Finančné trhy očakávajú, že inflácia zostane nad dvojpercentným cieľom ECB niekoľko rokov.
Európska centrálna banka je pripravená kedykoľvek zvýšiť základné úrokové sadzby, ak by sa inflácia v dôsledku vojny s Iránom vymkla kontrole. Skôr než tak urobí, potrebuje však čas na vyhodnotenie príčin, rozsahu a trvania vyšších cien. Povedala to dnes prezidentka ECB Christine Lagarde, podľa ktorej je nutné sledovať včasné varovné signály. Znamená to, že úroky v eurozóne by sa mohli zvýšiť už v apríli, napísal server ekonomického denníka Financial Times.
Lagardeová povedala, že k určitému miernemu sprísneniu menovej politiky môže dôjsť aj v situácii, keď bude inflačný cieľ ECB v dôsledku súčasného šoku na trhu s energiami prekročený len kratší čas. Vo februári bola v eurozóne miera inflácie 1,9 percenta, zvýšila sa tak z januárovej hodnoty 1,7 percenta. Vojna na Blízkom východe začala posledný februárový deň americko-izraelským útokom na Irán, prvý dosah na infláciu sa teda ukáže až v číslach za marec.
Európska centrálna banka predvlani v júni začala znižovanie úrokových sadzieb, aby podporila hospodársky rast v eurozóne. Depozitná sadzba odvtedy klesla na polovicu, naposledy k jej redukcii ECB prikročila začiatkom minulého júna, keď ju znížila na dve percenta. Minulý týždeň ponechala úrokové sadzby takisto bez zmeny, ale varovala pred nadchádzajúcim rastom cien. V ECB sa teraz diskutuje o tom, za akých okolností by bolo nutné sadzby zvýšiť, aby sa zabránilo riziku rýchleho a trvalého rastu cien.
„Ak by ten šok viedol k výraznému, aj keď nie k dlhotrvajúcemu prekročeniu cieľa, môže byť na mieste, aby sme našu menovú politiku trochu prispôsobili,“ povedala podľa agentúry Reuters Lagardeová v dnešnom prejave vo Frankfurte nad Mohanom. „Ponechať také prekročenie úplne bez reakcie by mohlo predstavovať komunikačné riziko: verejnosť by mohla len ťažko chápať reakčnú funkciu, ktorá nereaguje,“ dodala šéfka ECB.
Lagardeová výslovne nestotožnila svoje kritériá so žiadnym zo scenárov, ktoré ECB predstavila minulý týždeň. Nie sú však príliš odlišné od inflačného vývoja podľa scenára, ktorý ECB považuje za nepriaznivý. Podľa najpriaznivejšieho scenára, ktorý je pre ECB scenárom základným, tento rok inflácia dosiahne v priemere 2,6 percenta, čo by bol nárast z približne dvoch percent vlani. V nepriaznivom scenári inflácia v druhej polovici tohto roka prekročí štyri percentá, ale do polovice budúceho roka sa vráti k dvojpercentnému cieľu. V najhoršom variante presiahne miera inflácie začiatkom budúceho roka šesť percent a k cieľu sa nevráti niekoľko rokov.
„Ak očakávame, že sa inflácia výrazne a trvale odchýli od cieľa, reakcia musí byť zodpovedajúcim spôsobom razantná alebo dlhodobá,“ uviedla Lagardeová. „Inak by sa spustili samoposilňujúce mechanizmy, riziko straty ukotvenia inflačných očakávaní by potom bolo akútne,“ dodala.
Finančné trhy teraz očakávajú, že ECB v tomto roku zvýši úrokové sadzby dvakrát až trikrát. Predpokladajú, že inflácia zostane nad dvojpercentným cieľom ECB niekoľko rokov. Súčasťou argumentácie pre skoršie, ale miernejšie zásahy je aj to, že ECB čelila kritike za príliš neskorú reakciu počas inflačnej vlny v období rokov 2021 až 2022. Banka vtedy považovala rast cien za dočasný a nezačala zvyšovať úrokové sadzby, kým inflácia nedosiahla zhruba osem percent, teda štvornásobok jej cieľa.
Lagardeová uviedla, že súčasná situácia je výrazne odlišná a že niekoľko faktorov naznačuje menšiu mieru prenosu nárastu inflácie do širšej ekonomiky. Šok na trhu s energiami je zatiaľ slabší, hlavne pri zemnom plyne. Trh práce nie je taký napätý, neexistuje odložený dopyt ako po pandémii ochorenia covid-19, fiškálna politika je prísnejšia a základná úroková sadzba centrálnej banky je vyššia. Historické skúsenosti podľa Lagardeovej naznačujú, že široké prelievanie rastu cien energií do celej ekonomiky je skôr výnimkou než pravidlom.
