Danka, Slávka a Lenka Tkáčové – tri sestry, ktoré sa v lete rozprávali o tom, koľko zbytočného oblečenia doma majú. A tak vzniklo občianske združenie RecyVeci. „Chceli sme vytvoriť niečo originálne, cez čo by sme mohli pomôcť Zemi aj ľuďom,“ hovorí Lenka. Vytriedené oblečenie im dnes posielajú ľudia z celého Slovenska.
„Náš projekt vznikol neplánovane. Mali sme klasickú sesterskú debatu o tom, že máme viac oblečenia, ako potrebujeme. Uvažovali sme, čo by sme s ním mohli urobiť,“ hovorí Lenka Tkáčová pre Forbes. „Danka navrhla, že by sme mohli založiť bazár alebo niečo, kde by sme naše oblečenie predávali.“
Podobných projektov je však veľa, Lenka preto hľadala spôsob, ako by tomu mohli dať hlbší zmysel. K environmentálnemu nakoniec pridali aj sociálny rozmer. „Chceli sme vytvoriť niečo originálne, cez čo by sme mohli pomôcť Zemi aj ľuďom.“
„Keď sme išli obdarovať prvú rodinu, bol to pre nás silný zážitok.“
„Jedna moja kolegyňa a dobrá kamarátka sa mi viackrát zdôverila, že im to s manželom a deťmi finančne úplne nevychádza,“ spomína Lenka. „Odvtedy som často rozmýšľala, že by som jej mohla pomôcť, ale nevedela som ako.“
Predajom ich vlastného oblečenia sa im po necelom mesiaci podarilo vyzbierať prvých 500 eur. Práve touto sumou obdarovali rodinu Lenkinej kolegyne.
Každej obdarovanej rodine venujú sestry 500 eur. Zdroj foto: archív RecyVeci
„To sme naozaj nečakali. Hovorili sme si, že keď sa nám podarí vyzbierať 200 eur, bude to super. Úspech nás však motivoval aj ďalej,“ hovorí Lenka a dodáva, že na projekt mali od začiatku len pozitívnu spätnú väzbu.
„Keď sme išli obdarovať prvú rodinu, bol to pre nás silný zážitok. Vtedy sme si uvedomili, že to, čo robíme, je asi naozaj dobré a oplatí sa do toho investovať čas a energiu.“
Oblečenie je novodobý plast
Pri zakladaní občianskeho združenia mali obavy – čo budú robiť, keď predajú všetko svoje vytriedené oblečenie? „Zistili sme, že to bola vec, ktorej sme sa mali báť najmenej,“ hovorí Slávka.
Keď sa im minulo aj oblečenie od kamarátok, s výzvou sa podelili na sociálnych sieťach. „Teraz sa nám už sami ozývajú ľudia z celého Slovenska,“ dopĺňa Danka.
Podľa Slávky im dnes ľudia posielajú toľko oblečenia, že zber musia často pozastavovať, aby veci vôbec stíhali predať.
„Vďaka RecyVeci sme zistili, že oblečenie je akýsi novodobý plast. Každý ho má doma veľa a polovicu svojho šatníka ani nenosí.“
Prvé veci dievčatá predávali z vlastných šatníkov. Foto: Andrej Hucík
Ľudia im často posúvajú aj úplne nové oblečenie s visačkami. „Aj my si teraz v obchode často hovoríme, či naozaj potrebujeme túto peknú a lacnú vec,“ dodáva Slávka.
Veľmi nízke ceny
Za viac ako dva roky existencie RecyVeci sa už dievčatám podarilo odoslať 1238 balíkov s oblečením. Cena jedného kúsku zväčša nepresahuje 15 eur.
„Ceny oblečenia stanovujeme na základe toho, že reálne vidíme, v akom je stave. Zohľadňujeme napríklad aj značku alebo materiál,“ vysvetľuje Lenka.
