Televízne obrazovky pred viac ako desiatimi rokmi vymenila za koučovanie manažérov, politikov či športových trénerov. Andrea Vadkerti sa pri svojich tréningoch opiera o neurovedy, psychológiu aj východoázijské učenie. V rozhovore pre Forbes.sk hovorí aj o tom, či sa jej klienti otvárajú ťažko, kto vyhľadáva jej služby, ale aj ako pracovať s človekom, ktorý má prehustené ego.
Venujete sa executive leadership coachingu, ktorý je postavený aj na neurovedách. No mám pocit, že v našich končinách je skôr popularizovaný life coaching. Aký je medzi nimi rozdiel?
Leadership coaching sa venuje prednostne rozvoju podnikateľov, manažérov a lídrov. Riešime najmä výzvy týkajúce sa zručností viesť seba a tímy, produktivitu, komunikáciu, hodnotové zameranie seba i biznisu. Potrebujete poznať prostredie, v ktorom vaši klienti dosahujú výsledky, aby ste chápali kontext a vedeli byť pre nich partnerom na ceste rozvoja. Nemusíte rozumieť ich biznisu, musíte však rozumieť pravidlám ich profesionálneho fungovania.
Vedecké poznatky aj zen
Čo teda s klientom rozoberáte?
Každý klient u mňa prejde v úvodnej fáze aj koučingom ega, preberieme si jeho najväčšie strachy a predsudky. Pracujeme s jeho kritickým ja, tieňovou osobnosťou a s identitami. Posledné menované témy by mohli spadať do kvalifikácie life coachingu. Musíte však mať výcvik v metodikách a licencie, ktoré vás oprávňujú ich nástroje používať.
Podľa toho, čo vidím za posledné dva roky po návrate do Európy najmä na Slovensku a v Česku, koučom sa tu nazýva kdekto. Mnoho ráz sú to v tomto odbore nevzdelaní a nelicencovaní ľudia. Ale verím, že sa trh časom prirodzene prečistí.
V rozhovoroch, ktoré som si s vami prečítala, ste spomínali, že váš koučing sa opiera o vedecké stránky, ale aj o východoázijské učenie. Ako si váš tréning teda môžeme predstaviť?
Koučujem energetické systémy svojich klientov. Potrebujem mať poznatky nielen zo psychológie, ale aj z anatómie, biochémie, kvantovej fyziky. Na škodu nie je ani poznanie zo sociológie o vzťahových systémoch a väčších celkoch ako sú kolektívy či národy.
Licencia kouča je len malý nástroj v tejto rozmanitej skladačke. Dôležitý nástroj, nie však všemocný. Všetko, čo dnes používam, som sa naučila v zahraničí. Som súčasťou globálneho výskumu, aplikované neurovedy som sa vyučila v Singapure, mám zahraničných mentorov a neustále sa vzdelávam.
Spiritualita mi je blízka. Po živote v Ázii, kde zen žijete, nielen o ňom čítate, sa mi východné učenia dostali hlboko pod kožu.
Zmenu musíte chcieť vy, nie kouč
Ak je váš klient racionálne založený človek, nemá problém prijímať myšlienky z východoázijského učenia?
Naša racionalita nie je hlavný dirigent v orchestri zvanom ľudská myseľ. Až 95 percent bežných každodenných rozhodnutí robíme z bázy podvedomia. Len si nahovárame, že platí: myslím, teda som. Sme energetické, emóciami riadené jedince a mozog je len mašina na interpretáciu našej bežnej reality vnímanej zmyslami.
Klient má vždy na výber, čomu verí, ja ho o ničom nepresviedčam. Krásne na mojom zameraní neurobehaviorálneho koučingu je, že v neurobiológii existuje veľa vedeckých dôkazov o fungovaní mozgu, nervovej sústavy, srdca, ktoré ľahko dokážu alebo vyvrátia bežné tvrdenia akýchkoľvek učení.
Je niekedy ťažké klienta presvedčiť, aby sa na problémy pozrel aj touto optikou?
