„Všetko bude závisieť od toho, ako sa budeme správať najbližšie dni. Ešte nás čaká dlhá cesta, ako túto chorobu zmierniť, preto by sme určitý získaný úspech nemali preceňovať,“ hovorí hlavná odborníčka pre epidemiológiu ministerstva zdravotníctva Henrieta Hudečková. V rozhovore pre Forbes.sk hovorí o scenároch šírenia koronavírusu, ich dopade a tiež o tom, či je bezpečné stretávať sa so známymi v exteriéri.
Analytici Inštitútu zdravotnej politiky vytvárajú scenáre šírenia COVID-19. Najaktuálnejší zverejnili v piatok 24. apríla. Ako sa na ne pozerá epidemiologička?
Ja osobne ich beriem ako veľký prínos pre našu prácu. Nie sú to žiadne predpovede, ale vývoj (scenár) našej epidemiologickej situácie v čase, ktorú môžeme ovplyvniť naším správaním. Ak nebudeme naďalej striktne dodržovať nariadené protiepidemické a hygienické opatrenia, dôjde k zmene, ktorá bude mať dopad na celú populáciu.
Namodelované scenáre nám umožňujú pochopiť význam a dopad karantény alebo izolácie v rómskych komunitách i celých obciach a mestách. Neprikazujú nám, ako ďalej postupovať a čo urobiť. Dávajú nám možnosť zorientovať sa a pomáhajú pri rozhodovaní o uvoľnení nariadených opatrení na národnej aj lokálnej úrovni. Jednoducho povedané, nenahrádzajú znalosti a skúsenosti odborníkov, ale sú pomocníkom pri usmerňovaní epidémie.
Čo sme sa dozvedeli z aktuálnych údajov?
Môžeme povedať, že došlo k významnému spomaleniu šírenia vírusu pre majoritnú populáciu. Ovplyvnili to účinné a striktné opatrenia prijaté začiatkom marca a ich dodržiavanie obyvateľmi. Vírus sa však stále pomaly šíri ďalej.
Tri scenáre šírenia nového koronavírusu podľa Inštitútu zdravotnej politiky. Foto: IZP
V akej fáze koronavírusu sa nachádzame?
Zatiaľ je situácia na Slovensku pod kontrolou, no predpokladám, že postupne môže dochádzať ku komunitnému šíreniu v určitých lokalitách, najmä v marginalizovaných rómskych komunitách. A preto nemôžeme hovoriť o úplnom optimizme.
Dnes však už vieme oveľa viac o tom, ako zvládnuť túto chorobu. Poznáme vírus, máme diagnostiku, metódy kontroly COVID-19, liečebné postupy, účinné opatrenia na spomalenie a zabránenie šíreniu nákazy, pripravuje sa vakcína. A to nie je malý úspech. Naučili sme sa, ako konať jednotne, odvrátiť katastrofu pre ľudstvo, riešiť skutočne veľké problémy, ktorým ľudia čelia. Ale ešte stále musíme byť pozorní, dodržiavať opatrenia, ktoré postupne naša vláda bude uvoľňovať v prípade znižovania prenosu, alebo zosilňovať, ak bude narastať počet pozitívnych prípadov.
A čo po korone? Týchto 9 zvykov si možno zachovať, keď sa pandémia skončí
Nebojíte sa, že uvoľnenie opatrení v kombinácii s optimistickejšími scenármi Inštitútu zdravotnej politiky spôsobia, že ľudia si prestanú dávať pozor?
Áno, je možné, že po uvoľnení jednotlivých opatrení sa zhorší epidemiologická situácia. Môže narásť počet pozitívnych prípadov, urýchliť sa spôsob šírenia s vyšším počtom prípadov. Infekcia by mohla byť zavlečená do rizikových skupín, najmä medzi starších a chorých so závažnou základnou diagnózou. Nesmieme zabudnúť ani na možné rozšírenie nákazy v marginalizovaných rómskych komunitách.
Preto sa počíta so scenárom postupného uvoľňovania nariadených opatrení v presne určených dvojtýždňových intervaloch. Sledovaním by sme mali zachytiť prípadný nepriaznivý stav ovplyvnený porušením podmienok uvoľňovania a ostatných opatrení, ktoré ešte neboli uvoľnené. Vtedy by sme opatrenia vrátili naspäť.
Mali by sa takéto scenáre zverejňovať, ak existuje riziko prílišného optimizmu?
Určite áno. Už som spomenula epidemiologické hľadisko a možnosť využitia namodelovaných scenárov pri nariaďovaní alebo uvoľňovaní opatrení prijatých vládou. Mnohé krajiny majú vlastné modely šírenia COVID-19. Existuje veľa medzinárodných štúdií, ktoré pripravili i pripravujú modely pre porovnanie úrovne opatrení prijatých v rôznych krajinách vrátane Slovenska.
