Tieto nástroje mali slúžiť na jednoduché obchodovanie a diverzifikáciu portfólií. Prinášajú však aj riziká.
Počet fondov obchodovaných na burze, ktoré poznáme aj ako ETF, kótovaných na amerických burzách v auguste prekročil objem verejne obchodovaných akcií.
Najväčší správca aktív na svete sa navyše už neuspokojuje s klasickými ETF a chce vyskúšať ich tokenizovanú formu fungujúcu na kryptomenových blockchainoch. Čo to vypovedá o trhu, či ide o zdravý trend a aké nové riziká prináša, vysvetľuje Petr Žabža z Air Bank.
Žabža sa venuje investíciám a digitálnym finančným produktom. Do Air Bank, kde vedie investičné produkty, prišiel zo spoločnosti Finax, fintech startupu zameraného na online investovanie, kde ako manažér českej pobočky budoval jej pozíciu na domácom trhu.
Predtým pôsobil v mBank a zastával aj pozície vedúceho investičných a sporiacich produktov v ING Bank a vedúceho online distribúcie investičných služieb v Patria Direct.
Na začiatok, možno len na vysvetlenie pre čitateľov a investorov, informácia znela, že na americkom trhu je v súčasnosti približne štyritisíc ETF, zatiaľ čo kótovaných akcií je „len“ približne 3 700 až štyritisíc. Takže áno, na americkom trhu je v súčasnosti skutočne viac fondov obchodovaných na burze.
Dovoľte mi, aby som na úvod presne vysvetlil, čo k tomu viedlo. Musíme sa vrátiť do obdobia pred pandémiou, do roku 2019. Vtedy sa pravidlá vydávania ETF v USA výrazne zjednodušili, bolo to zrazu oveľa jednoduchšie ako v minulosti. Druhým faktorom je, že viaceré tradičné spoločnosti odvtedy zmenili niektoré podielové fondy na ETF, čo je ďalším dôvodom, prečo sa tento typ nástrojov rozbieha.
Tento trh však rastie najmä preto, že existuje nesporný dopyt investorov po týchto produktoch, a to tak zo strany koncových investorov, ako aj zo strany inštitúcií a investičných profesionálov. Dôvodov je niekoľko. Po prvé, ETF sú populárne, pretože existuje nízka bariéra vstupu a produkty sú lacné, konkrétne v USA, do hry vstupuje aj faktor, že sú pre investorov výrazne daňovo výhodnejšie a veľmi ľahko sa s nimi obchoduje.
Ďalšou výhodou je, že na trhu dnes nájdete ETF prakticky na čokoľvek – od veľkých širokých indexov, čo bol pôvodný zmysel produktov ETF v prvom rade, cez veľmi úzko zamerané indexy, obskúrne akcie a triedy aktív, až po ETF s pákovým efektom a inverzné ETF.
Naopak, počet verejne obchodovaných spoločností na amerických burzách dramaticky nerastie a dokonca sa prejavuje trend, že spoločnosti zostávajú v súkromných rukách oveľa dlhšie ako predtým.
Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že pozitíva prevažujú nad negatívami. Je to naozaj tak?
Tu sa konečne dostávame k odpovedi na časť otázky, čo to znamená pre trh. Oba pohľady sú možné. Je to pozitívny trend, najmä pre retailových investorov, ktorí majú zrazu na výber medzi podstatne viac nástrojmi. Znamená to, že si môžu zväčša zostaviť svoje portfólio tak, ako naozaj chcú. Neobmedzuje ich ponuka na trhu. Znamená to pre nich aj úsporu nákladov.
Minca však má aj druhú stranu, a tou je riziko ľahkého „zmätenia dojmov a pojmov“, pretože mnohé ETF sú naozaj veľmi zložité. Preto je niekedy ťažké pochopiť, čo vlastne robia, či ešte prinášajú do portfólia klienta niečo nové, alebo sú len marketingovou vatou, prípadne či len zvyšujú rizikovosť portfólia. Pri niektorých ETF, ktoré sa zameriavajú napríklad na okrajové aktíva, môže nastať pomerne vážny problém s likviditou. Klasická výhoda ETF, to jest, že sa s nimi ľahko obchoduje, je zrazu preč.
