Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Na stole je návrh opatrení pre podporu ekonomiky. Deregulácia a legislatívne uvoľnenia v minulosti vyvolali finančnú krízu.
Európska komisia podniká zásadné kroky na zjednodušenie a posilnenie sekuritizačného rámca únie, s cieľom stimulovať investície do reálnej ekonomiky.
Prijatý balík opatrení má za cieľ uvoľniť kapitál na nové úvery pre domácnosti a podniky. Touto cestou chce Európska únia podporiť hospodársky rast, inovácie a tvorbu pracovných miest.
Sekuritizácia umožňuje bankám a finančným inštitúciám uvoľniť kapitál a efektívnejšie rozložiť úverové riziko. Jej ambícia je povoliť brzdy rozvoja trhu.
Opustenie pôvodného rámca, ktorý reagoval na obavy z rizikových postupov ohrozujúcich stabilitu finančného systému po globálnej finančnej kríze v roku 2008, nemusí mať len pozitívnu stránku.
Podobné kroky nás už v minulosti zatiahli do globálnej krízy.
Sekuritizácia
Finančný proces, pri ktorom sa úvery a iné dlhy, ako napríklad hypotéky, spotrebné úvery, úvery pre malé a stredné podniky, združujú a následne sa premieňajú na obchodovateľné cenné papiere. Tieto cenné papiere sa následne predávajú investorom.
Balík kľúčových zmien
Euroskupina minulý rok vyzvala Európsku komisiu, aby posúdila všetky faktory ponuky a dopytu, ktoré bránia rozvoju sekuritizačného trhu v Európskej únii. Podpora obnovy posilnenia úverovej kapacity európskych bánk, vychádzala najmä zo správ Enrica Lettu a Maria Draghiho.
Vysoké prevádzkové náklady a neprimerané požiadavky na náležitú starostlivosť a transparentnosť brániace plnému rozvinutiu potenciálu sekuritizačného trhu únie vyústili do prípravy nového balíka opatrení.
Predložené zmeny v regulácii sekuritizácie majú za cieľ odstrániť existujúce nedostatky a zjednodušiť systém. Predovšetkým sa zameriavajú na zníženie prevádzkových nákladov pre emitentov aj investorov a zjednodušenie požiadaviek na transparentnosť.
Návrh obsahuje aj nové kapitálové požiadavky pre banky a upravujú sa aj nezrovnalosti v ich požiadavkách na likviditu.
Poisťovacie inštitúcie budú mať lepšie zohľadnené riziká sekuritizácie, čo im pomôže vyhnúť sa zbytočným nákladom. V konečnom dôsledku má balík opatrení zefektívniť fungovanie sekuritizačného trhu a uvoľniť potrebný kapitál.
Únia očakáva, že po schválení navrhovaných zmien sa predstavená reforma stane prostriedkom na posilnenie úverovej kapacity európskych bánk, vytvorenie hlbších kapitálových trhov a zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie.
Aj keď zámer navrhovaných opatrení sleduje správny cieľ, výsledkom môže byť aj opätovné otvorenie Pandorinej skrinky.
Deregulovať chce aj Trump
Deregulačný prístup sa pozdáva aj Trumpovej administratíve. Podľa predchádzajúcich vyhlásení bude americký prezident pravdepodobne presadzovať zníženie regulačnej záťaže pre banky.
Opakovane kritizoval Doddov-Frankov zákon ako príliš zaťažujúci pre ekonomiku. Jeho čiastočné oslabenie malo vplyv aj na podmienky pre sekuritizáciu.
Šéf Bieleho domu vytvára aj tlak na uvoľnenie kapitálu pre úverovanie. Aktuálne pravidlá podľa neho predstavujú prekážku v poskytovaní bankových úverov podnikom a spotrebiteľom a považuje ich za príliš prísne.
Úskalia opatrení
Deregulácia má však aj svoju tienistú stránku. Pôvodná legislatíva v Spojených štátoch, ako aj súčasný sekuritizačný rámec Európskej únie boli reakcia na krízu v roku 2008. Úspešne posilnili ochranu investorov, transparentnosť a finančnú stabilitu systému.
Hoci navrhované zmeny majú odstrániť jednoznačné nedostatky, v podobe nadmerného regulačného a prudenciálneho zaťaženia, môžu so sebou niesť aj určité úskalia.
Zjednodušenie pravidiel náležitej starostlivosti a zníženie vykazovacieho zaťaženia, napríklad v podobe zníženie počtu povinných polí o 35 percent a vylúčenie vykazovania informácií, by mohlo v praxi viesť k zníženiu transparentnosti.