Henrieta Hudečková je hlavná odborníčka pre epidemiológiu a vedúca Ústavu verejného zdravotníctva na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Foto: archív Henriety Hudečkovej
Väčšinou vychádzajú z dostupných databáz údajov a bez dodatočných premenných, ktoré zohľadňujú špecifickú situáciu v krajine. Preto modely pripravené našimi odborníkmi lepšie vystihujú situáciu, v ktorej sa nachádzame. A samozrejme, musím podotknúť, že ak modeluje situáciu tím odborníkov, ktorí rozumejú problematike a vedia ju matematicky zdôvodniť, je to len prínos.
Ako je teda možné, že jednotlivé scenáre sa od seba tak veľmi líšili? Podľa aktuálneho scenára by malo byť nakazených výrazne menej, ako sa predpokladalo na začiatku.
Inštitút zdravotnej politiky pripravil viacero modelov, ktoré sa od seba líšili použitím rôzneho počtu premenných použitých pri modelovaní. Teda aj rozdiel medzi jednotlivými scenármi ovplyvnila táto skutočnosť. V prvom, jednoduchšom modeli použili údaje len za niekoľko dní. V druhej analýze vychádzali zo slovenských údajov, presnejšej mobility obyvateľstva na Slovensku a počítali s nižším reprodukčným číslom (R0), ktoré vyjadruje priemerný počet infikovaných jedným nakazeným.
V treťom modeli sa do úvahy zobral aj vplyv rizikových skupín, teda marginalizovaných rómskych komunít a starších osôb v domovoch sociálnych služieb. Podľa tohto by sme mali mať v najvyššom bode koronavírusu 0,01 % nakazených, čo predstavuje okolo 5 400 ľudí a stabilne nízky dlhotrvajúci priebeh nákazy.
Nová španielska chrípka by stála 3 bilióny.
Koľko peňazí si vyžiada zastavenie koronavírusu?
Môže to trvať mesiace
V čase písania článku sme mali na Slovensku 1 381 pozitívne testovaných ľudí. Dá sa odhadnúť, koľko nakazených je tu v skutočnosti?
Bežnými epidemiologickými postupmi, ako sú napríklad vyšetrovanie v ohnisku nákazy, sledovanie chorých, podozrivých z ochorenia a podozrivých z nákazy, nezískame počet skutočne nakazených. Neumožňuje nám to najmä spôsob prenosu kvapôčkami, ktorý je podobný napríklad chrípke. Počas sezónneho výskytu chrípky sú hlásení len chorí so stredne ťažkým a ťažkým priebehom, ktorí navštívili svojho lekára. Podobne je to aj u COVID-19. Mierne ochorenia a ochorenia bez príznakov sú zachytené najmä u testovaných osôb, ktorým bola nariadená karanténa alebo domáca izolácia.
Mnohé zahraničné štúdie v ohniskách nákazy opisujú 40 – 50 % prípadov nakazených bez príznakov. Práve táto asymptomatická populácia predstavuje veľké riziko, pretože sa podieľa na ďalšom šírení tohto koronavírusového ochorenia.
Analytici aj preto upozorňujú na druhú či tretiu vlnu, ak sa nebudeme naďalej správať zodpovedne. Čo znamená „zodpovedné správanie“ v súčasnej situácii, keď sa uvoľňujú pravidlá?
Musíme stále dodržiavať všetky opatrenia, ktoré u nás boli nariadené, lebo vírus sa, i keď podstatne pomalšie, šíri ďalej. Teda spoločenský odstup, dodržiavanie osobnej hygieny vrátane umývania a dezinfekcie rúk, respiračnú hygienu a správne používanie jednorazových papierových vreckoviek so správnou likvidáciou tých použitých, nosenie rúška a dodržiavanie vzdialenosti dva metre vo všetkých smeroch od ostatných ľudí.
A čo stretnutia s priateľmi v exteriéri s nasadeným rúškom?
V súčasnosti vláda pri uvoľňovaní opatrení umožnila realizovať bezkontaktné športy, samozrejme s určitými obmedzeniami je možný aj pobyt v prírode. Nemali by sa však zoskupovať osoby, ktoré nežijú v jednej domácnosti. Ak aj niekoho stretneme, je potrebné mať nos a ústa prekryté rúškom a dodržiavať vzdialenosť dva metre.
Ešte stále sme nezvládli COVID-19, i keď už vieme veľa o šírení nákazy. Opatrenia nesmieme podceňovať najmä pre spomínaný pomerne veľký výskyt neobjasnených prípadov bez príznakov. Tie predstavujú vysoké riziko pre každého z nás.