Pre inštitucionálnych investorov platí to isté – majú nižšie náklady, väčší výber nástrojov, ale asi najdôležitejšou zmenou je, že pre nich môžu ETF fungovať aj ako ďalší účinný nástroj na zabezpečenie portfólia. Ak to teda zhrnieme, v čistej rovine sú ETF pre trh určite pozitívom, ale nejde o úplne bezrizikovú situáciu.
Pristavme sa pri rizikovosti. ETF dnes existujú prakticky na všetko, s výnimkou rôznych problematických nástrojov, ako sú napríklad meme akcie. Nestratil sa tu pôvodný účel ETF ako nástroja na jednoduché pasívne investovanie?
Vznik ETF bol výsledkom masívneho volania drobných investorov po jednoduchom, likvidnom a transparentnom investičnom nástroji, a práve v tomto smere stále plnia svoju úlohu. Skutočnosť, že ETF sa v súčasnosti vydávajú v podstate na čokoľvek, je skôr charakteristická pre stav tohto trhu, ale to neuberá na ich pôvodnom význame. Majú na trh veľmi pozitívny vplyv. Na druhej strane kladú na drobného investora, a nielen naňho, množstvo požiadaviek.
Prvou vecou je, že ponuka je už taká široká, že nákup ETF nezaručuje – ako to bolo napríklad pri veľkých indexových ETF –, že investor získa kúpou ETF niečo navyše. Druhým problémom je, že s tým, ako vznikajú ETF na čoraz okrajovejšie témy, ako sú menšie indexy, sektory alebo tituly, a veľmi exotické aktíva, úmerne rastie riziko, že nebudú dostatočne likvidné, čo bol vlastne jeden z ich pôvodných účelov.
Dôsledkom bude značná volatilita, ktorá ich na míle vzďaľuje od nástroja, ktorý mal uľahčiť vstup do sveta investícií. Tretím a posledným bodom je, že je chybou považovať ETF za investičnú hračku. Je to produkt a ako pri každom nástroji si investor musí ujasniť, na čo ho chce použiť. Slovami investičného sveta, ako mu ETF pomôže naplniť jeho investičnú tézu.
Odkiaľ ETF pochádzajú
ETF, po anglicky Exchange Traded Fund, je investičný fond obchodovaný na burze, ktorý sleduje výkonnosť indexu, komodity, sektora alebo iného aktíva.
Funguje podobne ako akcie – možno ho jednoducho kúpiť a predať počas obchodného dňa. Investori tak môžu ľahko diverzifikovať svoje portfólio, keďže jeden ETF často obsahuje desiatky alebo stovky rôznych akcií alebo dlhopisov.
Prvý ETF bol uvedený na trh v Kanade v roku 1990 a v roku 1993 sa na americkej burze objavil známy ETF SPDR S&P 500 (SPY), ktorý sleduje index S&P 500.
Odvtedy sa ETF stali veľmi obľúbeným investičným nástrojom na celom svete.
Má súčasný rozmach ETF pozitívny vplyv na ich poplatkovú politiku, inými slovami, ušetrí priemerný retailový investor?
Nepochybne áno. A nejde len o vnútornú konkurenciu. Rozmach ETF prispel aj k tomu, že niektoré klasické podielové fondy mierne znížili poplatky. Aj viaceré tradičné spoločnosti v súčasnosti začínajú robiť niektoré svoje podielové fondy pasívnejšími a, naopak, začínajú vznikať nástroje ako aktívne riadené ETF, ktoré stoja niekde medzi tradičným podielovým fondom a čisto pasívnym ETF.
Je súčasná vlna ETF špecifická pre americký trh, alebo sa týka aj ETF a rovnocenných nástrojov v Európe a Ázii?
V súčasnosti je to naozaj špecifické pre USA, ale v prípade Európy tiež vidíme nárast počtu ETF, ale sme veľmi ďaleko od toho, aby sme mali viac ETF ako podkladových titulov.
