Empatia nie je vyhradená výlučne pre náš osobný život. Vo svete, v ktorom je život rušný, zložitý a plný stresu, je empatia ako lepidlo, ktoré drží pracovné tímy pokope. Je potrebná pri množstve situácií, či už ide o utešenie smútiaceho kolegu, snahu dostať ľudí na svoju stranu, alebo upokojiť napätie medzi vami a vaším šéfom.
Empatia je schopnosť vycítiť emócie u ostatných a vďaka tomu ich pochopiť. Keď sa cítime niekde prijatí, buduje to dôveru, čo vedie k lepšiemu výkonu. Štúdie ukazujú, že empatické vedenie má priamy vplyv na produktivitu, lojalitu a angažovanosť zamestnancov.
Na to, aby ste boli silne empatickí, nemusíte mať nejaké špeciálne školenie. Ľudia sú spoločenské bytosti a náš mozog potrebuje ľudské prepojenia. Takže stačí, že si trochu precvičíte vaše empatické svaly.
Nižšie uvádzam skúsenosti, ktoré som sa naučila ako koučka pri práci so stovkami klientov – pomôžu vám, aby sa aj z vás stali empatickí lídri.
1. Buďte plne prítomní.
Predtým, ako sa stretnem s klientmi, vytváram prostredie, kde sa cítim príjemne a môžem sa plne sústrediť. Aby ste na svojom pracovisku vytvorili empatiu, musíte urobiť to isté.
Vypnite telefón alebo ho aspoň otočte obrazovkou nadol. Taktiež pomáha, keď si mobil dáte na tichý režim. Ešte lepšie, na schôdzky si laptop vôbec neberte. Vždy venujte ľuďom úplnú pozornosť a rešpekt. Nechceli by ste predsa vy to isté?
2. Osvojte si umenie aktívneho počúvania.
Ako koučka mám zodpovednosť za to, aby som pomohla klientom prekonať prekážky a podporiť ich na ceste za cieľmi. Takže je veľmi dôležité, aby som v prvom rade pochopila ich preferencie a priority.
Empatické vedenie rovnako vyžaduje, aby ste počúvali bez predsudkov a svoje očakávania nechali za dverami. Namiesto toho sa snažte pomocou aktívneho počúvania získať prehľad, pričom vám môžu pomôcť techniky ako:
- zrkadlenie: „Hovoríte, že…“ alebo „Znie mi to ako…“ (zopakujete inými slovami, čo ste počuli, čím si potvrdíte, že správne rozumiete problému, no zároveň dáte najavo, že aktívne počúvate, pozn. ed.);
- utvrdzovanie: usmievanie, prikyvovanie alebo krátke slovné ubezpečenia ako „chápem“, „rozumiem“;
- povzbudzovanie: „A potom?“ (dáte najavo, že vás zaujíma to, čo hovorí protistrana a chcete sa dozvedieť viac pozn. ed.).
Reagujte v súlade s vaším osobným štýlom, aby ste vyžarovali autenticitu.
3. Nalaďte sa na neverbálnu komunikáciu.
Proces komunikácie je oveľa hlbší, než sú len samotné slová. Ak si všimnete, že je niekto napätý, odťahuje sa alebo sa náhle vyhýba očnému kontaktu, to sú dôležité indície, ktoré môžete pomocou empatie spojiť.
Keď cítim, že klient reaguje emočne (hnevom, slzami), jemne – a láskyplne – ho požiadam, aby opísal, čo sa s ním deje. To mu umožní otvorene zdieľať stres, ktorý cíti, s vedomím, že nebude súdený ani kritizovaný.
To isté môžete urobiť s členmi tímu. Ak vidíte, že je niekto mrzutý, jemne sa ho opýtajte, čo sa deje. Niekedy stačí len jednoduchá otázka ako „O čom premýšľaš?“ na začatie dialógu.
4. Cvičte pauzy.
V snahe pomôcť často prerušujeme a dokončujeme za druhých vety. Skúste počkať päť sekúnd predtým, ako odpoviete. Je to nepríjemné, ale budete prekvapený, aké efektívne je precvičovať si mlčanie.
Naučiť sa pohodlne znášať ticho je najcennejšia zručnosť, ktorú som sa naučila na vysokej škole a pomocou ktorej si rýchlo vybudujete vzťah, dôveru a spojenie.
5. Nahraďte rozdávanie rád zvedavosťou.
Namiesto toho, aby ste vyjadrili hneď svoj názor, klaďte otázky, aby ste lepšie pochopili perspektívu druhej osoby, napríklad:
- Aký máš/máte z toho pocit?
- Môžete/môžeš mi povedať viac?
- Čo tým myslíte/myslíš?
- Čo si o tom myslíte/myslíš?
- Čo by pomohlo?
6. Uprednostnite zámeno „my“ pred „ja“.
Klienti za mnou väčšinou prichádzajú zmätení a osamotení vo svojich bojoch. Aby som im dala najavo, že v tom nie sú sami, rýchlo sa presuniem k rozprávaniu o tom, ako budeme riešiť ich problémy ako tím — pričom používam slová ako „my“ a „nás“ — aby sa cítili silnejší a podporovaní.
Výskum ukazuje, že zmena vášho vyjadrovania je zásadným krokom k budovaniu empatie. Ľudia, ktorí používajú viac zámen v druhej osobe, lepšie interpretujú myšlienky, pocity a správanie ostatných – čo je podstata empatie.
Ak sa chcete s niekým skutočne prepojiť, vytvorte väzbu tým, že budete hovoriť o svojich spoločných cieľoch (napríklad „Poďme sa porozprávať o tom, čo urobíme ďalej, aby sme to vyriešili.“ či „Dostaneme sa cez to.“).
7. Predstavte si ich uhol pohľadu.
Tiež sa snažím vžiť do kože svojho klienta: Akým obavám by mohol čeliť? O akej pozitívnej zmene sníva?
Skúste si toto cvičenie robiť sami pre seba a odhadnúť, ako rozmýšľa druhá strana. Najmä pri jednaní s ťažkými povahami je dôležité predpokladať, že majú pozitívny zámer.
Táto zmena v myslení dokáže urobiť zázraky s vašou náladou a zaistí, že zostanete empatickí.
8. Pracujte na vlastnej emočnej gramotnosti.
Zdokonaľte svoj emočný slovník, aby ste vedeli spoznať a pomenovať emócie u iných ľudí. Dokonca aj ja mám chvíle, keď som menej súcitná, ako by som si priala, rovnako ako ktokoľvek iný. To je znamenie, že sa mám zamerať na starostlivosť o seba.
Nezabudnite tiež naplniť svoje vlastné emočné rezervy, pretože nalievať z prázdneho emočného pohára sa nedá.
Článok vyšiel na webe Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Melody Wilding.
