Negatívny vplyv konfliktu na Blízkom východe na dodávky energetických surovín by mohol v Európskej únii obnoviť debatu o zákaze dovozu zemného plynu z Ruska. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal nórsky minister energetiky Terje Aasland.
Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa tento týždeň prudko zvýšila v dôsledku americko-izraelských úderov na Irán a následnej vojenskej odvety Iránu.
K zdražovaniu plynu veľkou mierou prispela správa, že Katar bol v pondelok nútený zastaviť vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG). Európska únia je významným odberateľom LNG z Kataru, ktorým čiastočne nahrádza odmietnuté dodávky plynu z Ruska.
„EÚ dala veľmi jasne najavo, že sa chce oslobodiť od ruskej ropy a plynu, ale udalosti z posledných troch až štyroch dní boli náročné,“ uviedol Aasland. „Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu sa domnievam, že táto diskusia bude obnovená,“ dodal.
Nórsko je najväčším producentom plynu v Európe, kde pokrýva zhruba tridsať percent dopytu. Členské štáty Európskej únie vo februári definitívne schválili plán na postupné zavedenie úplného zákazu dovozu plynu z Ruska.
EÚ tak chce znížiť svoju závislosť od Ruska a zároveň pripraviť Kremeľ o príjmy, ktoré používa na financovanie vojny na Ukrajine. Ruské vojská susednú krajinu napadli vo februári 2022.
Dovoz LNG z Ruska sa podľa schváleného nariadenia skončí najneskôr 1. januára 2027, zatiaľ čo dovoz plynu potrubím z Ruska bude za určitých podmienok možný najneskôr do 1. novembra 2027. Proti nariadeniu hlasovali Maďarsko a Slovensko, ktoré sú od ruského plynu aj ropy doteraz značne závislé.
Maďarsko začiatkom februára oznámilo, že toto nariadenie napadlo na Súdnom dvore Európskej únie. Zámer podať proti nariadeniu žalobu avizovalo aj Slovensko. Obe krajiny argumentujú okrem iného tým, že zákaz dovozu ruského plynu je v podstate sankciou, takže vyžaduje jednomyseľné schválenie. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pri oznámení žaloby uviedol, že bez ruského plynu a ropy nemožno zabezpečiť energetickú bezpečnosť jeho krajiny.
