Vnímanie práce sa naprieč svetom líši viac, než by sme čakali. Kým v Indii by chcel viesť tím alebo riadiť firmu takmer každý, obyvatelia Európy sú značne pohodlnejší. Výsledky rozsiahleho výskumu naznačujú, komu by v budúcnosti mohli patriť „kľúče od miešačky“.
Ľudia strácajú záujem byť vo vedúcich pozíciách a šéfovať ostatným. Okrem toho narastá tendencia uprednostniť vlastný záujem pred záujmom skupiny. Aktuálne pracovné trendy ukazujú aj to, že firmy sú omnoho ochotnejšie robiť kompromisy, aby sa prispôsobili mladšej generácii.
Ľudia nestrácajú ambície. Menia predstavu o tom, čo znamená uspieť
Podľa globálnej štúdie The Meaning of Work konzultačnej spoločnosti Amrop je práca neoddeliteľnou súčasťou života väčšiny ľudí, avšak jej význam a vnímanie sa líšia v závislosti od kultúrnych, ekonomických a generačných faktorov.
Ako to vidí Sandra Balažíková, Head of HR, ING Hubs Slovakia?
Posledné roky sa stretávam s otázkou, prečo mladí ľudia nemajú ambíciu zastávať riadiace pozície. Často sa to interpretuje ako pokles ambícií či menšia ochota preberať zodpovednosť.
Nemyslím si však, že nová generácia chce od práce menej. Chce od nej niečo iné. Dnešní talentovaní ľudia nechcú automaticky riadiť tím len preto, že je to ďalší logický kariérny krok. Chcú robiť prácu, ktorá má zmysel, učiť sa od špičkových odborníkov, pracovať na medzinárodných projektoch a ovplyvňovať rozhodnutia. Zároveň si chcú zachovať priestor na život mimo práce.
Väčší dôraz na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom preto nevnímam ako pohodlnosť, ale ako prejav zodpovedného prístupu k vlastnej energii a schopnosti prinášať hodnotu dlhodobo. Dlhé roky sa úspech definoval veľmi úzko – počtom ľudí v tíme alebo pozíciou na vizitke. Dnes však vidíme, že odmietnutie manažérskej pozície nemusí znamenať odmietnutie zodpovednosti. Môže znamenať, že človek chce niesť zodpovednosť inak – cez odbornosť, inovácie či prinášanie nových perspektív a riešení, ktoré ovplyvňujú výsledky biznisu.
Budúcnosť patrí firmám, ktoré dokážu ponúknuť viac než jednu definíciu úspechu. Mení sa preto aj úloha zamestnávateľov. Ak chceme prilákať a udržať talenty, nestačí ponúknuť ďalší manažérsky stupeň. Potrebujeme vytvárať viac ciest k rastu – pre ľudí, ktorí chcú viesť tímy, aj pre tých, ktorí chcú meniť firmu ako experti.
V ING Hubs Slovakia to vidíme každý deň. Máme kolegov, ktorí vedú globálne iniciatívy, ovplyvňujú strategické rozhodnutia a prinášajú významný dopad bez toho, aby ich motiváciou bola manažérska pozícia. Ich autorita vychádza z odbornosti, dôvery a schopnosti prepájať ľudí naprieč tímami, témami a krajinami. Potvrdzuje sa nám, že keď vytvoríme viac ciest k rastu, ambície nezmiznú – len sa prejavia inak. To je smer, ktorý sa snažíme rozvíjať aj v našej organizácii.
Konzultačná spoločnosť Amrop realizovala globálnu štúdiu v ôsmich krajinách a zahŕňa názory viac ako osemtisíc respondentov. Výsledky odhaľujú pozoruhodné rozdiely medzi krajinami globálneho Juhu (India, Brazília, Čína) a západnými krajinami (Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo).
Slovenský kontext dopĺňa Ľubica Melcerová, PR manažérka spoločnosti Alma Career, ktorá na Slovensku prevádzkuje najväčší pracovný portál Profesia.sk.
