Kým svet ďalej šalie z umelej inteligencie, investori do európskych zbrojárov a bánk potichu zarábajú. Akcie zo starého kontinentu majú za sebou mimoriadne silný rok.
Veľkí hráči začali Európu vnímať ako veľmi atraktívnu alternatívu k drahému americkému trhu, koncentrovanému do hŕstky technologických gigantov. Lenže potom vypukla vojna v Iráne. V roku 2025 sa stalo niečo, k čomu v 21. storočí dochádza len veľmi výnimočne.
Výkon európskych akcií, ťahaný zbrojármi a bankami, prekonal výkon amerických akcií. A to s relatívne výrazným rozdielom. Niečo také sa naposledy dialo v rokoch po spľasnutí bubliny dot-com na prelome milénií.
Európa síce mala mierne navrch aj v roku 2017 (a v krízovom roku 2022 klesala menej), inak však súčasnému storočiu na trhoch jednoznačne dominujú akcie firiem z USA. Vlaňajšie európske víťazstvo zahŕňa jeden veľmi dôležitý faktor – oslabenie dolára.
Americká mena sa vlani oslabila voči euru o necelých 12 percent, voči českej korune dokonca o viac ako 15 percent. Investorom z tejto strany Atlantiku to umazalo značnú časť ziskov. „Veľa ľudí si do minulého roka neuvedomovalo, že má pri investovaní do amerických akcií nejaké kurzové riziko,“ poznamenal nedávno investor Jan Barta.
Neobvykle široký konsenzus veľkých investičných domov začiatkom tohto roka naznačoval, že európska akciová krasojazda bude pokračovať. Od Goldman Sachs a ich „mierne pozitívneho“ výhľadu na európske akcie cez analytikov spoločnosti J. P. Morgan veštiacich Európe dvojciferný rast ziskov až po najväčšieho európskeho správcu aktív Amundi, ktorý logicky propagoval svoj „domáci“ trh.
Počas dvoch februárových týždňov pritieklo do európskych akcií zhruba dvadsať miliárd dolárov, vyplýva z dát platformy EPFR. Je to rekordné tempo. „Vlani som bol presvedčený, že európske akcie budú tá lepšia stávka a podobnú tézu mám aj tento rok. Teraz mi však do toho hádžu vidly útoky v Iráne,“ povedal Barta 11. marca.
V čase písania tohto textu sa v krajine stále bojuje. Ale hlavne – a to je pre Európu oveľa pálčivejší problém – Hormuzský prieliv zostáva prakticky uzavretý. Hormuz je absolútne kľúčová tepna svetového obchodu s ropou a plynom. Ceny energií letia nahor a drvia Európu a jej priemysel oveľa viac ako firmy v energeticky značne sebestačnejších Spojených štátoch.
Podľa Bartu je Hormuz zároveň poslednou skutočne odstrašujúcou pákou Iránu na jeho nepriateľov. „Protiletecká obrana Iránu nefunguje, Američania a Izraelčania si v jeho vzdušnom priestore môžu robiť, čo chcú. Stráca schopnosť odpaľovať balistické rakety a drony. Zároveň v posledných dvoch rokoch prišiel o proxy bojovníkov v Palestíne, Libanone a Sýrii a Húsíovia v Jemene sú výrazne oslabení. Svet podľa mňa podceňuje, že to posledné, čím môže Irán protivníkov zastrašiť, je schopnosť uzavrieť Hormuz,“ myslí si Barta.
Európske akcie už počas necelého mesiaca vojny v Iráne umazali prakticky všetky tohtoročné zisky. „Pre ďalší vývoj je kľúčové, aké rýchle bude upokojenie súčasnej situácie. V prípade krátkeho konfliktu by zisky európskych firiem nemuseli byť významne postihnuté, čo sme videli aj v rokoch 2022 a 2023. Predchádzajúca prudšia korekcia európskych akcií by tak bola pravdepodobne nasledovaná rýchlejším rastom v ďalších mesiacoch,“ usudzuje Martin Řezáč, šéf českej pobočky Erste Asset Managementu.
Trhová reakcia na geopolitické riziko vo finále skutočne nemusí byť taká prudká, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí sa pozrieť na 11 najväčších vrcholov v globálnom indexe geopolitického rizika od 70. rokov minulého storočia a porovnať ich s výkonom globálneho akciového indexu MSCI World. V siedmich prípadoch bol index v priebehu jedného roka opäť v „pluse“.
Navyše, prípadné spriechodnenie Hormuzu nie je vo svojej podstate zložité. „Nie je nutne zamínovaný. Lode cez Hormuz neplávajú primárne preto, že ich poisťovne v túto chvíľu pred takou cestou nepoistia. Kým sa to nezmení, ropa a plyn nebudú prúdiť,“ podotýka Benjamin Jones, šéf výskumu v investičnej spoločnosti Invesco.
„Hormuz je pri troche dobrej vôle riešiteľný v priebehu týždňa,“ potvrdzuje Petr Zajíc, investičný riaditeľ českej divízie Amundi. Obratom však dodáva, že ak v regióne dôjde k zásadnejšiemu poškodeniu produkčných, skladovacích či rafinérskych kapacít, bude obnova trvať oveľa dlhšie.
„Napríklad ak dôjde k poškodeniu kapacít na skvapalňovanie zemného plynu, ktorého najväčším svetovým exportérom je Katar. Nejde len o to, ako rýchlo vojna skončí, ale s akými následkami,“ hovorí Zajíc.