Pri koučingu platí, že klient musí chcieť zmenu viac ako jeho kouč. Vy viete pracovať len s jeho energiou a motívmi, na svoje chcenie radšej zabudnite. Najmä pri koučingu ega to zvykne byť často chvíľu zápas.
„Klient s prehusteným egom je skalopevne presvedčený o svojich pravdách, na všetko má hneď pohotovú odpoveď, má na všetko názor, nespytuje sa a nespochybňuje seba. Jeho životná realita mu však ukazuje, ako ďaleko sa s týmto nastavením v živote dostal a či je šťastný.“
Aj preto v koučingu velebím ticho. Ten moment, kedy nemáte zrazu slov, chýba vám odpoveď. Alebo keď sa klient precitne a uvedomí si, ako ubližuje sebe či druhým. To sú nádherné okamihy. Keď totiž prehovorí srdce, ego mlčí.
Bez rozvláčnych rečí
Kouča zrejme nevyhľadáva spokojný človek, ale ten, ktorý potrebuje vyriešiť isté životné nepríjemnosti. Otvárajú sa vám ľudia ľahko?
Na začiatku si dávame takzvanú chemistry session, nastavíme si očakávania a povieme si, či si navzájom „sedíme“. Klienti po čase cítia, či mi môžu dôverovať, a vedia, že ich prijímam takých, akí sú, v každom rozpoložení. Ja som posledná, ktorá ich bude porovnávať či súdiť.
Na začiatku koučingu si spravíme dohodu, určíme si pravidlá a vyžadujeme ich dodržiavanie od seba navzájom. Nezaväzujem nikoho na určitý počet sedení. Klient je proste v koučingu, kým mu to slúži a prináša mu to výsledky. Nastavíme si triezvo očakávania.
Andrea Vadkerti. Foto: Juraj Vrabko
Sú problémy, s ktorými pohneme za pol hodiny a iné, ktoré si klient pestoval 40 rokov, nám trvajú aj rok, kým ich odstránime. Všetko závisí od klienta a od jeho ochoty na sebe pracovať.
Som pragmatik, rada dosahujem efektívne výsledky. Nie som fanúšikom rozvláčnych rečí bez skutkov. Možno aj preto mám prevažne klientov mužov a posielajú za mnou aj tvrdé oriešky, s ktorými si nevedeli rady poradcovia či psychológovia.
„Prijatie, schopnosť načúvať, priamo sa pýtať, briskný úsudok a jemnocit v zlomových okamihoch – to sú podľa mňa dôležité atribúty práce dobrého konzultanta.“
Som veľmi vďačná za svojich klientov a klientky. Jedenásť rokov si fakt takmer denne hovorím, aké mám šťastie. Každý koučing je totiž obojstranný vzťah. Rastú v ňom nielen klienti, ale s nimi aj ja.
Viac mužov ako žien
Kto a s akými problémami vyhľadáva vašu odbornú pomoc najčastejšie?
Momentálne koučujem v troch časových zónach. Klientov mám od USA až po Japonsko. Sú nimi vrcholoví manažéri z korporácií, podnikatelia, reformátori, ale aj naši slovenskí vrcholoví športovci a tréneri. Asi tretinu klientov predstavujú ženy. To ma mimoriadne teší.
Najčastejšie riešime strachy, mentálne bloky, vyhorenie, komunikáciu, talent manažment, ale robíme aj kalibráciu ich tímov, facilitáciu, vyjednávania. Odkedy som sa vrátila do Európy, veľa prednášam na konferenciách a pre firmy. Robím skupinové koučingy a tréningy.
Občas sa dám nahovoriť aj na verejný workshop pre bežných ľudí. Tam viem využiť všetko zo svojho starého moderátorského remesla a je to záživné.
Nie je však tajomstvom, že vašimi „rukami“ prešli aj politici, medzi nimi aj exprezident Andrej Kiska. Ako sa líši koučing politika od koučingu top manažéra či športovca?
Takmer v ničom. Človek ako človek. Akurát musíte brať do úvahy, že správanie a konanie jedného môže ovplyvniť dianie v celej krajine, u druhého sa dotkne možno pár desiatok ľudí.