Jedným z dôvodov je, že v Európe odpadá daňová výhoda, ktorá je špecifická pre americký trh. Ďalším dôvodom môže byť to, že európsky trh je oveľa fragmentovanejší, pretože nemáme jednu veľkú celoeurópsku burzu, ale viacero menších búrz s rôznou likviditou a niektoré tituly sú kótované na viacerých z nich. Populárne sú tu aj trochu iné kategórie ETF – napríklad dlhopisové ETF alebo aktívne ETF. V prípade Ázie je to veľmi podobné.
Zaujímavým dôsledkom rastúcej popularity amerických ETF ďalej je, že veľké fondové spoločnosti, ako sú BlackRock, Vanguard a iné sa prostredníctvom svojich produktov stali významnými vlastníkmi viacerých firiem. Už nejaký čas dochádza k obrovskej koncentrácii vplyvu týchto niekoľkých veľkých inštitucionálnych investorov na chod týchto spoločností.
Spoločnosť BlackRock minulý týždeň podľa agentúry Bloomberg uviedla, že zvažuje plány na tokenizáciu niektorých svojich fondov ETF prostredníctvom verejných blockchainov. Aký je podľa vás zmysel takéhoto produktu a pre akých klientov je vlastne určený?
Myslím si, že je to tak trochu predohra k tomu, aby sme sa postupne zbavili obchodovania obmedzeného na otváracie hodiny búrz, ktoré sú od 9:30 do 17:30 v pracovný deň v Európe alebo od 15:30 nášho času do 22:00 v Spojených štátoch, a obchodovali prakticky nepretržite. Už teraz sa hranice neustále posúvajú, skracuje sa vyrovnanie a obchodovanie sa predlžuje o predburzové a poburzové hodiny, aj keď zatiaľ len o desiatky minút.
Takisto sa už hovorí o tom, že by sa mohlo obchodovať 24/5, to jest nepretržite počas pracovného týždňa. Tokenizácia je takýmto dôkazom konceptu obchodovania 24 hodín sedem dní v týždni, podobne ako to dnes funguje vo svete kryptomien.
Pre koho je takýto produkt určený? To je trochu zložitejšia otázka. Pretože ide o ďalšiu virtualizáciu nástroja, ktorý je už sám osebe dosť dematerializovaný, a pre mnohých investorov už zrejme nemá zmysel, alebo v ňom nie je veľká pridaná hodnota.
Viem si však predstaviť, že spoločnosti a investori pracujúci s algoritmickým obchodovaním môžu oceniť túto možnosť obchodovať prakticky neustále, pretože algoritmy nepotrebujú odpočívať a neustála expozícia a možnosť okamžite reagovať na svetové udalosti je pre ne výhodou.
Nehrozí, že táto pokračujúca abstrakcia finančných nástrojov postupne povedie k toxickým nástrojom, ako boli neslávne známe zabezpečené dlhové obligácie – CDO – z obdobia hypotekárnej krízy pred rokom 2008?
Myslím si, že riziká sú tu v podstate štyri. O prvom sme hovorili na začiatku, teda o obrovskom počte ETF, ktoré sa stále naháňajú za rovnakým súborom podkladových akcií. Riziko tu spočíva najmä v tom, že ocenenie týchto spoločností sa môže vzdialiť od fyzickej reality toho, ako dobre sa ich podnikaniu skutočne darí. Inými slovami, príliš veľa peňazí súťaží o príliš málo spoločností.
Druhým problémom je, že mnohé ETF sú dnes objektívne veľmi malé alebo sú koncentrované na menej zaujímavých trhoch a nie sú veľmi likvidné, alebo sa obchodujú s veľkými spreadmi. To znamená, že môže byť naozaj ťažké obchodovať takéto ETF za férovú cenu.
Tretím problémom, ktorý sa týka najmä drobných investorov, je, že v súčasnosti je vzhľadom na obrovské množstvo ETF relatívne ľahké zameniť klasické indexové ETF, ako sú SPY, S&P 500, a ich pákové alebo dokonca reverzné pákové ETF.
Posledné riziko opäť súvisí s prvým bodom, čiže s vysokou koncentráciou, ale tentoraz ide najmä o to, že najväčší emitenti ETF majú veľký vplyv na podnikové politiky a stratégie. Nemyslím si však, že by hrozil návrat problémov podobných problémom, ako boli CDO.
Pôvodná verzia tohto článku vyšla na Forbes.cz. Autorom je Karel Wolf.
