Erik Šille: Chcel som pôsobiť ako reklamný pútač. Ako blikajúci obrázok

Ako dieťa chcel byť prírodovedcom. Možno preto sú námetom mnohých jeho obrazov práve zvieratá. Neskôr ho zaujal punk, potom sochárstvo, ktoré aj vyštudoval. Maliarstvo prišlo ako úplne posledné. On sám však tvrdí, že nikde sa necíti tak prirodzene a sám sebou ako pri maľbe obrazu. Výstavu Error, ktorá je prierezom jeho doterajšej tvorby, si môžete prísť až do 29. októbra vychutnať do priestorov bratislavskej Kunsthalle.

V hĺbke srdca túžil Erik Šille po vlastnej knihe, nikdy sa však neodvážil snívať nahlas. Na svoju monografiu Štastie na dosah je právom hrdý. Na jej vzniku sa podieľal tím zanietených ľudí, ktorých prvotnou motiváciou neboli peniaze. Pomohla aj vlastná šikovnosť. Dopátrať sa totiž k obrazom, ktoré majú už dlhšiu dobu svojho majiteľa, bolo veľmi náročné a vyžadovalo si to dobré logistické zručnosti.

Tu to celé vzniká. Foto: Archív Erika Šilleho

„Miestami sme boli zúfalí, ale nevzdávali sme sa,“ usmieva sa pri spomienke Erik Šille. Vzápätí po jej dokončení začal spolu so svojim dobrým známym Lacom Terenom inštalovať výstavu v Kunsthalle. Ak patríte k fanúšikom sarkazmu a neprekáža vám ani čierny humor, rozhodne si ju nenechajte utiecť.

Nahá Da Vinciho Mona Lisa, objavená vo Francúzsku, otriasa umeleckým svetom

Nemusíte sa ničoho obávať, diela esteticky ulahodia každému divákovi, sú veľmi vábivé. Abstrakcia sa jeho tvorbe vyhýba. Obrazy majú konkrétne tvary a línie štetca zas počítačovú presnosť. Až pri podrobnejšom pohľade na maliarovu tvorbu vás čaká trpké stretnutie s realitou.

Jeho obrazy sprostredkúvajú netradičný a intenzívny zážitok. Ideálnym divákom je kriticky zmýšľajúci človek otvorený novým názorom. „Obraz už nie je iba dekoračným prostriedkom, nesie v sebe aj sociálnu rovinu a istú otázku. Nad dielom sa treba zamyslieť, nefunguje len v zmysle emócie,“ snaží sa priblížiť význam a úlohu súčasného umenia.

„Hneď ako zbadajú rodičia môj obraz, chcú ho zavesiť svojmu dieťaťu do izby. Potom sa pozrú lepšie a zistia, že sa tam nehodí. Uvedomia si, že je príliš farebný a aj v obývačke by pôsobil výstredne,“ vysvetľuje Erik. On sám však skutočný dôvod výraznej farebnosti svojich obrazov nepozná. „Keď si kupujem farby, veľmi ma lákajú ružové a iné jasné odtiene,“ dodáva zamyslene.

Výstava potrvá do 29. októbra. Foto: Archív Erika Šilleho.

Považuje sa však za minimalistu, v živote uprednostňuje čisté línie. Rád uniká do prírody, venuje sa cyklistike. Tvorí v samote, nie však v tichosti. Na ceste do Japonska si uvedomil, že nikdy predtým sa necítil taký osamotený, ako v meste, ktoré má 22 miliónov ľudí. Teda možno aj z nudy pod tokijským nebom vznikli jeho trojrozmerné diela, ktoré sú súčasťou výstavy. Krásne rozprávkové mini-krajinky, ktoré, ako inak, zobrazujú neľútostné motívy súčasného sveta.

Každé väčšie mesto by malo mať svoju „tabačku“

Nenechajte sa zaskočiť ani veľkosťou jeho obrazov. Uprednostňuje rozsiahlejšie rozmery. Túži vytvoriť expanzívne dielo, ktoré sa prediera dopredu. „Chcel som pôsobiť ako reklamný pútač. Veľmi agresívne, aby si ma diváci všimli. V zmysle lákania, som ako blikajúci obrázok. Keď sa však zahľadíte pozornejšie, vo vnútri sa skrýva niečo s pozitívnym defektom, ako hodinky, ktoré idú opačným smerom,“ približuje Erik vlastnú tvorbu.

„Žiť so Šillem je veľmi intenzívne, nie je to ten tichý moment, keď prídete domov a na stene v obývačke vám visí pokojná krajinomaľba. Veľkosťou naberá dielo na intenzite. Natiahnutím na väčší formát sú aj postavy impozantnejšie. Aby mohol úmysel vyznieť jasne a správne, dielo musí mať určité rozmery,“ dodáva.