Európska centrálna banka (ECB) dnes (štvrtok 21. 7.) zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu na 0,50 percenta, k zvýšeniu úrokov tak prikročila po prvý raz od roku 2011. Zároveň predstavila aj nový program nákupov dlhopisov.
ECB sprísňovaním menovej politiky reaguje na rastúcu infláciu v eurozóne, Americká centrálna banka (Fed) začala zvyšovanie úrokových sadzieb už v marci.
Základná sadzba ECB sa od marca 2016 držala na rekordnom minime nula percent. Depozitnú sadzbu ECB zvýšila na nula percent z doterajších mínus 0,50 percenta.
Rozsah zvýšenia sadzieb je pritom výraznejší, ako ECB pôvodne avizovala. Prvotne signalizovala, že plánuje tento mesiac úroky zvýšiť o štvrť percentuálneho bodu.
„Na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady guvernérov bude vhodné pokračovať v návrate úrokových sadzieb k normálu,“ uviedla ECB.
Zároveň predstavila program s názvom Transmission Protection Instrument (TPI), ktorý jej umožní nakupovať dlhopisy v prípade nadmerných rozdielov v nákladoch na pôžičky medzi členskými štátmi eurozóny. Cieľom tohto programu je udržať pod kontrolou náklady na pôžičky najzadlženejších krajín eurozóny, ako je Taliansko.
Ďalšie zvyšovanie?
Európsky štatistický úrad Eurostat tento týždeň oznámil, že miera inflácie v eurozóne sa v júni vyšplhala na rekordných 8,6 percenta, zatiaľ čo v máji predstavovala 8,1 percenta. Infláciu už dlhšie zvyšuje rast cien energií a potravín, tempo zdražovania nabralo na intenzite aj v dôsledku vojny na Ukrajine.
Fed v tomto roku v snahe zmierniť infláciu zvýšil úrokové sadzby už trikrát, celkovo o 1,5 percentuálneho bodu. Jeho základná úroková sadzba sa tak teraz nachádza v pásme 1,50 až 1,75 percenta. Predpokladá sa, že Fed na budúci týždeň prikročí k jej ďalšiemu zvýšeniu.
Hypotéky môžu zdražieť výraznejšie, ale nie až tak ako v Česku
Dlhoočakávaný krok ECB sa stal realitou, čím odštartoval cyklus rastu úrokov v celej eurozóne. K tomuto kroku pristúpila s ohľadom na makroekonomický vývoj v Európe, hoci to nebolo jednoduché rozhodnutie a nie každej krajine tento krok vyhovuje.
V cykle zvyšovania sadzieb ECB plánuje pokračovať aj v septembri, pričom ďalšie tempo rastu úrokov bude naviazané na inflačné prognózy.
„Vyššie sadzby ECB prinesú krátkodobú nervozitu na finančných trhoch a následne ich ustálenie. Banky môžu výraznejšie zdražieť úverové produkty pre firmy aj pre bežných klientov, čiže zdražejú aj hypotéky, spotrebné úvery, lízingy, kreditné karty či povolené prečerpania. Banky by zároveň mohli jemne zvýšiť aj úročenie na termínovaných vkladoch alebo sporeniach, ktoré poskytujú svojim klientom,“ vysvetľuje František Burda, investičný analytik FinGo.sk.
A dodáva: „Pri hypotékach sa určite nemusíme obávať takých vysokých úrokov, aké zažíva Česko. Keďže nie je súčasťou eurozóny, Česká národná banka sa rozhoduje sama. V reakcii na vysokú infláciu začala dvíhať sadzby už vlani, no a najnovšie koncom júna základnú sadzbu potiahla na 7 %. Takýto hrozivý scenár na Slovensku neočakávam.“
Správa bola aktualizovaná 22. júna o 14:50 hod. o komentár Františka Burdu.
