Svet akcií, opcií či swapov nechal za dverami, aby sa mohol naplno venovať vášni z detstva – numizmatike. Elizej Macho založil aukčný dom, ktorý si buduje európsku prestíž a draží historické a kultúrne poklady za milióny eur.
Hovorí, že investície do vzácnych mincí sú skvelá voľba pre tých, čo hľadajú dlhodobé a stabilné zhodnotenie svojich prostriedkov. Aj preto opustil pozíciu investičného bankára a na obchod s mincami stavil celú svoju budúcnosť.
Detstvo zberateľa
Do sveta vzácnych artefaktov, zberateľských katalógov a vitrín s historickými pokladmi priviedol Elizeja Macha starý otec. Námestník dubnických a topoľčianskych strojární bol tiež odborník na zbrane a veľký fanúšik numizmatiky, no v ére komunistického režimu sa tejto záľube mohol venovať len s veľkou dávkou opatrnosti.
Okrem pamätných strieborných mincí s motívmi zjazdov Komunistickej strany Československa totiž vlastnil aj cennejšie kúsky. „Mať doma nepriznané doláre z 20. rokov, rakúsko-uhorské mince či väčší objem zlata nebolo legálne. Keď som sa na niečo z toho opýtal, tak stíšil hlas a varoval ma, aby som o tom nehovoril v škole,“ spomína Macho na začiatky zbierania v dome starých rodičov.
Keď neskôr v zberateľských katalógoch zbadal horibilné ceny rôznych historických mincí, začal snívať o vlastnej zbierke. Známky, plechovky od piva či obaly od žuvačiek rýchlo povymieňal so spolužiakmi za šilingy, zloté, forinty, marky, ale aj prvorepublikové či rakúsko-uhorské mince a začal systematicky vyhľadávať prvé numizmatické trofeje.
Kariéra trejdera
Elizej Macho vyštudoval bankovníctvo a finančný manažment v Banskej Bystrici, ktorý ho spolu so záľubou v teórii pravdepodobnosti, hier, matematickom modelovaní a objavovaní zákonitostí trhu priviedol do finančných inštitúcií.
„Od strednej školy ma bavilo experimentovať, skúšal som si opcie, forwardy, arbitráže, programovanie algoritmov a botov a vo vlastnom mene a neskôr cez firmu som na trhoch testoval rôzne obchodné stratégie,“ hovorí. Rastúci prehľad, vzdelanie a skúsenosti mu otvorili dvere do investičného bankovníctva.
„Vybral som si banku, v ktorej síce platili menej, ale vedel som, že majú silný program vzdelávania a nemajú problém zaplatiť zamestnancom drahšie zahraničné certifikáty a kurzy,“ hovorí. Z pozície manažéra úverového rizika rýchlo postúpil medzi analytikov a následne treasury obchodníkov banky.
Vďaka dobrým výsledkom po piatich rokoch zaujal zakladateľov nového obchodného tímu pre rakúsku banku. „Prišla ponuka stať sa súčasťou tímu, ktorý mal fungovať vo Viedni a v Prahe, ale po vzore londýnskych investičných domov s výkonnostnými zárobkami bez limitu zhora a progresívnymi nástrojmi obchodovania. To sa vtedy v konzervatívne naladenej strednej Európe nenosilo. Aj preto som to vzal,“ hovorí o kariérnej zmene Macho.
Zlatá medaila z roku 1741 vyrazená pri príležitosti korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave. Foto: archív Macho & Chlapovič
Prehodiť výhybku
Prísľub zaujímavej práce sa splnil. „Naučil som sa stripovanie bondov, robili sme amortizované štruktúry, swapy, multimenové portfóliá a mali sme výborné výsledky, dokonca sme slušne ustáli finančnú krízu v roku 2008,“ spomína Macho. Avšak druhá časť sľubu – odmena na základe dosiahnutých výsledkov bez stropu – vyšumela do stratena.
