Ak okamžite výrazne nezmeníme svoje správanie, COVID-19 bude rásť, píše vo svojom najnovšom článku epidemiologička Alexandra Bražinová. Spoločne so svojimi kolegami už tri týždne upozorňujú verejnosť a verejné inštitúcie na exponenciálny rast nového koronavírusu.
„Naša spoločnosť na vlastnej koži nepocítila také dopady pandémie ako iné krajiny, a preto je tu riziko, že bude oveľa ťažšie dostať situáciu pod kontrolu,“ hovorí v rozhovore pre Forbes. Slovákom odporúča necestovať do zahraničia, vyhýbať sa hromadným spoločenským podujatiam, preplneným uzavretým miestam a chrániť najzraniteľnejších. Najrozumnejšie je podľa nej teraz aspoň na istý čas vymeniť osobný kontakt s rizikovými skupinami za telefonický.
Minulú stredu (8. 7.) pribudlo 53 nových prípadov koronavírusu, čo vyvolalo istú mieru neistoty. Ďalšie dni však už vyzerali optimistickejšie. Postupne pribúdalo 19, 23, 8, 1 či 6 nakazených. Majú nás tieto nižšie čísla upokojovať? (rozhovor bol realizovaný v utorok 14. 7., pozn. red)
Obávam sa, že nemôžeme byť pokojnejší. Posledné dni sa opäť menej testovalo, takmer vôbec. Ja osobne si myslím, že počty denných prírastkov ešte budú v dôsledku otvorenia hraníc a uvoľnenia všetkých opatrení narastať. Je to taký prirodzený vývoj, keďže inde vo svete je výskyt prípadov väčšinou väčší ako u nás. Keď začali ľudia cestovať, začali pribúdať aj prípady.
Premiér Igor Matovič: Nemusíme pristúpiť späť k sprísňovaniu opatrení
Čakali sme, že to príde, no nevedeli sme si predstaviť rozsah. Čísla, ktoré vidíme dnes, vrátane tých 53 novonakazených ľudí za minulú stredu, sú však už dosť vysoké. Signalizuje to, že musíme niečo urobiť.
Čo máte na mysli?
Je potrebné cielene hľadať ľudí, ktorí sú potenciálnymi nosičmi, dôkladne ich izolovať a vyhľadávať aj ich kontakty. Medzi cielené opatrenia patrí podľa môjho názoru aj kontrola hraníc.
Čo to znamená?
Podľa môjho názoru by mali byť testovaní všetci ľudia, ktorí prichádzajú na Slovensko. Neviem posúdiť, aké máme finančné, materiálne či personálne kapacity na testovanie, ale z epidemiologického hľadiska by bolo práve toto najvhodnejšie. V súčasnosti totiž už nie je možné hovoriť o bezpečných krajinách. Riziko nakazenia je vysoké všade vo svete a spomínané delenie na bezpečné a rizikové štáty nie je založené na faktoch. Prebehlo v čase, keď bol v krajinách na zozname nízky výskyt prípadov, ale za posledné tri týždne sa epidemiologická situácia zmenila. Zoznam sa tomu neprispôsobil dostatočne.
Nerozumiem napríklad tomu, prečo bola v pondelok (13. 7., pozn. red.) Veľká Británia presunutá medzi štáty s nižším rizikom, keď po Česku a Ukrajine ide o miesto, odkiaľ k nám prichádza najviac ľudí pozitívne testovaných na koronavírus.
Aký má teda spomínaný zoznam zmysel?
Viem to posúdiť len zvonku, keďže nie som súčasťou rozhodovania, ale asi bolo potrebné určiť priority. Keďže nevieme dať z viacerých dôvodov otestovať všetkých ľudí, napriek tomu, že by to bolo žiadúce, tak sa rozhodujeme, koho musíme dať otestovať medzi prvými. Preto momentálne hovoríme o rozdelení krajín na tie s vyšším a nižším rizikom. Skutočnosť je však taká, že z krajín, ktoré sú označené ako menej rizikové, tu máme zavlečené mnohé prípady koronavírusu.
Epidemiologička Alexandra Bražinová. Foto: archív respondentky
Takže opatrenie, ktoré prijala v pondelok vláda – poskytnutie lokalizačných dát ľudí, ktorí prídu z rizikových krajín, nestačí?