„Niekedy sa nás ľudia pýtajú, prečo veci predávame tak lacno, ale my chceme aj cenou umocniť myšlienku pomoci.“
„Pri predávaní oblečenia stále myslíme aj na ľudí, ktorí by si za iných okolností možno nemohli dovoliť nosiť značkové veci. Preto máme ceny nastavené tak, aby si to mohol dovoliť každý,“ dodáva Danka.
Darcovia z celého Slovenska
Ľudia im svoje vytriedené veci nosia buď osobne v Trstenej, Bardejove aj Bratislave, kde sestry pôsobia, alebo ich posielajú poštou.
„Keď nám niekto napíše, že by chcel darovať veci, najprv ho poprosíme, aby nám ich rýchlo nafotil a my vyberieme, čo vieme prijať. Ak chceme oblečenie predávať, nemôžeme prijímať šatstvo, ktoré nie je nositeľné. Vo veľkej miere nám to uľahčuje prácu a triedenie,“ vysvetľuje Danka.
Rodiny v núdzi
Sestrám Tkáčovým sa zatiaľ podarilo sumou 500 eur obdarovať 13 rodín v núdzi. Do budúcna by rady pomáhali aj viac.
Rodiny, ktoré sa rozhodnú obdarovať, vyberajú pomocou formulára na ich webstránke. „Ktokoľvek nám môže napísať – buď priamo rodina, ktorá potrebuje pomoc, alebo niekto, kto takú rodinu pozná,“ hovorí Slávka.
Pre sestry je dôležité, že má ich projekt aj sociálny rozmer. Foto: Andrej Hucík
„Cez formulár sa ich pýtame na základné informácie, ich krátky príbeh a fotografiu . Neskôr ich už kontaktujeme my.“
Podľa Lenky však rodiny vyberajú rozvážne. „Vieme, že sú ľudia, ktorí podobné projekty zneužívajú, preto neobdarúvame všetkých, ktorí nám napíšu.“
Dojímavé stretnutia
Peniaze dievčatá odovzdávajú samy a s rodinami zostávajú v kontakte aj po obdarovaní.
„Návštevy rodín sú pre nás vždy veľmi obohacujúce. Posúva nás to ďalej a motivuje, lebo vidíme, že to, čo robíme, má naozaj zmysel. Keď si cestou domov rekapitulujeme niektoré naše stretnutia s rodinami, často máme slzy na krajíčku,“ hovorí Slávka.
Vďaka tejto sieti kontaktov sa na ne obracajú aj iné organizácie a firmy, ktoré chcú niekomu pomôcť. Podľa Slávky je to ďalší z dôležitých rozmerov ich projektu.
„Vidíme, že naša pomoc má zmysel, aj v tom, že spájame ľudí, ktorí chcú pomáhať, ale možno nevedia ako. Vďaka našim prepojeniam potom pomáhajú už aj bez toho, aby sme my boli pri tom.“
Silné rodinné puto
Aj keď sestry Tkáčové pripúšťajú, že spolupráca so súrodencami môže byť niekedy náročná, vidia v nej v prvom rade výhody.
„Ako tri sestry si dokážeme povedať všetko na rovinu – to, čo sa nám páči, ale aj nepáči. Z toho niekedy vznikajú hádky,“ hovorí Slávka. „Ale zároveň v sebe cítime veľkú oporu.“
Lenka, Slávka a Danka sú rady, že na projekte pracujú spolu. Foto: Andrej Hucík
Dodáva, že už po prvých dňoch občianskeho združenia sa dohodli, že ak by sa aj niekedy v súkromnom živote pohádali, RecyVeci musí fungovať ďalej.
Danka Tkáčová zdôrazňuje, že v rodinnom tíme ich najčastejšie motivuje Lenka. Tá však hovorí, že by to bez sestier sama nezvládla.
„Spolupracovať so sestrami je veľakrát náročné, ale neviem si predstaviť založiť takýto projekt s niekým iným,“ priznáva. „Máme rovnaké hodnoty a podobný pohľad na život. A to nám veľmi pomáha.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