Hovorí, že kríza priniesla do sveta obchodníkov aj viac kontroly, opatrnejšie postupy a konzervatívnejší prístup pri riadení rizika. Rozbehnutý trejder si tiež uvedomil, že mu nesvedčí hektický život. „Už ma nebavilo vstávať niekoľkokrát na noc a rebalansovať investičné pozície podľa vývoja na trhu,“ hovorí Macho.
Veľkú časť zarobených prostriedkov teda investoval do zberateľských predmetov. Osobné aj rodinné zbierky rokmi získavali na hodnote, rástol tiež zoznam kontaktov na zberateľov a prehľad o situácii na trhu. V Machovi pomaly dozrieval zámer prehodiť v živote výhybku. A spojiť záľubu s vlastným biznisom.
Spojenie síl
„Spoznal som skvelého odborníka na mince Rada Chlapoviča a vymysleli sme projekt firmy, ktorá by ponúkla klientom možnosť profitovať nielen zo zberateľskej, ale aj investičnej hodnoty vzácnych mincí,“ hovorí. Podľa jeho slov v strednej Európe v tom čase podobná spoločnosť nepôsobila.
Projekt mal zarobiť na sofistikovaných službách pre numizmatikov a investorov. Druhá noha biznisu stála na predaji investičného zlata a striebra.
Vstupné náklady boli podľa Macha 600-tisíc eur, na ktoré sa pozbierali štyria spoločníci. V roku 2010 vznikla firma Macho & Chlapovič a cez centrálu v Bratislave a pobočku v Prahe začala napĺňať svoje ambície.
Na love pokladov
Viac ako tridsaťročné skúsenosti z numizmatiky dnes Macho využíva na „lov“ vzácnych mincí a medailí s vysokou historickou aj investičnou hodnotou. Navštevuje aukcie po celom svete a nakupuje pre klientov kúsky, ktoré môžu mať o pár rokov dvojnásobnú cenu.
Priemerná výnosnosť špičkových zberateľských mincí je podľa Macha 225 percent za desať rokov. Po automobilových veteránoch ide o druhé najvýkonnejšie alternatívne investičné aktívum uplynulej dekády.
Overenie pravosti zberateľských mincí, určenie ich stavu a vloženie do puzdra sa volá „grading“. Foto: archív Macho & Chlapovič
Macho a jeho kolegovia zbierajú pre klientov všetko, o čo je záujem. Unikáty, mainstreamové predmety z katalógov či „bižutériu“, teda mince, ktoré pravidelne vydávajú národné banky v tisícoch kusov.
Práve v tomto finančne menej náročnom segmente, kde sú ceny do dvetisíc eur, panuje podľa neho od vypuknutia covidu obrovský dopyt. „Ľudia si uvedomili význam zberateľských mincí a umenia ako nositeľa hodnoty a vzali tento trh útokom,“ dodáva.
Trofej, ktorá ušla
Akú najvzácnejšiu mincu sa Machovi podarilo vydražiť? Podobne ako startupoví investori, aj numizmatici nosia v hlave najmä cennosti, ktoré im utiekli.
„Neviem zabudnúť na mincu, ktorá sa dražila pred siedmimi rokmi v Londýne,“ hovorí. Nemecký hutnícky koncern Preussag vtedy poslal do aukcie firemnú zbierku mincí a medailí s baníckou tematikou.
V kolekcii sa objavil aj zlatý kremnický desaťdukát s podobizňou cisára Ferdinanda III. Habsburského z dielne stredovekého majstra Hansa Guetta. Mincu vyrobili ako pamätný dar priamo pre panovníka – na počesť staviteľov, ktorí vybudovali v Banskej Štiavnici odvodňovaciu štôlňu a zachránili tým ťažbu zlata v lokalite.
„Podobné medailérske veci z nášho územia sa v tom čase predávali za 40- až 60-tisíc eur, vyvolávacia cena v katalógu bola 80-tisíc libier. Ale bol som presvedčený, že kúsok má oveľa vyššiu hodnotu,“ vysvetľuje Macho. Nahovoril preto priateľov a známych, že ide o obrovskú príležitosť a vyzbieral na krásny kúsok s rytinou slnka štvrť milióna eur.
