Už v stredu, teda 18. marca, sa chystá Európska komisia predložiť svoj návrh zjednotených pravidiel pre startupy, takzvaný 28. režim, niekedy označovaný aj ako EU Inc. Bude mať dôsledok prakticky na všetky európske firmy. Hovorí sa o ňom už dlho a keďže sľuboval zjednotenie právneho roztriešteného trhu aj pravidlá pre zamestnanecké akcie, vyvolával veľké emócie aj nádeje. Naplnili sa?
Uniknutá podoba návrhu ukazuje, že to, čo sa Európska komisia chystá tento týždeň predložiť, predstavuje podstatne umiernenejšie kompromisné riešenie. Navyše, jeho hrany môžu ešte viac obrúsiť politické rokovania po oficiálnom predstavení návrhu.
Na tému, prečo v Európe stále chýbajú poriadne scaleupy (spoločnosť, ktorá už má za sebou startupovú fázu hľadania a so zavedeným produktom sa pokúša o rýchly škálovateľný rast – pozn. red.), sa v súčasnosti robia internetové vtipy.
Roztrieštená európska byrokracia nielen predražuje firmám financovanie rastu, ale najmä často úplne berie chuť a odvahu púšťať sa na európskom trhu do väčšieho rizika. Veľkou bolesťou je aj prístup k zamestnaneckým podielom a ich zdaňovaniu.
Ako to nakoniec dopadlo? Môžeme napríklad tým, že v návrhu, ktorý Brusel nakoniec predkladá, nepôjde o náhradu národných pravidiel, ale skôr o ich ďalší doplnok, a hoci Európska komisia cieli najmä na startupové a scaleupové spoločnosti, v skutočnosti sa dotkne spoločností všetkých.
Spoločnosť EU Inc. totiž bude možné založiť od nuly, ale môže vzniknúť aj premenou, fúziou, rozdelením alebo ako dcérska firma. Na startupy a scaleupy, ktoré však nariadenie nedefinuje, pretože to ponecháva na inej európskej regulácii (European Innovation Act), by však mali dopadnúť určité výhody a úľavy.
Prvým benefitom nariadenia je, že prinesie možnosť založiť si európsku spoločnosť plne digitálne a tá potom v režime „digital-only“ zostane počas celého svojho životného cyklu vrátane prípadnej likvidácie.
Návrh napriek kompromisom predstavuje dôležitý krok na ceste k jednotnému európskemu trhu.
Technicky bude všetko prebiehať cez európsky systém prepájajúci obchodné registre členských štátov – BRIS (Business Registers Interconnection System). Cez tento systém by malo byť možné firmu založiť s harmonizovaným formulárom a európskou šablónou stanov, a to vo veľmi rýchlom režime do 48 hodín a za cenu maximálne sto eur (2 450 korún).
Podľa analytika Českej startupovej asociácie Tomáša Pospíšila návrh napriek kompromisom predstavuje dôležitý krok na ceste k jednotnému európskemu trhu.
Oceňuje na ňom najmä fakt, že sa konečne pokúša riešiť to, čo európske firmy v rôznych fázach rozbehu skutočne trápi, teda najmä investovateľnosť, zamestnanecké podiely, rozdielnu rýchlosť digitalizácie v rôznych krajinách a cezhraničnú použiteľnosť firemných štruktúr.
Zároveň však varuje pred prílišným nadšením a vyjadruje pochybnosť, že by navrhovaná smernica vo svojej súčasnej podobe skutočne viedla k väčšej voľnosti ľudského a finančného kapitálu naprieč Európou, čo je vec, po ktorej zakladatelia európskych startupov a scaleupov volajú najviac.
„Ako pozitívnu vec by som určite vyzdvihol, že návrh EU Inc. je napokon vo forme nariadenia, a nie smernice. To zabezpečí rýchlu harmonizáciu legislatívy naprieč všetkými členskými štátmi Európskej únie, ktorú by nebolo možné zabezpečiť v rovnakej miere prostredníctvom smernice, ktorú by si každý štát pri transpozícii upravoval podľa seba,“ komentuje Pospíšil.
„Ďalším benefitom je, že administratíva EU Inc. má byť plne digitálna počas celého životného cyklu spoločnosti a má priniesť prvé skutočne ambiciózne kroky v harmonizácii ESOP (program zamestnaneckých akciových opcií, pozn. red.) a startupového financovania,“ dodáva analytik.