Absencia prehľadu o rizikách, najmä v prípade neočakávaného ekonomického šoku, môže vytvárať hrozbu oslabenia záruk finančnej stability.
Odstránenie neprimeraných prekážok a zbytočných prevádzkových nákladov je určite namieste. Medzi zjednodušením systému a oslabením jeho odolnosti je však tenká hranica.
Zmena pravidiel môže viesť k rôznym interpretáciám a potenciálnemu zneužitiu. Kompromis medzi zjednodušením a robustnosťou sa môže hľadať veľmi ťažko.
Celkové uvoľnenie regulácie by mohlo paradoxne viesť aj k poklesu dôvery u niektorých konzervatívnejších investorov, ktorí prísnu reguláciu vnímajú ako ochranu pred rizikom.
Zbytočný optimizmus?
Prehnaný optimizmus ohľadom deklarovaného nenavýšenia systémového rizika nemusí byť namieste. V otázkach a odpovediach k preskúmaniu sekuturizačného rámca sa uvádza, že „iba 1,5 percenta celkového objemu rizikovo vážených aktív bánk v Európskej únii zodpovedá sekuritizačným pozíciám bánk.“
Aj keď sa toto číslo môže zdať nízke, finančné krízy v minulosti ukázali, že aj malé, avšak vzájomne prepojené segmenty trhu môžu vyvolať kaskádové zlyhania. Ak by sa na trh dostali nekvalitné aktíva, systémové riziko sa môže výrazne zvýšiť.
Dokument uvádza, že 80 percent sekuritizačných emisií sa uskutočňuje len v piatich členských štátoch, zavedenie opatrení však môže pokojne viesť k ešte vyššej koncentrácii. Zjednodušenie rámca síce môže stimulovať rast aj v iných členských štátoch, ale zároveň môže prehĺbiť dominanciu už existujúcich hlavných hráčov.
Navyše, akékoľvek zníženie kapitálových požiadaviek môže v budúcnosti vytvoriť dojem, že Európska únia sa odchyľuje od prísnejších globálnych štandardov, prijatých Bazilejským výborom pre bankový dohľad.
Už sme tam raz boli
Vplyvy deregulácie hrali svoju rolu aj v krízovom príbehu z roku 2008. V predkrízovom období sa klientom vo veľkom poskytovali subprime hypotéky s nízkou bonitou, ktoré so sebou niesli vysoké riziko nesplácania. Tieto hypotéky sa združovali do veľkých balíkov a sekuritizovali sa, teda sa premieňali na obchodovateľné cenné papiere.
Problémom bolo, že aj tieto vysoko rizikové cenné papiere boli často ratingovými agentúrami hodnotené ako bezpečné. Investori tak netušili, že kupujú toxické aktíva.
Základná myšlienka sekuritizácie je rozložiť riziko z jednej banky na širší okruh investorov. Avšak v popisovanom prípade sa stal opak. Riziko sa ako vírus roznieslo do celého globálneho finančného systému.
Keď milióny dlžníkov po raste úrokových sadzieb a prasknutí bubliny na trhu nehnuteľností prestali splácať svoje záväzky, hodnota sekuritizovaných cenných papierov sa prudko prepadla.
Pod vznik bubliny sa podpísala aj nedostatočná transparentnosť. Investori často nevedeli, čo presne kupujú, pretože informácie o podkladových aktívach boli neúplné alebo nejasné.
Banky, ktoré úvery poskytovali, často necítili plnú zodpovednosť za ich kvalitu, pretože vedeli, že ich vďaka sekuritizácii rýchlo predajú. To viedlo k uvoľneniu úverových štandardov.
Dôsledkom bol pád veľkých finančných inštitúcií, zmrazenie medzibankového trhu a celosvetová hospodárska recesia.
Pôvodný sekuritizačný rámec, zavedený po roku 2008, bol navrhnutý práve s cieľom zabrániť opakovaniu takýchto kríz. Uvoľnenie prísnych opatrení môže ľahko skĺznuť do slepej uličky.
Snáď to nie je to isté
Komisia argumentuje, že súčasné pravidlá, hoci úspešne posilnili stabilitu, nadmerne sťažujú rozvoj trhu. Terajšiu reformu navyše nepovažuje za dereguláciu v zmysle návratu k praktikám predkrízových rokov.
Dúfajme, že predstavená rekalibrácia, ako ju komisia nazýva, nezabudne na poučenia z krízového vývoja a odstránenia neefektívnych prekážok pomôžu uvoľniť zamknutý trhový potenciál. V tomto prípade je opatrnosť namieste.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
