Jediná naozajstná mágia na finančných trhoch? Zložený úrok, vraví človek, ktorý už zažil nejednu bublinu.
Štyridsať rokov chodí do tej istej budovy newyorskej burzy. Je jej najdlhšie pôsobiacim brokerom a denne uzatvára obchody v hodnote približne jednej miliardy dolárov. Jeho tvár sa objavila na tisícoch fotografií a stovkách titulných strán, ktoré z neho urobili najznámejšieho burzového makléra súčasnosti.
Peter Tuchman, prezývaný „Einstein z Wall Street“, je fenomén, ktorý dnes namiesto pózovania vysvetľuje mladším, prečo by mali prestať míňať na zbytočnosti a radšej investovať do akcií. Na rozdiel od väčšiny kolegov však neodišiel. Parket sa počas jeho kariéry takmer vyprázdnil, väčšinu práce prevzali technológie a ľudia zmizli do zákulisia.
Tuchman otvorene hovorí, že zažil aj roky, keď bol na mizine. Nepovažuje to však za tragédiu, ale za obdobie, ktoré ho naučilo disciplíne a trpezlivosti. Zasiahli ho aj osobné straty – zomrel mu brat, obaja rodičia a nedávno aj manželka.
Nikdy z toho nerobí dojímavý príbeh, len občas sucho povie, čo ho udržalo nad vodou: „To, že milujem svoju prácu.“ Nie div, že si ho médiá vybrali ako vizuálny symbol diania na trhoch. Pre každú situáciu má totiž len on ten správny výraz v tvári. Neraz platí, že jedna jeho fotografia povie o nálade investorov viac než tisíc slov analytikov.
Investujte do akcií, nie do vecí
Keď sa ho dnes niekto spýta, ako si udržať finančnú pohodu, odpoveď má pripravenú bez rozmýšľania: „Investujte do akcií, nie do vecí.“ Mladí sú podľa neho najkonzumnejšou generáciou v dejinách. A práve preto zbytočne vyhadzujú peniaze za predmety, ktoré už na druhý deň strácajú hodnotu – či už ide o telefóny, hodinky alebo oblečenie.
Tým, ktorí váhajú, do čoho investovať, radí jednoduchú metódu: stačí sa prejsť po strednej škole a pozrieť sa, aké telefóny držia študenti v rukách, aké tenisky nosia, na akých počítačoch pracujú a aké platformy používajú. A namiesto toho, aby si tie veci kupovali, majú si kúpiť kúsok spoločnosti, ktorá ich vyrába. Alebo inej značky, ktorú sami používajú.
Profimedia
Čo všetko zažil
Keď Tuchman v roku 1985 prvýkrát vstúpil na parket newyorskej burzy ako teletypista – teda človek, ktorý vtedy ručne prepisoval a odosielal burzové údaje –, index Dow Jones mal hodnotu 1 265 bodov a všetko sa zapisovalo ručne.
Za štyri desaťročia zažil všetko, čo kapitálový trh dokáže priniesť – prudké pády, bubliny, paniku aj eufóriu. Bol pri kolapse v roku 1987, prežil dot-comovú bublinu, finančnú krízu v roku 2008 aj pandémiu covidu, ktorej takmer podľahol. „Vtedy mi dávali tri mesiace života,“ hovorí.
Jeho argument je prostý: keby si priemerný Američan každý rok nekupoval nový iPhone, ale pravidelne investoval do akcií Applu, mal by dnes oveľa väčší majetok než len kopu starých telefónov. Nie vďaka genialite, ale preto, že by prestal míňať na spotrebu a začal budovať budúcnosť.
K práci má Tuchman rovnako priamy postoj. „Dlhodobo obstojí len ten, kto robí niečo, čo ho naozaj baví a v čom chce byť dobrý,“ hovorí. Zdôrazňuje aj význam ľudí okolo seba a odporúča obklopovať sa tými, ktorí už dosiahli to, kam sa chcete dostať aj vy. V jeho tvári sa odráža nielen to, čo sa deje na trhoch, ale aj ochota podeliť sa o skúsenosti pravého vlka z Wall Street, ktoré zbieral celé desaťročia – najmä s tými, ktorí do sveta investovania ešte len vstupujú.
Začiatočníkom dáva aj jednoduchý návod: ak človek začne v osemnástich a každý mesiac uloží 250 dolárov do indexu S&P 500, v šesťdesiatke môže byť pokojne milionárom. Zložené úročenie je podľa neho jediná „mágia“, ktorá na Wall Street naozaj funguje.
Šťastie si nekúpite
Tuchman občas spomína, že jeho pohľad na život aj peniaze formovala výchova. Obaja rodičia prežili holokaust a po vojne sa stretli v tábore pre vysídlené osoby. Vyrastal v prostredí, kde boli samozrejmosťou disciplína, pokora a tvrdá práca. Tieto hodnoty si neskôr preniesol aj do profesijného života – aj do toho, ako hovorí o peniazoch.
„Peniaze vám šťastie nekúpia. Kúpia vám slobodu,“ vraví. Majetok preňho nie je cieľ, ale priestor na rozhodovanie. Dáva človeku viac možností, ako narábať so svojím životom, no sám osebe nevyrieši žiadne zásadné problémy. Len otvára dvere k príležitostiam, ktoré by inak neboli dostupné.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Pavel Kohár.
