Do Európy má postupne prúdiť menej plynu a ropy, ukázal plán Európskej komisie.Ľudia blízki prezidentovi Donaldovi Trumpovi zasa hovoria o nových clách zameraných na krajiny, ktoré dovážajú energiu z Ruska.
Začiatok plnoformátovej vojny Ukrajine v roku 2022 v energetike všetko zmenil. Kým dovtedy krajiny Európskej únie dovážali na kontinent ruskú energiu bez akýchkoľvek problémov, odvtedy sa jej pokúšajú úplne zbaviť.
Za viac ako tri roky od vypuknutia vojny sa dovoz ruskej energie do Európskej únie síce výrazne zmenšil, no stále sa nedostal na nulu. Do Európskej únie sa v roku 2024 stále dovážala takmer pätina plynu z Ruska.
Európska komisia sa aktuálne pokúša situáciu zvrátiť. Predstavila opatrenia, ktoré by mali posledné energetické väzby prerušiť. Server Politico toto úsilie označil za posledný pokus Európskej únie.
Európska komisia v utorok podvečer ukázala, ako si v praxi predstavuje odstrihnutie krajín Európskej únie od ruských energií.
„Vojna na Ukrajine brutálne odhalila riziká vydierania, hospodárskeho nátlaku a cenových šokov,“ konštatovala Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie.
Podľa plánu Európskej komisie sa pri dodávkach plynu už nemajú podpisovať nové zmluvy s dodávateľmi ruského plynu a existujúce spotové zmluvy sa prestanú plniť do konca roka 2025. Komisia tiež navrhne zastaviť dovoz ruského plynu do konca roka 2027.
Toto opatrenie môže výrazne zasiahnuť aj Slovensko. Krajina na jeho preprave cez pološtátnu spoločnosť Eustream zarábala. Tá aj vo finančnom roku končiacom sa v lete 2024 vykázala zisk – viac ako 117 miliónov eur.
Navyše, Slovensko od februára dováža ruský plyn cez plynovod Turkstream cez Maďarsko. SPP má zmluvu s Gazpromom na dovoz plynu do roku 2034. Slovenský plynárenský priemysel ju neplánuje vypovedať.
Saková zásadne nesúhlasí
„Sme zásadne proti tomu, aby Európska komisia pripravovala opatrenia, ktoré poškodzujú nielen naše národné záujmy a kúpyschopnosť slovenských domácností, ale aj celú Európu,“ uviedla pre TASR ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). „S dnes predstaveným návrhom Európskej komisie preto Ministerstvo hospodárstva SR zásadným spôsobom nesúhlasí a v tomto duchu budeme komunikovať aj na pôde Európskej komisie.“
Komisia predpokladá, že celosvetové dodávky LNG tankermi budú od roku 2025 rýchlo rásť. Dopyt po ruskom plyne by sa preto mal znížiť. Únia očakáva, že v jej členských krajinách sa podarí do roku 2030 nahradiť až 100 miliárd metrov kubických zemného plynu. Znamená to zníženie dopytu o 40 – 50 miliárd do roku 2027.
„Zároveň sa očakáva, že kapacity LNG sa do roku 2028 zvýšia približne o 200 miliárd metrov kubických, čo je päťkrát viac ako súčasný dovoz ruského plynu do Európskej únie,“ napísala Európska komisia.
Komisia tvrdí, že len medzi rokmi 2022 až 2024 sa sprevádzkovalo dvanásť nových terminálov LNG a šesť projektov rozšírenia. Európska únia získala 70 miliárd metrov kubických dovoznej kapacity LNG.
Patria sem napríklad terminály LNG v Alexandroupolise, Ravenne, Krku, či Swinoujscie. Po ich vybudovaní má celková dovozná kapacita LNG v Európskej únie vzrásť do roku 2030 približne o 250 miliárd metrov kubických ročne, čo je viac ako dvojnásobok súčasného dovozu LNG.
Aj ropa aj jadrové reaktory
Zakázať sa má aj dovoz ruskej ropy a jadrových reaktorov. Komisia chce predstaviť nové opatrenia na riešenie problému ruskej tieňovej flotily, ktorá prepravuje ropu. Legislatívu chce ukázať do mesiaca.