Uvidíme, čo prinesie prax. Momentálne neviem posúdiť, nakoľko to budú regionálne úrady kapacitne zvládať a nakoľko disciplinovane sa budú ľudia hlásiť. Pri takom množstve ľudí, ktorí prichádzajú z rizikových krajín a majú sa hlásiť, je možné, že nám budú ľudia unikať a že to nebude jednoducho dohľadateľné.
Odporúčanie? Necestovať
Prekvapuje vás, koľko ľudí cestuje a plánuje dovolenku v zahraničí?
Prekvapuje. Myslela som si, že nám disciplína, ktorú sme mali od marca do mája, vydrží. Očividne sú však ľudia už unavení z potreby obmedzovať sa a chcú si dopriať dovolenku napriek tomu, že to nie je bezpečné. Ja však odporúčam necestovať.
Ani v prípadoch, keď vycestujete mimo hlavných miest a preplnených pláží? Napríklad keď idete len so svojou úzkou rodinou niekde na samotu.
Treba pripomenúť, že pobyt na čerstvom vzduchu a na slnku je veľmi prospešný a patrí medzi ochranné faktory pred nákazou koronavírusom. Ale len za podmienky, keď viete zabezpečiť, že neprídete do kontaktu s cudzími ľuďmi, ktorí môžu byť potenciálnymi nosičmi vírusu. Takže, ak sa vie rodina presunúť svojím vlastným autom na miesto určenia, kde zotrvá osamote, tak je takáto situácia bezpečná. No pokiaľ musí cestou zastavovať na pumpách, navštíviť obchody, reštaurácie alebo miesta, kde sú iní ľudia, tak narastá riziko infikovania.
Epidemiologička: Nepreceňujme náš doterajší úspech.
Vírus sa šíri ďalej
Takýto presun je asi ťažko predstaviteľný. Ako teda postupovať v prípadne, ak riziko vycestovania podstúpim? Čo robiť po návrate?
Je vhodné ostať v izolácii, nahlásiť sa na regionálny úrad verejného zdravotníctva a zhruba na 5. – 6. deň po návrate sa nechať otestovať. Aby sme vedeli potvrdiť alebo vyvrátiť infekciu a aby sme zamedzili šíreniu vírusu v populácii. V praxi však vidíme, že to nerobia ani všetci tí, ktorí sa vrátia z tzv. rizikových krajín a majú tú povinnosť.
Sú podľa vás ľudia dnes nebezpečne pokojní?
Určite áno. Jednak nebezpečne pokojní a tiež so znepokojením pozorujem, že narastá počet tých, ktorí neveria, že samotný koronavírus existuje alebo že je taký nebezpečný. Naša spoločnosť na vlastnej koži nepocítila také dopady pandémie ako iné krajiny, a preto je tu riziko, že neskôr bude oveľa ťažšie dostať situáciu pod kontrolu.
Vidíme, že naša ostražitosť už opadla a ľudia majú dosť obmedzovania. Pred tromi – štyrmi týždňami, keď bola situácia u nás priaznivá a dostali sme sa na nulu, sme si vydýchli. Teraz má mnoho ľudí problém predstaviť si, že by sme sa znovu mali vrátiť do obdobia, v akom sme boli predtým. Po ľudskej stránke to chápem a protesty a niekedy aj nadávky ľudí sa snažím nevnímať osobne. No zároveň sa usilujem upozorňovať na fakty, ktoré ako epidemiologička vnímam.
Rúška v kanceláriách
Aké sú vaše očakávania vývoja pandémie na Slovensku?
Ešte stále je veľká šanca, že to ustrážime, ale nestačí len čakať na kroky vlády. Každý z nás, aj spoločnosť ako celok, by sme sa mali vrátiť k opatrnosti. Je naďalej potrebné nosiť rúška v uzavretých priestoroch, kde sa nachádzame dlhšie ako povedzme päť minút a je tam blízky kontakt s inými ľuďmi, dezinfikovať si ruky pri príchode a odchode, dodržiavať odstupy a nezúčastňovať sa na veľkých hromadných podujatiach. Treba si dávať pozor najmä v uzavretých a nevetraných priestoroch, kde je viac ľudí a šírenie je tam najrýchlejšie. Ideálne je vyhýbať sa takýmto priestorom.
Ide napríklad o kancelárie? Rúška sú v nich už zvyčajne na dobrovoľnej báze.
