Hoci celková hodnota nových objednávok v priemysle v januári medziročne vzrástla, objednávky vo výrobe a spracovaní kovov naďalej klesali. Pokračovalo tak trápenie hutníkov z roka 2024.
Objednávky tovarov vo výrobe a spracovaní kovov podľa údajov Štatistického úradu kontinuálne klesajú od augusta 2024. Naposledy zaznamenali rast v júli 2024, keď stúpli o viac ako šesť percent.
Navyše, na hutníkov prišla ďalšia rana. Americký prezident Donald Trump ešte začiatkom marca oznámil zavedenie ciel na dovoz ocele a hutníckeho materiálu do USA. Výšku stanovil na 25 percent rovnako ako pri clách na dovoz áut do USA.
Európska únia teraz plánuje posilniť ochranu svojho oceliarskeho priemyslu pred clami, lacným dovozom a vysokými cenami energie. Oceliarsky priemysel je pre Európu dôležitý najmä pre obranu.
„Oceliarsky priemysel bol vždy základným motorom európskej prosperity. Musíme pomôcť našim výrobcom ocele, ktorí čelia silným protivetrom na globálnom trhu,“ citovala agentúra Bloomberg Ursulu von der Leyenovú, predsedníčku Európskej komisie.
Pomoc hutníckemu a oceliarenskému biznisu prichádza v čase, keď sa sektor trápi.
Výroba ocele v celej Európskej únii sa znižuje, hoci vlani zažila mierne oživenie – nárast o 2,5 percenta na 129,5 milióna ton.
To je výrazne pod priemernými hodnotami z rokov 2018 až 2022, ktoré boli tesne pod 150 miliónmi ton. Slovensko podľa údajov združenia Eurofer malo v roku 2023 na celkovej európskej produkcii 3,5-percentný podiel, asi 4,3 milióna ton.
„Hutnícky priemysel, produkcia ocele, hliníka a ďalších kovov v Európe dlhodobo upadá. Konkurencia z Ázie je lacnejšia. Navrhnuté kroky by tomuto priemyselnému odvetviu pomohli, ale ich realizácia stojí na externých faktoroch,“ hovorí Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
V krajine figurujú v hutníckom priemysele viacerí veľkí hráči, ktorý vyrábajú buď oceľ alebo výrobky z ocele. Medzi nimi je napríklad U. S. Steel Košice, OFZ Istebné či Železiarne Podbrezová Vladimíra Sotáka. Každý jeden z nich skončil za rok 2024 v strate.
Ako prvé svoj výsledok komunikovali ešte začiatkom roka Železiarne Podbrezová. Vtedy ich majiteľ Vladimír Soták skonštatoval, že podnik skončí za rok 2024 v strate. Železiarne Podbrezová vykázali čistú stratu takmer 31 miliónov eur, čo je historicky najviac.
Stratu už skôr komunikoval aj OFZ Istebné, zatiaľ však zatiaľ bez zverejnených čísiel. Koncom januára 2024 negatívny hospodársky výsledok oznámil aj U. S. Steel. Bolo to približne 30 miliónov eur.
Čo navrhuje Európska komisia
Európska komisia plán na ochranu európskeho oceliarskeho priemyslu ukázala v polovici marca. Priniesol ho komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen. Vychádzal zo správy Maria Draghiho o konkurencieschopnosti.
Priniesť má lacnejšie energie pre domácnosti a priemysel, keďže súčasné cenové úrovne energií predražujú výrobu, sľubuje tiež exportné podpory a ochranu pred nadmerným dovozom.
Košická huta návrh opatrení nekomentovala. Odkázala na Eurofer – Európsku asociáciu pre oceľ. „Európska komisia vysiela jasný odkaz – silná Európska únia potrebuje silný európsky oceliarsky priemysel,“ povedal Henrik Adam, prezident združenia Eurofer.
Akčný plán predstavený Európskou komisiou sa venuje viacerým oblastiam – posilnenie obrany obchodu Európskej únie, účinný boj proti zahraničným dotáciám a dumpingovým praktikám, ako aj uznanie šrotu ako strategickej sekundárnej suroviny.
Ďalšie opatrenie má byť zdôraznenie kľúčovej úlohy sektora v obehovom hospodárstve a dekarbonizácii Európskej únie.
Plán sa zameriava aj na podporu investícií do dekarbonizácie a aj vytváraním trhov pre nízkouhlíkové produkty. „Sme vďační, že Komisia jasne uznala strategický význam európskeho oceliarskeho priemyslu pre suverenitu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európskej únie,“ povedal Adam.
Foto: SITA
Navrhnuté opatrenia môžu sektor čiastočne stabilizovať, myslí si Tibor Gregor z Klubu 500. To však nastane vtedy, ak sa ich podarí zapracovať efektívne a rýchlo – najmä v oblasti energetiky, ochrany trhu a podpory recyklácie.
K zásadnej obnove hutníckeho priemyslu však podľa neho môže prísť len vtedy, ak dôjde k prehodnoteniu celého systému politík, ktoré dnes výrobcov znevýhodňujú v porovnaní s celosvetovou konkurenciou.
Plán nerieši hlavný problém
Plán obsahuje príliš všeobecné alebo teoretické opatrenia a neodstraňuje hlavný problém – vysoké ceny energií, odkazuje Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.
„Elektrická energia v Európe je dnes až trikrát drahšia ako napríklad v USA, čo výrazne oslabuje konkurencieschopnosť nášho hutníckeho a kovospracujúceho priemyslu,“ hovorí Branislav Klocok, expert Asociácie priemyselných zväzov a dopravy na energeticky náročný priemysel.
Klocok je zároveň šéf spoločnosti OFZ Istebné.
Aj preto podľa Klocoka dokument hutníckemu priemyslu nepomôže. Ten je zároveň riaditeľ spoločnosti OFZ Istebné. Fabrika akčný plán nekomentovala.
Zelená prirážka zostáva
„Najväčšie negatíva vidíme v tom, že dokument stavia na schválených východiskách dekarbonizácie a green dealu a že budúcnosť priemyslu stavia na „zelenej prirážke“, ktorú trh reálne nie je ochotný akceptovať,“ doplnil Gregor z Klubu 500.
Z pohľadu Klubu 500 sa veľká časť navrhovaných opatrení opiera o dotácie a verejnú podporu bez uvedenia, kto ich v konečnom dôsledku zaplatí.
„Žiadna politika krátkodobo nevyrieši problém, že Európa je v oblasti primárnych zdrojov energie závislá od dovozov, a to z veľkej časti z teritórií, ktoré sú obchodne nespoľahlivé alebo otvorene nepriateľské,“ povedal Pavel Sobíšek, šéf analytikov UniCredit Research.
Dosiahnutie energetickej nezávislosti Európy je beh na dlhú trať. V návrhu chýbajú aj ďalšie body – najmä podpora rastu odberu produktov európskeho hutníctva.
„Tomu by najviac pomohlo, keby sa viac investovalo do výstavby infraštruktúry, budov či väčšia produkcia v iných priemyselných odvetviach,“ hovorí Boris Tomčiak analytik spoločnosti Finlord.
Európa podľa neho môže ešte viac sprísniť dovoz kovov z tretích krajín, ale to nie je dlhodobé riešenie. Riešením je vyrábať kvalitné a konkurenčné produkty.