Od dotknutých členských štátov Komisia bude vyžadovať niekoľko vecí – vypracovanie a predloženie plánov. Načrtnú v nich stratégie na nahradenie dovozu ruskej ropy do konca roku 2027. Prvé plány by mali predložiť už do konca roka 2025.
Ruskú ropu stále spracúva Slovnaft. Ruská ropa si podľa údajov Slovnaftu z roku 2023 naďalej nachádzala kupcov mimo krajín Európskej únie.
Návrhy zastavenie dovozu jadrových reaktorov budú zahŕňať opatrenia týkajúce sa dovozu obohateného uránu z Ruska. Budú obsahovať aj obmedzenia nových zmlúv o dodávkach uránu, obohateného uránu a iných jadrových materiálov pochádzajúcich z Ruska.
Doteraz prijaté opatrenia znížili dovoz objemu ruského plynu do EÚ na tretinu – z pôvodných 150 miliárd metrov kubických na v roku 2021 na 52 miliárd v roku 2024. Podiel jeho dovozu poklesol zo 45 percent na necelú pätinu.
Dovoz ropy sa znížil z 27 percent na začiatku roka 2022 na tri percentá v súčasnosti. Členské štáty, ktoré stále používajú ruské reaktory, podľa Európskej komisie pokročili pri nahrádzaní ruského jadrového paliva palivom od iných výrobcov.
SITA/AP
Neistota je nový normál
Návrhy Európskej komisie prichádzajú v čase, keď okolie amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhuje nové clá.
Jeho spojenec – americký senátor Lindsey Graham – vyhlásil minulý týždeň, že má záväzok od 72 kolegov v senáte USA pre návrh radikálneho sankčného zákona. Zaviedol by v ňom „drvivé“ nové sankcie voči Rusku a clá na dovoz do USA pre krajiny, ktoré kupujú jeho ropu, plyn a ďalšie kľúčové produkty, ak sa ruský prezident Vladimir Putin nezapojí do serióznych rokovaní o zastavení vojny.
„Ide o zjavne o nástroj vyjednávania, a preto ide o hypotetický scenár, ktorému v tejto chvíli prisudzujeme iba malú pravdepodobnosť. Neistota je však nový normál,“ povedal Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Podľa návrhu zákona potenciálne clá by však mali zahŕňať až 500-percentné clo na dovozy z krajín, ktoré kupujú ruskú ropu, ropné produkty, zemný plyn alebo urán.
Zasiahli by teda aj Slovensko – najviac automobilový priemysel. „Pri clách 500 percent by boli autá vyrobené na Slovensku na americkom trhu fakticky nepredajné,“ povedal Kočiš.
Išlo by približne o desatinu celkovej slovenskej produkcie, ktorú by naše závody museli umiestniť na iných trhoch, respektíve podľa Kočiša by sa s vysokou pravdepodobnosťou prejavili v nižšej výrobe.
„Objem slovenského exportu do USA je približne na úrovni štyri percentá hrubého domáceho produktu, dosah v ekonomickej aktivite by sme teda počítali na úrovni stoviek miliónov až jednotiek miliárd eur ročne,“ povedal Kočiš.
Slovensko už clá zasahujú
Krajinu už aktuálne zasahujú clá. Trumpova administratíva zaviedla clá na dovoz automobilov z krajín Európskej únie do USA.
„Horšie scenáre hovoria o tom, že by mohlo prísť k poklesu produkcie možno rádovo o nejakých 30 až 40 percent (pre americký trh – pozn. red.), v najhorších prípadoch o polovicu. Pre Slovensko by to teda znamenalo pokles niekde na úrovni 40-tisíc vozidiel, možno do maximálne 50-tisíc vozidiel,“ povedal v minulosti pre Forbes Pavol Prepiak zo Zväzu automobilového priemyslu. (Nehovoril však o scenári, že by vstúpili do platnosti 500-percetné clá.)
Takýto pokles by sa mohol dotknúť tisícok pracovných miest. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy odhaduje, že pokles výroby o 20-tisíc vozidiel by sa mohol dotknúť deväť- až 15-tisíc pracovných miest.
