Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok aj napriek slabému hospodárskemu rastu zvýšila svoj kľúčový úrok, už desiatykrát po sebe, a to o 25 bázických bodov na 4,50 percenta, aby znížila infláciu.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok zvýšila aj úrokovú sadzbu z vkladov z 3,75 percenta na 4 percentá, čo je jej historické maximum.
Nie je jasné, či je to koniec
Je ešte príliš skoro povedať, či úrokové sadzby ECB dosiahli svoj vrchol, uviedla prezidentka banky Christine Lagardová.
ECB je síce presvedčená, že úrokové sadzby už dosiahli úrovne, ktoré „výrazne prispejú“ k návratu inflácie k jej cieľu na úrovni dvoch percent, ale ďalšie kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky, upozornila.
Podmienky financovania v eurozóne sa sprísnili a čoraz viac tlmia dopyt, čo je dôležitý faktor pri návrate inflácie k dvojpercentnému cieľu banky, dodala.
Lagardová: Ekonomika sa zhoršuje
Lagardová však priznala, že ekonomická situácia v euroregióne sa zhoršuje. „Ekonomika pravdepodobne zostane v nasledujúcich mesiacoch utlmená. Riziká pre ekonomický rast sú naklonené smerom k poklesu,“ skonštatovala.
Nedávne údaje ukázali, že hospodárstvo euroregiónu v 2. štvrťroku vzrástlo len o 0,1 percenta. ECB už znížila prognózy ekonomického rastu eurozóny na 0,7 percenta v roku 2023, 1 percento v roku 2024 a 1,5 percenta v roku 2025.
Slabé údaje z eurozóny podnietili výzvy, aby ECB pozastavila svoj cyklus zvyšovania úrokov pre obavy, že by to mohlo prehĺbiť pokles hospodárstva. Najmä politici v zadlženejších ekonomikách eurozóny, vrátane Talianska a Portugalska, naliehali na centrálnu banku, aby „stiahla nohu z plynu“.
No aj napriek rýchlemu rastu nákladov na pôžičky od minulého roka sa inflácia v regióne ukázala ako vytrvalá a v auguste zostala na júlovej úrovni 5,3 percenta.
Trhy a ekonómovia predpovedajú, že septembrové zvýšenie úrokov bude posledným krokom v aktuálnom cykle sprísňovania menovej politiky ECB. Počítajú s dlhou prestávkou, po ktorej bude nasledovať zníženie sadzieb v druhej polovici budúceho roka.
Čakalo sa, že sadzby sa nezmenia
Väčšina analytikov len pred niekoľkými dňami považovala za najpravdepodobnejší výsledok štvrtkového zasadnutia ECB nezmenené úrokové sadzby. Názor zmenili po tom, čo zdroj blízky diskusiám uviedol, že ECB v nových prognózach zvýši predpoveď inflácie v eurozóne v roku 2024, pričom očakáva, že zostane príliš vysoká príliš dlho.
Septembrové projekcie ECB pre eurozónu predpokladajú priemernú mieru inflácie v euroregióne na úrovni 5,6 percenta v roku 2023 a pokles v nasledujúcom roku 2024 na 3,2 percenta namiesto na 3 percentá, ktoré banka očakávala pred tromi mesiacmi.
Inflácia má byť nad 5 percentami
Odhady vývoja odrážajú vyššie ceny energií. Zároveň banka mierne upravila prognózu jadrovej inflácie bez cien energií a potravín, smerom nadol na priemernú úroveň 5,1 percenta v roku 2023, 2,9 percenta v roku 2024 a 2,2 percenta v roku 2025.
„Na základe súčasného hodnotenia sa Rada guvernérov domnieva, že kľúčové úrokové sadzby ECB dosiahli úrovne, ktoré, ak sa budú udržiavať dostatočne dlho, výrazne prispejú k včasnému návratu inflácie k cieľu (na úrovni 2 percent),“ uvádza sa vo vyhlásení ECB.
Aktuálne je inflácia v eurozóne 5,3 percenta
Medziročná miera inflácie v eurozóne zostala v auguste stabilná na úrovni 5,3 percenta, ale jadrová inflácia mierne klesla na 5,3 percenta z júlových 5,5 percenta.
„Inflácia ďalej klesá, ale stále sa očakáva, že zostane vysoká príliš dlho. Rada guvernérov je odhodlaná zabezpečiť, aby sa inflácia včas vrátila k strednodobému cieľu na úrovni 2 percent. Budúce rozhodnutia Rady guvernérov zabezpečia, že kľúčové úrokové sadzby ECB budú stanovené na dostatočne reštriktívnych úrovniach tak dlho, ako to bude potrebné,“ dodala banka.