Dáva stávka na Európu zmysel?
Drobnou útechou pre európske akciové trhy môže byť fakt, že ázijské trhy sú na rope a plyne z Blízkeho východu závislé oveľa viac. Aj v súboji s americkým trhom im však stále hrá do kariet niekoľko zásadných faktorov. Tým hlavným je cena vyjadrená v pomerových ukazovateľoch.
„Európske akcie sú oproti americkým akciám v priemere o tretinu lacnejšie s tým, že valuačný ukazovateľ P/E európskeho indexu STOXX Europe 600 predstavuje 17,5, kým v prípade amerického akciového indexu S&P 500 je to 26,3,“ uviedol 18. marca Michal Stupavský, investičný stratég najväčšieho nebankového správcu aktív v Česku Conseq.
Americké akcie sú optikou tohto ukazovateľa drahšie už z princípu – v USA je trh značne koncentrovaný okolo obrovských technologických firiem, ktoré majú P/E oveľa vyššie ako „tradičnejšie“ spoločnosti z Európy, avšak aj po sektorovom očistení dnes vychádzajú európske akcie lacnejšie.
„Diskont v ocenení voči americkému trhu na sektorovo upravenej báze je aktuálne dvadsať percent, čo predstavuje zúženie z tridsaťpercentného diskontu v roku 2024, a to pre relatívne lepšiu výkonnosť európskych akcií v roku 2025. Dlhodobý valuačný diskont za posledných 35 rokov je na úrovni 15 percent,“ vypočítava Martin Řezáč.
Akcie starého kontinentu zostávajú v priemere výrazne lacnejšie ako americké náprotivky aj napriek tomu, že rozdiel medzi rastom ziskov firiem z Európy a USA sa postupne zužuje. Európske firmy navyše v oveľa väčšej miere vyplácajú akcionárom dividendy a stále môžu fungovať ako „defenzívny“ prvok imúnny voči volatilite spojenej s umelou inteligenciou.
Americký trh je totiž extrémne koncentrovaný okolo technológií. Takmer tretina kapitalizácie ide dnes za ôsmimi najväčšími firmami a všetky sú z tohto sektora. Riziko je očividné: keď sa niečo v tomto segmente pokazí (napríklad spľasne AI bublina), tak celý trh zamieri prudko nadol.
Keď sa pozrieme na Európu, desať najhodnotnejších verejne obchodovaných firiem tvorí zhruba dvadsať percent celkovej kapitalizácie. A je to relatívne rôznorodý mix.
Jednotkou je ku koncu marca technologická spoločnosť ASML, za ktorou nasledujú farmaceutické firmy Roche, AstraZeneca a Novartis, predajca luxusného tovaru LVMH, banka HSBC, ropný kolos Shell, potravinársky obor Nestlé a najväčší svetový výrobca kozmetiky L’Oréal.
„Kľúčovým faktorom pre európske akcie je aj nemecký vládny stimul a fiškálne stimuly naprieč Úniou všeobecne. Európa sa navyše pod tlakom vonkajších okolností začína meniť. Normalizovať, povedal by som. Vracia sa od ideológie späť k čisto ekonomickým témam,“ vysvetľuje Petr Zajíc a ako príklad uvádza prehodnocovanie emisných povoleniek či zákazu predaja áut so spaľovacím motorom.
Všetko vyššie zmienené nahráva téze, že rotácia kapitálu z USA do Európy a na ďalšie trhy bude pokračovať. „S nástupom Donalda Trumpa a jeho nepredvídateľnej politiky začali investori prehodnocovať svoje vnímanie Spojených štátov. Dovtedy boli vnímané ako určitý bezpečný prístav – transparentný, bezpečný a predvídateľný,“ myslí si Petr Zajíc.
„Rotácia do európskych akcií je aj naďalej naším scenárom, hoci relatívne zisky z tejto taktickej pozície už pravdepodobne nebudú také vysoké ako v roku 2025. Preferovanými segmentmi pre prípad rýchleho ukončenia konfliktu v Iráne sú Aerospace/Defence, banky, stavebníctvo a obnoviteľné zdroje,“ hovorí Martin Řezáč. Napriek tomu je Európa podľa neho jedným z najmenej preferovaných regiónov.
„S kumulatívnym prítokom hotovosti od roku 2020 je len v mierne pozitívnom teritóriu. Podiel retailových investorov so stratégiou buy-the-dip je navyše v Európe stále oveľa nižší ako v USA,“ dodáva. Zvyšok oslovených analytikov verí Európe viac.
„Domnievam sa, že výkonnosť európskych akcií by mala prekonať výkonnosť amerických aj v roku 2026. Pre českého korunového investora by malo hrať významnú úlohu rovnako ako v roku 2025 oslabovanie dolára, pri ktorom čakáme, že bude pokračovať,“ uvádza Michal Stupavský.
V pokračujúci pokles dolára verí aj Benjamin Jones. „Európa, Čína, Spojené kráľovstvo, rozvíjajúce sa trhy, Japonsko… Všetky tieto akciové trhy vlani prekonali americký. Očakávam, že trend bude pokračovať, ale nestane sa tak, ak bude konflikt na Blízkom východe pokračovať a eskalovať,“ hovorí.
Ako už tu bolo spomenuté, v čase písania tohto textu vojna stále zúri. Ak zúri aj v čase jeho čítania, budú to mať európske akcie veľmi ťažké.