Zároveň je však podľa Pospíšila veľká škoda, že sa z právnych úkonov s tým spojených napokon nepodarilo úplne odstrániť potrebu notárskych služieb, ktoré sú vnímané ako jedna z ďalších významných bŕzd v startupovom prostredí.
„Počas fázy vzniku spoločnosti alebo pri zmenách stanov sa stále počíta s preventívnou administratívnou, súdnou alebo notárskou kontrolou,“ vysvetľuje. Naopak, kde už prítomnosť notára nebude potrebná, je prevod akcií. Aktuálny návrh totiž výslovne ruší požiadavku notárskej zápisnice a ďalších dodatočných formalít.
Návrh vo svojej predkladanej podobe podľa Pospíšila taktiež nerieši skutočne hlboké problémy, ako je roztrieštenosť pracovného, daňového a sociálneho práva naprieč členskými krajinami Európskej únie.
Napriek silnému volaniu firiem po podobnom produkte neprichádza návrh Komisie so zavedením nového centrálneho registra firiem, takže je aj naďalej potrebné spoliehať sa najmä na efektivitu prepojenia existujúcich národných registrov.
„To je však celkom pochopiteľné. Rozumieme, že centrálny register je ekonomicky, politicky aj právne nepriechodný a že sa Európska komisia pokúša dosiahnuť podobný výsledok kompromisom. Časť týchto problémov by pritom mohla byť menšia, keby sa EU Inc. zamerala striktne na rýchlo škálovateľné a inovatívne spoločnosti,“ myslí si analytik.
Problematické je podľa neho aj postavenie návrhu na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (SFEU). Ten umožňuje Únii regulovať svoj jednotný trh bez toho, aby vyžadovala jednomyseľnosť alebo aby zákony mali formu smerníc. Tento článok sa využíva najmä na odstraňovanie prekážok pre voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. To však neznamená, že by ho bolo jednoduché presadiť.
„Môže to byť politicky lákavé a dá sa v jeho prospech vymyslieť právny argument, ale pravdepodobne by to bolo napadnuté a nieslo by to nezanedbateľné riziko zrušenia pred Súdnym dvorom EÚ,“ myslí si Pospíšil. Niektoré veci sa však podľa neho v návrhu jednoznačne zlepšili.
„Návrh oveľa viac, než sme čakali, rieši zjednodušený koniec životného cyklu firmy. Obsahuje totiž možnosť jej rýchlej digitálnej likvidácie alebo dokonca zjednodušený insolvenčný režim. Ten je však zatiaľ obmedzený na vybrané kategórie firiem a výsledne bude stále výrazne závisieť od národných úprav,“ uvádza analytik. V oboch prípadoch by malo ísť o lacnejší proces s cieľom uzavrieť vec najneskôr do šiestich mesiacov.
Posledným veľkým plusom návrhu má byť prístup k startupovému financovaniu. Pripúšťa napríklad akcie bez menovitej hodnoty, nulový minimálny kapitál, viac tried akcií, rýchle digitálne prevody a nástroje blízke americkým investičným inštrumentom pre rané financovanie startupov ako rýchlejšiu a lacnejšiu alternatívu ku konvertibilnej pôžičke, teda SAFE (Simple Agreement for Future Equity) a KISS (Keep It Simple Securities).
To by mohlo do budúcna znížiť potrebu európskych firiem zakladať zahraničné holdingy len za účelom investičnej dokumentácie a programom ESOP. Návrh, naopak, podľa experta nerieši daňové, pracovné a sociálne prekážky, ktorým európske startupy dlhodobo čelia.
„Pri európskych programoch ESOP sa síce neharmonizuje celé daňové právo ani sadzby (tie zostávajú na jednotlivých štátoch, pozn. red.), ale došlo k zjednoteniu kľúčového momentu zdanenia a spôsobu výpočtu zdaniteľného príjmu pri warrantoch (investičný certifikát, ktorý dáva držiteľovi právo, nie však povinnosť kúpiť alebo predať podkladové aktívum za vopred stanovenú cenu do určitého dátumu, pozn. red.),“ podotýka Pospíšil.
Kľúčové v tomto prípade je, že k zdaneniu bude dochádzať až pri predaji akcií, nie už počas procesu, pri ktorom zamestnanci alebo zakladatelia získavajú právo na zamestnanecké akcie, opcie alebo iné formy podielu v spoločnosti.
