včiel veľa. Lebo aj to začína byť niekde problém.
Keď v roku 2013 David a Soňa so Včelím kRajom začínali, nebolo včelárenie až také populárne. Neskôr však nastal boom. Všade sa hovorilo: „Chovajte včely.“
A došlo k tomu, že v niektorých lokalitách ich naozaj môže byť veľa. „Na našich kurzoch učíme ľudí skôr hobby včeláreniu: aby mali niekde v záhrade dva úliky. To úplne stačí,“ vysvetľuje David.
Včelárenie ako poslanie
„Pre nás je budúcnosťou včelárenia aj naša osobná cesta v malých včelniciach, roztrúsených po krajine podľa toho, ako ich krajina uživí. Nie veľa včelstiev na jednom mieste. A, samozrejme, dôraz na kvalitu. Je rozdiel vo včelstve, vytvorenom len na rok, ktoré potom uhynie, a vo včelstve, ktoré prežíva dlhé obdobie.“
Komerčné kurzy trvajú vo Včelom kRaji dva – tri dni, majú aj program Jeden deň včelárom v angličtine. Dlhodobo nezamestnaní z okolia však navštevujú kurz celoročne.
Absolvujú teoretickú a praktickú časť, vidia a vyskúšajú si všetky úkony na včelnici. Tieto kurzy vedie David najradšej. Zároveň vie, že s miestnymi musí riešiť veci inak.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
„Sme v regióne s najvyššou nezamestnanosťou. Ako mám ľuďom rozprávať o potrebe chrániť opeľovače, keď musia riešiť sociálne a ekonomické otázky? Až 70 percent účastníkov našich komerčných kurzov je z Bratislavy a okolia.“
Tam sa ľudia predsa len majú lepšie a majú priestor uvažovať o ekológii alebo pomoci v sociálnej oblasti. Ďalší prichádzajú, lebo zo života v meste a stresujúceho zamestnania sú vyhorení a hľadajú spojenie s prírodou.
Včely všetko vycítia
Pre Davida je zarážajúce, že väčšina detí z kurzov pre školy ešte nikdy nebola v kontakte so včelou. „Dospelí si navlečú kombinézu, dvoje rukavíc a boja sa, čo bude, keď otvorím úľ. Sú prekvapení, že z neho vyberám plásty holými rukami.“
Keď sa im svet včiel otvorí, aj oni nosia len tričká a klobúky so sieťkou. „Včely málokedy bodnú. Práve dnes ráno jedného chlapca včela bodla, no bol to tretí prípad od roku 2013.“
David sa však nedokáže správať tak, aby ho neuštipli. Hovorí, že celé mesiace síce žihadlo nedostane, ale potom sa stane, že ho bodne 30 včiel za jediný deň.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
K včelám treba pristupovať s pokojom, rešpektom a v dobrej nálade. Vycítia strach alebo stres. David hneď vidí, že najviac letia na dieťa, ktoré sa cestou na včelnicu najviac bálo. Nič nehrozí, deti majú kombinézy, rukavice a kukly. Ale vidno, že včely dokážu cítiť veľa vecí. Vadia im parfumy, laky a gély vo vlasoch, pot, alkohol.
Na včelách Davida fascinuje ich pracovitosť a cesta za vyšším cieľom. „Uprednostnia dobro celku na úkor svojich osobných obmedzení. Odrobia si, čo majú. Nerepcú. Ráno nesedí 500 včiel na letáči s tým, že ja dnes nejdem. Spoločenstvo funguje.“
O činnostiach celku sa včelia rodina rozhoduje konsenzom, ale vždy pritom prihliada na dobro spoločenstva. Lebo aj v rámci demokracie si treba plniť svoje úlohy. „Áno, aj včelstvá majú neduhy. Navzájom sa vykrádajú, majú choroby, zaniknú. Ale na 99 percent ide o funkčné spoločenstvá. Lebo každý jeho člen pracuje pre celok.“
Ešte aj trúdy, ktoré mnohí považujú za neužitočné a samotné včely im v auguste prestanú dávať jedlo a vyobcujú ich z úľa, majú podľa Davida dôležitú úlohu.
„Síce nenosia hodnoty ako peľ a nevyrábajú med, no vo včelstve majú význam. Máme úle bez včelárskych zásahov, úplne blízke prírode, a produkujú veľké množstvo trúdov. Takže ich na niečo potrebujú. Napríklad na produkovanie nových včiel musí byť v chumáči teplota okolo 36 stupňov Celzia. Tú zrejme regulujú trúdy.“
Nové výzvy
Rok 2019 bol pre Včelí kRaj úspešný. Plánovali zamestnať ďalšieho človeka. No prišla korona a všetko zastavila. Aj kurzy, aj predaj výrobkov na trhoch. Našťastie, dve rómske ženy zo sociálnej dielne si prácu udržali, hoci výrobky môžu ponúkať len cez e-shopy.
Včelí kRaj prežil dva pandemické lockdowny len vďaka úsporám. Na ďalšiu jar naštartovali kurzy s dvojmesačným oneskorením. Nie je to jednoduché ani v kráľovstve včiel na Gemeri v dedinke na konci všetkých ciest.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Ale Davida včely stále inšpirujú. „Hlavne fungovanie ich spoločenstva. To, že sme prišli do regiónu s najvyššou nezamestnanosťou s takýmto projektom, bolo odvážne. Určite by sa nám viac darilo neďaleko Bratislavy. Vidíme neistotu. Ale ideme ďalej, hoci je to ťažké.“
A ako sa im darí teraz? Posledné roky budujú na Slovensku prvé ekocentrum, ktoré sa bude venovať včelám, opeľovačom a hmyzu všeobecne. Pôvodnú stavbu včelína prerobili na celoročne prístupné ekocentrum.
„Práve v týchto týždňoch robíme posledné úpravy pred kolaudáciou. Aj napriek stavebným prácam naďalej pokračujeme vo všetkých našich aktivitách. A práve ekocentrum bude môcť priniesť aj nové typy akcií,“ hovorí David.
Oči sa boja, ale ruky spravia.
Prečítali ste si úryvok z knihy HUMANS, 30 tvárí lepšieho Slovenska od slovenskej reportérky a fotografky Jany Čavojskej, ktorú nájdete v našej Forbes knižnici.
