Dlho očakávaná biografická kniha o Elonovi Muskovi vyjde 13. 9. a čitateľom má priblížiť, čo sa deje v mysli jedného z najbohatších ľudí na svete. Ponúka detaily o zložitej rodinnej dynamike aj jeho spôsobe riadenia firiem. Čo si o nej myslia kritici?
Niektorí kritici knihu vítajú s radosťou, iní tvrdia, že kniha Waltera Isaacsona necháva množstvo nezodpovedaných otázok a ignoruje kontroverznú stránku Muskovej osobnosti.
Chýbajú otázky
Kritička New York Times Jennifer Szalai opísala 688-stranovú knihu ako Isaacsonovu snahu „dať zmysel“ generálnemu riaditeľovi spoločností Tesla a SpaceX a jeho mnohým dichotómiám, vrátane túžby zmeniť ľudstvo, ale aj jeho snahy nadviazať vzťah s ľuďmi samotnými. Nedostatok empatie voči ostatným je vlastnosť, ktorú Isaacson opisuje ako „pevne zakorenenú“ v jeho povahe.
Napriek tomu kritička pripúšťa, že autorovi sa podarilo priniesť pohľad do Muskovej mysle. Pýta sa však, prečo Isaacson na Muska viac netlačil. Ako príklad uvádza Muskove tvrdenie, že „civilizácia sa nikdy nestane multiplanetárnou“, ak sa nezastaví „vírus prebúdzajúcej sa mysle, ktorý je v podstate proti vede, proti zásluhám a proti ľuďom vo všeobecnosti“. Szalai sa zamýšľa, prečo sa Isaacson nepýtal, čo to presne znamená.
Vlastniť ihrisko
Knižný kritik denníka Washington Post Will Oremus poznamenal, že kniha je zábavná a plná „šťavnatých detailov“. No povedal, že Isaacson sa rozhodol uprednostniť „odhaľujúce anekdoty a reportáže zo zákulisia pred sofistikovanou kritickou optikou“. A hoci Isaacson knihu rámcuje ako charakterovú štúdiu Muska, ktorá sa snaží uzemniť rozpory v Muskovej povahe, Oremus tvrdil, že táto otázka je „príliš jednoduchá“.
Mnohí Muskovi kritici spájajú jeho úspech so zdedeným bohatstvom alebo schopnosťou profitovať z nápadov iných. No Isaacson „presvedčivo odmieta“ túto predstavu, povedal Oremus. Vraví, že spoločnostiam Elona Muska sa darí „vďaka nemu aj napriek nemu“.
Recenzent Steven Poole z denníka The Telegraph udelil knihe štyri hviezdičky z piatich. Poznamenal, že Isaacson ponúkol niekoľko dôvodov Muskovej akvizície Twitteru, ale najpresvedčivejší z nich súvisel s jeho osobným životom. Isaacson napísal, že problémový chlapec, ktorý bol v škole v Južnej Afrike šikanovaný a vyrastal s násilníckym otcom, videl príležitosť „vlastniť ihrisko“.
Láskavý životopisec
Kara Swisher, dlhoročná technologická novinárka a Muskova častá kritička, sa o knihe vyjadrila na Twitteri. Nazvala Muska bláznom „v dobrom, ale aj v zlom zmysle slova“ a poznamenala, že kniha vnáša pohľad aj do súkromia a toho, že Musk má „kopu detí“.
Knižná kritička časopisu New Yorker Jill Lepore opísala Isaacsona ako „láskavého“ a „zásadového“ životopisca, ktorý má ako bývalý šéfredaktor pochopenie pre lídrov firiem a v knihe je to vidieť. Poznamenala tiež, že počas dvoch rokov, keď zhromažďoval materiály pre knihu a sledoval Muska, urobil rozhovory s desiatkami vplyvných ľudí, ktorí mali často aj niekoľko akademických titulov.
Lepore vysvetľuje, že autor sa snaží pri Muskovom príbehu vyzdvihnúť, že ak chce človek niečo dosiahnuť, nemôže byť vždy iba milý. Recenzistka však dopĺňa, že „pre nás ostatných je ťažké znášať Muskovu malichernosť, aroganciu a nadutú zlomyseľnosť“.
Kto je Walter Issacon?
Isaacson je bývalý šéfredaktor televízie CNN a časopisu Time. Preslávil sa písaním životopisov mužov, ktorí sa zapísali do histórie – vrátane Steva Jobsa, Benjamina Franklina a Alberta Einsteina.
Elona Muska na stretnutiach v jeho firmách vrátane Tesly a SpaceX sledoval viac ako dva roky, aby zachytil pohľad na zložitého a čoraz kontroverznejšieho podnikateľa.
V posledných rokoch, najmä odkedy Musk v roku 2022 kúpil Twitter, zverejnil niekoľko kontroverzných vyjadrení, ktoré jeho meno dostali do centra pozornosti z iných dôvodov, než sú jeho technologické ambície.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorkou je redaktorka Ana Faguy.