„Ukázala sa však sila veľkých hráčov zo svetovej zberateľskej komunity. V sále sa okamžite zodvihlo asi osem rúk a prihadzovali tak rýchlo, že dražiteľ nestíhal čítať sumy. Skôr než som stihol pocítiť sklamanie, vyletela cena na 600-tisíc eur,“ spomína.
Rekordné aukcie
Vydarených aukcií však bolo oveľa viac. „Vydražil som už desaťtisíce predmetov, často kúpim 60-70 predmetov predpoludním a podobný počet popoludní,“ hovorí Macho. Sústreďuje sa najmä na artefakty, ktoré tvoria kultúrne dedičstvo strednej Európy.
Podľa Macha dokázali v uplynulej dekáde získať na dražbách 90 percent vyhliadnutých predmetov. „Aj vďaka záujmu našich klientov zo Slovenska a Česka o kvalitné historické predmety sme si dokázali vybudovať reputáciu na aukciách v zahraničí a zvyšovať objemy predmetov dražených v našom aukčnom dome,“ hovorí.
Firma dnes podľa Macha dokáže ročne usporiadať dve veľké aukcie s predmetmi v hodnote zhruba desať miliónov eur. Aukčný dom Macho & Chlapovič drží aktuálny rekord – najdrahšiu vydraženú mincu na území bývalej federácie.
Kremnický zlatý desaťdukát Ferdinanda III. z roku 1642 sa začal dražiť za 200-tisíc eur, investor ho kúpil za 1,14 milióna eur. Foto: archív Macho & Chlapovič
Za zlatý desaťdukát panovníka Ferdinanda III., ktorý vyrazili v kremnickej mincovni v roku 1642 kladivom z ručne rytého razidla, zaplatil slovenský investor 1,14 milióna eur. Vzácny dukát zachytili numizmatici na aukcii v Amsterdame v roku 1926 a odvtedy putoval európskymi zbierkami, až sa nakoniec vrátil na Slovensko.
Medzi ďalšie unikátne kúsky patria napríklad svätováclavský desaťdukát z roku 1937 vydražený za 660-tisíc eur a zlatý dvojdukát z roku 1937, ktorý zmenil vlastníka za 630-tisíc eur.
Svätováclavský desaťdukát z roku 1937 získal v aukcii kupujúci za 660-tisíc eur. Foto: archív Macho & Chlapovič
Koľko do artefaktov investuje štát?
Až v ostatných dvoch rokoch záujem o kremnické, bratislavské, pražské či jáchymovské razby stúpol vo svete natoľko, že sa na zahraničných aukciách darí vybojovať len každý piaty artefakt.
„Japonci, Kórejci, Číňania či Američania nás už aj v prvorepublikových veciach bijú a nedarí sa nám naše kultúrne dedičstvo vracať späť,“ hovorí Macho, ktorý poskytuje znalecké služby kultúrnym inštitúciám na Slovensku aj v zahraničí.
„Múzeum mincí a medailí v Kremnici nemá dostatočný rozpočet na nákup špičkových mincí, ani v prípade ich vysokej historickej hodnoty pre Slovensko,“ vysvetľuje. So Slovenským národným múzeom a lokálnymi múzeami je to ešte rádovo horšie.
Hovorí, že štátom poverení kurátori síce nakupujú mince odborne a s láskou, ale len za tisíce až desiatky tisíc eur ročne. „V Maďarsku je štát štedrejší, numizmatické zbierky tvoria národné múzeum aj centrálna banka. Pri jednej príležitosti takto odkúpili celú súkromnú zbierku v hodnote 1,5 milióna eur za o tretinu vyššiu cenu ako odhadoval získať aukčný dom, aby ostala v krajine,“ hovorí.
Zbierka pána Samsungu
Slovensko malo túto možnosť vlani pri unikátnej príležitosti. Rodina riaditeľa a spoluvlastníka juhokórejského Samsungu Lee Kun-Hee usporiadala v USA dražbu zbierok, ktoré miliardár počas svojho života vybudoval. Po smrti lídra koncernu totiž štát vyrubil na jeho majetok dedičskú daň vo výške takmer 11 miliárd dolárov.