Áno, práve kancelárie môžu byť tými miestami. Videli sme to aj počas predchádzajúceho obdobia, kde boli identifikovaní superšíritelia vírusu vo veľkých firmách, kde zamestnanci pracovali v otvorených priestoroch, tzv. open space. Vyskytlo sa tam viacero prípadov za krátky čas, pretože v týchto podmienkach sa vírus šíri rýchlo.
Čo by ste teda odporučili firmám?
Momentálne by bolo rozumné zaviesť rúška, a ak je to možné, tak aj návrat na home office počas najbližších týždňov. Potom uvidíme, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať.
Epidemiologička ľudí vyzýva k zodpovednosti. „Ešte stále je veľká šanca, že to ustrážime, ale nestačí len čakať na kroky vlády,“ hovorí. Foto: SITA
V článku zverejnenom na Denníku N ste tiež písali: „Organizovať otvorené športové podujatia, hody, festivaly a veľké spoločenské akcie počas epidémie COVID-19 je veľmi nezodpovedné.“ Mala by vláda hromadné podujatia zrušiť?
Z epidemiologického hľadiska by to bolo rozumné. Neodporúčam zúčastňovať sa na takýchto akciách, najmä ak ide o uzavreté priestory a veľký počet ľudí v tesnom kontakte. Chápem, že postoje a pohľady na situáciu sú rôzne, či sa na to pozeráme z epidemiologického, ekonomického, hospodárskeho, či spoločenského pohľadu, a nájsť medzi nimi rovnováhu je veľmi ťažké. Musíme sa dohodnúť na tom, čo sme ešte schopní obetovať a aké riziká sme ochotní prijať.
Na čo ešte je dôležité myslieť?
Ako som už spomínala, za týchto okolností je rozumné vôbec necestovať. Dôležitá je tiež, tak ako aj predtým, ochrana najzraniteľnejších. Ide najmä o domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov, kde by malo rozšírenie koronavírusu vážne následky.
Je potrebná úplná izolácia tejto skupiny?
Určite treba kontrolovať všetkých, ktorí tam vstupujú. Ak ide o zamestnancov, ktorí boli na dovolenke v zahraničí, tak by mali podstúpiť test pred tým, ako znova nastúpia do zamestnania. Je vhodné tiež obmedziť návštevy a možno ich bude nevyhnutné na nejaký čas úplne zakázať. Ideálne je zabezpečiť komunikáciu týchto ľudí s príbuznými telefonicky alebo cez digitálne médiá. Musíme urobiť všetko preto, aby sa infekcia nedostala do týchto zariadení.
Je dosť ťažké predstaviť si, že naši starí rodičia či iné ohrozené skupiny by mali byť izolovaní dovtedy, kým nepríde vakcína. Za súčasných okolností teda nie je vhodné ich vôbec navštíviť?
Z epidemiologického hľadiska to nie je najrozumnejšie. Radšej vymeniť osobný kontakt za telefonický. Viem, že to nie je plnohodnotná náhrada, ale bolo by vhodné dodržať to aspoň na nejaký čas, kým sa situácia nezlepší.
Hlavný hygienik tiež spomínal, že by sme sa mali vyvarovať osláv, aj v blízkom rodinnom kruhu. Prečo sú také rizikové?
Keď je veľa ľudí v jednom priestore v blízkom telesnom kontakte, stačí jeden pozitívny človek a vírus má príležitosť na rýchly presun. Aj v minulosti sme videli, že išlo o situácie, keď sa infikovalo veľké množstvo ľudí naraz a v relatívnom krátkom čase, napríklad na veľkých svadbách.
Vy by ste teda ich organizáciu neodporúčali?
Je leto, takže ak sa dá udalosť urobiť vonku alebo vo veľmi dobre vetraných či otvorených priestoroch, napríklad stanoch, dalo by sa o nich uvažovať. Otvorené priestranstvo, čerstvý vzduch a slnečné žiarenie pôsobia ako ochranné faktory pred nákazou.
Ako na slušnosť v pandemickom i postpandemickom svete
Čo je základom?
Úroveň kĺzavého mediánu, ktorý je dôležitý pre zavádzanie opatrení, sa však stále drží na úrovni 19, pričom kritickou hodnotou je 50. Nie je teda situácia stále v poriadku?
