Konflikt na Blízkom východe vyvolal jednu z najväčších energetických kríz v posledných desaťročiach. Pred útokom na Irán stál barel americkej ropnej zmesi 65 dolárov. Počas krízy sa cena vyšplhala cez sto dolárov za barel.
Ceny ropy vyskočili predovšetkým pre zablokovanie kľúčovej transportnej tepny v Hormuzskom prieplave, cez ktorý sa prepravuje približne 20 percent svetových dodávok ropy. Irán sa totiž rozhodol zamínovať túto námornú trasu, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu prielivu. Kľúčoví dodávatelia ropy, ako Katar, Kuvajt či časť Saudskej Arábie, boli zrazu odrezaní od exportu.
Pre nedostatok ropy na trhu došlo k uvoľneniu niektorých sankcií na ruskú ropu, čo v kombináciu s vysokou cenou komodity prinieslo Moskve neočakávané miliardové zisky.
Zatiaľ čo svet s napätím sleduje konflikt na Blízkom východe a stúpajúce ceny na čerpacích staniciach, ruská štátna pokladnica zažíva nečakaný rozmach. Paradoxne, kým Európa deklaruje ústup od ruských energií, toky peňazí za fosílne palivá smerujú do Moskvy v čoraz väčších objemoch.
Na energetickom trhu sa potichu prepisuje aj mapa najväčších európskych odberateľov ruských fosílnych zdrojov – a Slovensko v nej po dlhých rokoch stráca svoje dominantné postavenie.