Strieborná medaila z roku 1686 vyrazená na pamiatku oslobodenia Budína od tureckého obliehania. Foto: archív Macho & Chlapovič
Keďže rodina na zaplatenie nemala, musela ponúknuť na predaj diela od Chagalla, Picassa či Dalího. Popri tom sa v aukcii objavili aj mince a medaily zo Slovenska – desaťdukátová Posledná večera Krista od kremnického medailéra Kryštofa Füssla, päťdukáty Leopolda I. z Kremnice aj Bratislavy a ďalšie.
„Netušili sme, že sa dostali až do Južnej Kórey, no je to dôkaz, že bratislavské či kremnické mince majú hodnotu aj z pohľadu globálneho trhu a kupujú ich aj topmanažéri Google, šejkovia, finančníci či akcionári švajčiarskych farmaceutických koncernov,“ dodáva Macho. Viaceré mince napokon skončili aj vo významných súkromných zbierkach na Slovensku a v Česku.
Čo zbiera odborník?
Zásada je jednoduchá – „nevliezť do kapusty“ klientom. „Zákazník má vždy prednosť, takže sa snažím realizovať v témach, ktoré dnes nie sú sexi alebo nie sú dostatočne literárne spracované a katalogizované, takže zberatelia nevedia, že sa dajú systematicky zbierať,“ vysvetľuje.
Záujem o vzácne mince po nástupe covidu výrazne stúpol, hovorí CEO spoločnosti Macho & Chlapovič Elizej Macho. Foto: T. Nejedlý
Spočiatku Macho zbieral obeživo prvej Československej republiky a fascinovali ho najmä zlaté svätováclavské dukáty. Postupne sa posúval k historickým udalostiam a príbehom neskorého stredoveku.
„Strieborný žetón, ktorý do davu vlastnými rukami hádzala cisárovná Mária Terézia pri príležitosti svojej korunovácie v Bratislave, ma teší viac ako obehová minca, aj keď je zo zlata,“ hovorí Macho.
Hrdý je tiež na zbierku, ktorá je výsledkom 70-ročného úsilia svojej rodiny. Ide o mince, ktoré spája téma protitureckých bojov v Európe. „Sú v nej napríklad medaile darované panovníkmi rakúskym a uhorským generálom za oslobodenie Budína či Viedne, obranu Nových Zámkov a podobne,“ vysvetľuje.
Dodáva, že najnovšie sa zahĺbil do renesančnej medailérskej tvorby a zbiera personálne, morové a ochranné medaily a medaily, ktorým dominujú biblické a náboženské motívy.
Unikátny fond
Elizej Macho založil fond, ktorý združuje investorov ochotných vložiť peniaze do historických mincí a medailí. „Je to čisto investičný nástroj. Takže cieľom nie je vytvoriť historicky cennú zbierku, ale nájsť najsladšie hrozienka na trhu, mince s najvyšším potenciálom zhodnotenia a maximalizovať výnos pre investorov,“ vysvetľuje.
Za dva roky od založenia podľa neho fond zhromaždil a premenil na mince viac ako štyri milióny eur od desiatok investorov. „Ročný výnos je zhruba 30 percent ročne po zdanení,“ tvrdí Macho.
Najväčšiu radosť však má z toho, že sa mu s kolegami podarilo získať pre firmu relevantné postavenie na európskom trhu. Aktuálne má spoločnosť viac ako päťtisíc klientov z 50 krajín sveta. Navyše ako jediná firma v regióne strednej Európy splnila náročné kritériá na prijatie do Medzinárodného združenia profesionálnych numizmatikov v Ženeve.
„Pre ľudí z východnej Európy nie je jednoduché preraziť v tomto konzervatívnom biznise, ale dlhoročným poctivým prístupom sa nám podarilo si vybudovať dôveru. Mnohých klientov dnes navštevujeme u nich doma a poznajú mená našich detí a my ich,“ uzatvára Elizej Macho.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
