Robenie rozhodnutí je spletitý proces, ktorému sa nevyhne ani iracionálnosť. Aj tie bezvýznamné majú vplyv na náš život a všetci v tejto chvíli prežívame následky svojich minulých rozhodnutí.
Biografie deklarujú, že tí najúspešnejší ľudia robia rozhodnutia rýchlo a takmer ich nemenia. Z toho vychádza tvrdenie, že úspech v živote je z väčšej miery závislý od toho, ako rýchlo sa dokážeme rozhodovať, nakoľko sú naše voľby múdre a kryté tým, že za ne preberáme zodpovednosť.
Čo má na rozhodovanie zásadný vplyv?
Reagujeme na základe emócií. Naše myšlienky a činy často pramenia z toho, čo považujeme za príťažlivé, a nie logické. Dvaja ľudia sa môžu pozrieť na rovnakú sadu faktov a zareagovať úplne odlišne, pretože tieto fakty prejdú ich emočným filtrom.
Ľudský mozog totiž v prvom rade cíti. Myslenie je až jeho sekundárnym módom. Naša prvá reakcia sa rodí v rýchlej, nevedomej časti mozgu, ktorá je optimalizovaná na cítenie a predvídanie. Až v druhom slede sa v pomalej, vedomej časti mozgu rodí myslenie. Psychológovia hovoria o „systéme 1“ (cítenie a rýchly úsudok) a „systéme 2“ (racionálna analýza).
Daniel Kahneman: Thinking, Fast and Slow:
Máme v sebe senzor na rozhodovanie?
Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami.
Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, „inštinktívne“ si uvedomíme, čo sme spozorovali.
Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie.
Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť, aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než aký by sme očakávali. Keď sme sa nenaučili dešifrovať jej odkazy, menej v ňu veríme a neobraciame sa na ňu.
No keď sa intuíciou riadime, je to skvelé navigačné zariadenie, ktoré nám uľahčuje rozhodovanie a chráni nás pred emočným nepohodlím.
Ako k rozhodnutiu prídeme?
Pri zvažovaní alternatív preváži schéma, ktorá sa nám osvedčila. Taká, ktorú máme pri rozhodnutiach zaužívanú. Spoľahlivou metódou pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať.
Pozor si treba dávať na unavený mozog, lebo má sklon uchyľovať sa k jednoduchším voľbám, ktoré so sebou nesú menšie riziko. Preťaženie kognitívnych funkcií oberá racio o odstup a nadhľad.
Na rozhodovanie vplýva týchto päť kľúčových dimenzií:
- Rozhodovanie je často spájané s neistotou. Tá pramení buď z minulých skúseností alebo súvisí s pravdepodobnosťou výsledku nášho rozhodnutia.
- Každá možnosť (medzi ktorými sa rozhodujeme) má pre nás istú váhu. Odvíja sa od možnej odmeny alebo trestu spojeného s výsledkom.
- Rozhodovanie sa deje v čase – minulé správanie a jeho výsledky ovplyvňujú budúce posudzovanie možností. Ste schopní spracovávať možnosti v rôznych „časových škálach“.
- Veľké množstvo rozhodovacích situácií sa odohráva medzi ľuďmi alebo medzi skupinami. Možnosti tak nie sú hodnotené iba na základe ich pozitívnych a negatívnych dôsledkov na daného človeka, ale aj s dosahmi na iného jednotlivca či skupinu.
- Rozhodovanie je vo veľkej miere závislé od kontextu.
Najčastejšie rozhodovacie postupy sú:
- Zvyk, teda rozhodnutie rovnaké ako v minulosti.
- Konformita alebo voľba možnosti, o ktorej predpokladáte, že by si ju zvolila väčšina ľudí alebo niekto, koho obdivujete.
- Náboženské princípy, kultúrne zvyky a voľby, ktoré sú v danej spoločnosti obvyklé, ako vás to naučili.
Faktory ovplyvňujúce rozhodovanie
Zvažovanie a prehodnocovanie informácií sa nezaobíde ani bez kritického myslenia, vyhodnocovania ziskov a strát a riešenia morálnych dilem.
Riziko ohrozuje výsledok, ktorý tak môže byť neželaný a nepríjemný. Na to, aké veľké sa vám riziko zdá, najväčšmi vplývajú emocionálne, sociálne a osobnostné faktory. Napríklad ste ochotní platiť vyššie poistné za vec, ku ktorej máte emocionálny vzťah, než za inú, objektívne rovnako hodnotnú, ku ktorej takýto vzťah nemáte.
Morálka sa premietne do rozhodovania na základe morálnych hodnôt, ktorými sa riadite. Otec psychoanalýzy Sigmund Freud vyčlenil superego ako časť psychiky, kde sa nachádzajú morálne príkazy, ktoré vás vedú k tomu, čo by ste mali alebo nemali robiť.
Konanie a nekonanie – čo je lepšie? Je morálne podať pacientovi na jeho výslovné želanie látku, ktorá ukončí jeho život? A čo nepodať mu nič, len mu nedávať prostriedky, ktoré ho držia pri živote? Konanie, keď by ste svojím aktívnym činom chceli ukončiť ľudský život, sa vníma ako vražda. Na pasívne správanie sa však nahliada zmierlivejšie.
V bežných situáciách nemáva nekonanie také následky ako konanie, nie je pri ňom väčšinou ani úmysel. Preto sa posudzuje miernejšie ako konanie, ktoré niečo zlé spôsobilo.
Napríklad, často uvádzaný príklad v psychológii morálneho posudzovania opisuje dve možnosti riešenia situácie: Môžeme zachrániť piatich robotníkov pracujúcich na železnici buď tak, že odkloníme výhybku na miesto, kde zabije iba jedného človeka, alebo človeka zhodíte z mosta tak, aby sa vlak zastavil. Dôsledky oboch konaní sú rovnaké, väčšina ľudí je však ochotná prehodiť výhybku, ale nie zhodiť človeka.
Ako sa správne rozhodnúť?
Stručný „návod“ na efektívne rozhodnutia:
1. Správne si to načasujte.
Na rozhodovanie potrebujete „čerstvú“ energiu a čistú hlavu. Viete, kedy sa na seba nemôžete spoľahnúť? Nájdite si čas, keď ste plne sústredení a koncentrovaní, aby si vašu pozornosť nebralo niečo iné.
2. Postrážte si emočné prežívanie.
Pri vyrovnanosti a emočnej stabilite dokážete mať lepší odstup a nadhľad. Necítite stres a únavu, ktorá by vaše rozhodovanie skreslila.
3. Dôverujte si.
Uvedomenie si toho, že máte slobodu voľby, vám pomôže nepodľahnúť manipulácii a nevhodným vplyvom. Pánom vášho rozhodovania ste vy, lebo vy zaň aj ponesiete zodpovednosť.
4. Overte si mieru, intenzitu a dopady vášho rozhodnutia.
Chcete príliš veľa? Alebo naopak príliš málo? Čo a koľko skutočne potrebujete? Budete dlhodobo motivovaní naplno sa do procesov vložiť, aby bolo vaše úsilie v súlade s vašimi preferenciami? Budete môcť realizovať svoju osobnosť a svoju individualitu?
5. Predstavte si svoju voľbu.
Je vaše rozhodnutie v súlade s vašimi hodnotami a postojmi? Budete aj s odstupom času v tomto rozhodnutí vidieť zmysel a prínos? Budete vďaka nemu spokojní a prospešní?