Mojím niche je koučing klientov, ktorí sú pod veľkým tlakom, no potrebujú konzistentne podávať uspokojivý výkon a pritom si zachovať vnútornú rovnováhu.
Ego a „zóna ničoho“
Ako ste už načrtli, často otvárate aj otázku ega a jeho úlohy v našich životoch. Toto slovo však môže mať negatívnu konotáciu, prípadne indikovať sebectvo. Je to tak?
Ak sa poznáte a viete žiť so svojimi svetlými i tienistými stránkami, ego vám nebude robiť problémy. Dokonca bez ašpirácií ega by sme veľa náročných cieľov ani nikdy nedosiahli. Dynamika ega a duše však má svoje pravidlá.
Dôležité je udržať si vnútornú rovnováhu a vonkajšiu harmóniu s nárokmi okolitého sveta. Uvedomovanie si každodenných skúseností, prijímanie odlišností, práca s vnútorným kritikom, nebyť vzťahovačný – to je len zlomok toho, čo by mohol každý dospelý jedinec v istom štádiu života ovládať.
„Mám pocit, že u Slovákov nie je väčšinovým problémom sebeckosť, skôr obeta a neschopnosť sa zdravo presadzovať.“
Ako teda nastaviť naše ego, aby sme sa rozvíjali ďalej?
Málo ľudí uzná, že sú nešťastní. Mnohí z nás sa naučili žiť v „zóne ničoho“. Nie sme totálne nešťastní, ale ani úplne šťastní a sme s tým OK. Niektorí dokonca takto fungujú celý život. Ale aký to je život? Nechápať, načo som tu a čomu mám poslúžiť, odmietať zmeny a hýbať sa iba v zóne komfortu?
Kto stagnuje, nerastie. Život potom stratí farbu, zápach aj chuť – bude bezduchý. A s ním sa nenápadne sami v sebe stratíme aj my. Ego a duša potrebujú ožívať v spojenectve. Život nám rozdáva karty a čaká, že s ním budeme hrať naplno. Súčasťou tejto hry je radosť aj utrpenie.
Máme mať postarané o svoje potreby do takej miery, ako sa len dá. Ošetrujeme tým vlastný záujem, svoje ego. Rovnako sa však máme vedieť prehupnúť od „ja“ do „my“. Zabudnúť na seba a cez seba slúžiť niečomu väčšiemu ako sme my sami.
Zahodiť 20-ročné úsilie a skúsenosti bolo ťažké
Ako pracujete s niekým, kto má priveľké ego, a naopak s niekým, kto má o sebe nízku mienku?
Práca na svojich vzorcoch správania, obmedzeniach a strachoch je vždy ohromne zaujímavá cesta sebapoznania. S klientom si prejdeme jeho rodinnú genézu, pozrieme sa, ako si vytváral vzťahy s autoritami, prejdeme si aj jeho presvedčenia.
Mám sériu diagnostických nástrojov a psychometriky, ktorú volíme v závislosti od toho, na čo narazíme. Potom si však klient musí zobrať toto poznanie do praxe a pracovať na sebe v jeho realite. Odo mňa odchádza s pochopením toho, čo sa v ňom deje, je pripravený odhaľovať skryté agendy vo svojej komunikácii a stáva sa každým precitnutím slobodnejší.
Aká bola vaša kariérna cesta ku koučingu? Človek sa koučom zrejme nestane zo dňa na deň vďaka jednému kurzu…
Televízna práca ma ohromne baví aj dnes, v istom momente ma však pred desiatimi rokmi prestala napĺňať. Bála som sa odísť len tak a zahodiť dvadsaťročné úsilie, reputáciu i vzťahy, ktoré som si vybudovala.
Tušila som už, čo nechcem, ale nevedela som presne, čo chcem. Vždy ma zaujímala ľudská psychika, vedela som sa dobre pýtať a neprestala som nikdy mať rada ľudí. Ako introvert som veľa študovala, hľadala som príčiny tam, kde iní konštatovali závery.