Ja osobne si nemyslím, že kĺzavý medián je vhodným ukazovateľom na hodnotenie vývoja epidémie, pretože ide o statickú veličinu. Medián nám hovorí len o počtoch denných a nových prípadov za posledný týždeň. Parameter, ktorý sa využíva na hodnotenie rýchlosti šírenia epidémie v takmer všetkých vyspelých krajinách, je tzv. efektívne reprodukčné číslo, ktoré ukazuje dynamiku šírenia vírusu v populácii. Nehovorí o tom, aký stav máme v daný deň či týždeň, ale či sa šírenie zrýchľuje alebo spomaľuje.
Na akej hranici sa teda nachádzame?
Momentálne sme v stave, keď sa šírenie epidémie zrýchľuje. Naposledy, koncom minulého týždňa, po vylúčení importovaných prípadov, bolo efektívne reprodukčné číslo na úrovni 1,2. To znamená, že jeden človek nakazí viac ako jedného ďalšieho človeka.
Jeden je zároveň kritická hodnota…
Áno, keď je toto číslo nad 1, je potrebné zakročiť. Zároveň je potrebné dodať, že pri efektívnom reprodukčnom čísle aj pri kĺzavom mediáne vychádzame zo zistených, nameraných počtov prípadov. Musíme však počítať s tým, že tie sú s najväčšou pravdepodobnosťou podhodnotené. V skutočnosti máme väčší počet nakazených, zachytávame len nejakú časť. Čiže, keď nám už nejaký ukazovateľ signalizuje šírenie epidémie z týchto nám známych čísel, tak je pravdepodobné, že v skutočnosti je to ešte o niečo horšie.
Stále platí to, čo ste spomínali vo viacerých starších rozhovoroch, že aj keby sa situácia zhoršila, nemáme čakať plošné opatrenia?
Áno. Na základe doterajšieho vývoja nielen u nás, ale aj v iných krajinách, sa ukázalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou celoplošné opatrenia nie sú potrebné, pretože už vieme veľa o tom, ako sa vírus šíri a čo proti tomuto šíreniu funguje najlepšie. Keď budeme dôsledne kontrolovať kritické body, tak je možné, že to budeme vedieť udržať pod kontrolou dlhodobo, až pokiaľ nebude k dispozícii vakcína alebo účinné lieky pre tých, ktorí sú vo vážnom stave. Už niekoľko spoločností robí klinické pokusy, myslím, že je vakcína je otázka niekoľkých mesiacov. Pripomínam však, že nestačí, aby bola k dispozícii len účinná vakcína. Je potrebné, aby sa väčšina populácie dala zaočkovať. Minimálne dve tretiny ľudí, pretože tak budeme chránení kolektívnou imunitou.
Prichádza druhá vlna?
Medzinárodný odborníci sa zatiaľ na tom nezhodli, kedy už hovoríme o druhej vlne, kedy ide o pokračovanie prvej vlny, o akýsi druhý vrchol prvej vlny. Myslím, že terminológia nie je až taká dôležitá. Termín druhá vlna znie desivo a myslím, že ho nemusíme ani používať. Dôležité je každodenné sledovanie nových prípadov a adekvátna reakcia.
Na čo sa máme pripraviť?
Závisí to od toho, ako situáciu zmanažujeme v tejto chvíli. Ak budeme dôsledne vyhľadávať všetky pozitívne prípady, alebo aspoň väčšinu, aj ich kontakty, možno sa nám to znova podarí dostať pod kontrolu. Problém je, že ide o dlhodobý proces a je veľmi ťažké koordinovať ho tak, aby netrpela ani ekonomika, ani spoločnosť po psychickej stránke.
Ak by ste mali dať ľuďom na záver ešte nejaké odporúčanie, čo by to bolo?
Skúsme sa vrátiť k disciplíne, akú sme mali predtým a berme rúško naďalej ako bežnú súčasť nášho života. Tiež by som ľuďom odporučila, aby si dvakrát premysleli, keď budú mať chuť ísť na nejaké podujatie, či tam naozaj musia a chcú ísť. A na záver: vydržme aspoň toto leto necestovať.
Doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD.
je epidemiologička a vysokoškolská pedagogička, pôsobí na Ústave epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vyštudovala všeobecné lekárstvo na 3. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde zároveň získala docentúru v odbore Hygiena, epidemiológia a preventívne lekárstvo. Je autorkou a spoluautorkou mnohých vedeckých publikácií. Špecializuje sa na verejné zdravotníctvo – epidemiológiu, ochranu a podporu zdravia. Od roku 2002 sa tiež zaujíma o výskum duševných chorôb, ktorému sa naplno začala venovať na post-doc stáži na University of California in Berkeley v USA.