Nerozprávajte sa doma len o korone.
Psychologička radí, ako zvládnuť napäté vzťahy v izolácii
Veľa ľudí si však v týchto dňoch už napríklad chodí posedieť vo dvojici či malej skupine na lavičku do mesta a dajú si niečo na pitie. Majú síce nasadené rúška, ale keď sa idú napiť, musia ich zložiť. Je to v poriadku?
Rúško by sme si mali zložiť len vtedy, ak sme v spoločnosti osôb, s ktorými bývame v jednej domácnosti, alebo v našej blízkosti, aspoň 20 metrov od nás, nie sú iné osoby. To najlepšie, čo môžete urobiť, aby ste sa chránili, je zostať doma. A ak idete von, praktizujte odstup od iných. Vírus sa z človeka na človeka nešíri len tak ľahko, potrebuje, aby sme boli blízko seba. Preto je nutný spomínaný dvojmetrový odstup.
Kedy bude podľa vás bezpečné navštíviť starých rodičov či našich blízkych s oslabenou imunitou?
O bezpečnej návšteve bude môcť hovoriť, až keď budeme mať pod kontrolou šírenie tohto ochorenia. To môže trvať i niekoľko mesiacov. Predsa nechceme ublížiť našim najbližším, ktorých je potrebné v tomto období chrániť pred nákazou.
Kedy sa podľa vás začneme vracať k bežnému životu a sociálnym kontaktom?
Všetko bude závisieť od toho, ako sa budeme správať najbližšie dni. Ešte nás čaká dlhá cesta, ako túto chorobu zmierniť, preto by sme určitý získaný úspech nemali preceňovať.
Kedy sa podľa vás otvoria hranice?
Obmedzenie cestovania a zatvorenie hraníc mali najväčší význam na začiatku pandémie. V súčasnosti je dôležité optimálne zvážiť očakávaný pozitívny vplyv na zdravie a negatívny vplyv na slobodu pohybu, hospodárstvo a spoločnosť. A potom začať postupne uvoľňovať opatrenia týkajúce sa obmedzeného pohybu a uzatvorenia hranice.
Je teda možné, že už v lete budeme môcť ísť na výlet k našim susedom?
Neviem, či to už bude v lete možné, keďže uvoľňovanie bude postupné podľa vopred pripraveného harmonogramu. Pôjde o podobný postup ako v súčasnosti pri schválených opatreniach uvoľňovania.
A čo home office? Za akých okolností môžu firmy vracať ľudí do kancelárií?
Práca na doma je súčasťou sociálno-dištančných opatrení, ktoré budú uvoľnené až vtedy, keď významne poklesne hrozba COVID-19. Je ťažké odhadnúť, kedy to bude. Ako som spomínala, záleží to aj od nášho ďalšieho prístupu. Práca z domu však v mnohých firmách získava na popularite a predpokladá sa, že aj po ukončení pandémie mnohí zamestnávatelia a zamestnanci dajú prednosť tomuto spôsobu práce.
Čo nám táto pandémia zoberie z dlhodobého hľadiska?
V mnohých prípadoch duševnú rovnováhu. Dlhodobé účinky koronavírusu ovplyvňujú duševné zdravie. Tvárou v tvár traumatickým udalostiam, ako je táto pandémia, je bežné cítiť podráždenosť, hnev a strach, intenzívne prežívať spomienky alebo mať nočné mory. Po vypuknutí SARS v roku 2003 zdravotnícki pracovníci aj ľudia, ktorí boli v karanténe, prejavili príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Podľa odborníkov môže mať pandémia COVID-19 podobný účinok. Silná emocionálna reakcia môže trvať dlho po incidente. Napríklad zdravotnícki pracovníci prvej línie, ako aj ľudia, ktorí pre chorobu stratili svojich blízkych alebo prácu, môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku dlhodobých ťažkostí.
Aj keď nás COVID-19 priamo neovplyvňuje, pandémia je významným stresorom v živote každého človeka. V skutočnosti by stres, úzkosť a strach mohli spôsobiť dlhodobé následky.
Nájdeme na celej situácii aj niečo pozitívne?
Už teraz pozorujeme významnú pomoc pri zdieľaní nových diagnostických a liečebných postupov, možnostiach a spôsoboch, ako znížiť a obmedziť šírenie COVID-19. Nezanedbateľným sú aj postupy krízového manažmentu a komunikácia o riziku, ktoré by sa mohli použiť aj v budúcnosti pri objavení sa nového problému ako pomoc na optimálne zvládnutie novej epidemiologickej situácie.