Popri televíznej robote som si urobila kvôli sebe prvé transformačné osobné kurzy v Londýne, najala som si koučku a ako 40-ročná som zrazu bola schopná vidieť, ako viem stavať na svojej minulosti, zúročiť nadobudnuté a začať si budovať druhú kariéru v ľudskej stránke biznisu.
Televízia je magická, ale…
Ako s tým súviselo vaše pôsobenie na televíznych obrazovkách?
Televízny svet je magický, ale je aj bludiskom falošných identít. Čisté a pravdivé medziľudské vzťahy sú tam zriedkavé. Mne sa už veľmi žiadalo menej súperiť a vidieť výsledok svojho snaženia, ktoré aj niekomu slúži.
Na druhej strane mi ohromne pomohlo, že ma ľudia poznali a moje meno vzbudzovalo dôveru. Určite sa mi začínalo ľahšie ako niekomu, kto si meno len buduje.
Mali ste výhodu v tom, že ste počas kariéry viedli tisíce rozhovorov?
„Ako sa to vezme. V koučingu musíte predovšetkým vedieť počúvať a načúvať. Naplno sa pohrúžiť do debaty s klientom, svoje úvahy musíte úplne vytesniť, inak vás obmedzujú. Ako novinárka musíte mať názor, pohotovo reagovať a často aj tlačiť respondenta k odpovedi.“
V koučingu to nesmiete robiť, váš názor klientovi nepomôže. Pomôže mu, ak viete nezaujato a zvedavo bádať v jeho myšlienkových pochodoch tak, aby si odpovede na svoje problémy našiel sám. Svojím tempom a formou, ako to dokáže najlepšie.
Moja sláva sa nekončí v Hainburgu
Okrem kariérnych zmien ste menili aj krajiny, v ktorých ste žili. Ako vás profesijne ovplyvnili Singapur a Nice?
Som vďačná, že mi bolo umožnené žiť v zahraničí. Posilnilo ma to, dokázala som si všade rozbehnúť biznis a stal sa zo mňa obyvateľ planéty. Všade som študovala, licencie mám od Austrálie až po Kaliforniu. Som v zahraničnej odbornej komunite, povzbudzujeme sa a prihadzujeme si príležitosti.
Takisto koučovať odlišné kultúry, porozumieť inakosti bez predsudkov, robiť majstra slova v jazyku, ktorý nie je váš materinský – nuž nie je to ľahké, ale podarilo sa a teší ma to. Môj muž s nadsádzkou tvrdieva, že sa aspoň ukázalo, za čo stojím a že moja sláva sa nekončí v Hainburgu.
Slovensko ešte nenašlo svoju tvár
Bolo jednoduchšie budovať kariéru v multikultúrnom Singapure ako u nás?
Singapur je veľmi špecifický, má etnickú aj národnostnú diverzitu bohatšiu ako ktorákoľvek iná krajina v Ázii. Singapur je však aj rýchly, náročný a kto nestíha tempo, musí odísť.
„Začínala som koučovať pro bono ženy, líderky komunít. A keď som odchádzala, mala som klientov z veľkých korporácií aj z vlády. Ak niečo viete, máte kvalitné vzdelanie a nebojíte sa výziev, krajina vám umožní realizovať sa naplno a automaticky ste v medzinárodnej komunite.“
Ako vnímate v tomto smere Slovákov? Majú chuť na sebe pracovať, rozvíjať sa? Je to populárnejšie ako v minulosti?
Sme veľmi pracovití, ale radi si hľadáme skratky a neprestali sme, bohužiaľ, klamať a obchádzať zákony. Integrita a jasné hodnoty sú tie najlepšie ukazovatele rastu jednotlivca i krajiny.
Mindset väčšiny sa mi javí ešte stále založený na pocite nedostatku. Preto sa toľko porovnávame a často sa zaoberáme viac druhými ako sami sebou. Fandím Slovensku a veľmi si želám, aby si našlo svoju tvár. Bez toho, aby sme vedeli, akou krajinou si želáme byť, sa nepohneme ako spoločnosť dopredu.