Podľa neho záujem o vedúce pozície stúpa, dokonca prevyšuje priemerný počet reakcií na akúkoľvek ponuku. Ako to s pracovnými trendmi vyzerá vo svete a ako na Slovensku?
Unsplash.com
(Ne)chuť do práce
Zo štúdie okamžite vystupuje do popredia jedna skutočnosť: ľudia radi pracujú. Vo všetkých sledovaných krajinách súhlasilo 73 percent všetkých respondentov s tvrdením: „Vo všeobecnosti ma práca baví.“ Úroveň nesúhlasu bola vo všetkých krajinách stabilne nízka, v priemere okolo 10 percent.
Najvyšší počet ľudí, ktorých práca baví, má India, a to 92 percent respondentov. Na druhom mieste sa umiestnila Brazília s 87 percentami, posledné boli Francúzsko a Poľsko so 63 a 62 percentami.
Podobne vyšla aj téma o vedení tímov. Krajiny globálneho Juhu priam zvalcovali Západ a naznačili, ako by sa mohli rozdávať karty v budúcnosti.
V Indii vyjadrilo túžbu viesť tím alebo riadiť firmu 76 percent respondentov, v Brazílii 66 percent a v Číne 54 percent. Naopak, Spojené kráľovstvo (52 percent), USA (49 percent), Francúzsko (37 percent) a Nemecko (36 percent) v týchto náladách zaostávajú.
„Ak väčšine profesionálov chýbajú ambície viesť, kto bude formovať budúcnosť našich ekonomík? Naše hospodárstvo sa spolieha na ľudí, ich odborné znalosti a motiváciu. Náš výskum naznačuje svetlejšiu budúcnosť krajín globálneho Juhu, ako sú Brazília a Čína,“ okomentovala pracovné trendy predsedníčka Amrop Global Annika Farin.
Opačné skúsenosti má pracovný portál Profesia. Podľa neho záujem o prácu vo vrcholovom manažmente na Slovensku rastie. Zatiaľ čo cezeň v roku 2021 reagovalo na jednu ponuku z tejto kategórie v priemere 26 ľudí, predvlani aj minulý rok ich bolo 33. Na porovnanie, priemerný počet reakcií na akúkoľvek ponuku je na pracovnom portáli v aktuálnom roku 27.
Najčastejšie sa do vrcholového manažmentu chcú dostať ľudia vo vekovej skupine od 35 do 44 rokov. Tento rok tvoria 37 percent zo všetkých uchádzačov a uchádzačiek, čo je podobné číslo ako v roku 2020.
Najväčší nárast reakcií zaznamenala Profesia u ľudí od 45 do 54 rokov, keď sa z 18 percent v roku 2020 zvýšil ich pomer na súčasných 23 percent. Naopak, klesol podiel skupiny od 25 do 34 rokov, z 35 percent na 30.
„Na ponuky do vrcholového manažmentu oveľa častejšie reagujú muži ako ženy. Počas posledných šiestich rokov sa podiel reakcií takmer nezmenil. Tie od mužov sa pohybovali medzi 73 a 75 percentami,“ opisuje Melcerová.
Freepik
Ochota pracovať nadčas
Štúdia naznačila aj to, že najsilnejšiu túžbu prevziať vedúce alebo riadiace funkcie prejavuje generácia Z. Práve ona spolu s mladými mileniálmi vykazuje vyššiu pracovnú angažovanosť mimo oficiálneho pracovného času, čo zdôrazňuje väčšie prepojenie pracovného a súkromného života.
Zásadné rozdiely spozorovali výskumníci aj pri otázke work-life balance. Len 16 percent Francúzov a 27 percent Nemcov je ochotných pracovať viac ako 40 hodín týždenne. Naopak, v krajinách ako India, Brazília a Čína sa práca považuje za súčasť identity – v Indii to platí až pre 73 percent respondentov. Ochota pracovať nadčas je tam preto prirodzená.
Až 42 percent Indov a 46 percent Číňanov je pripravených pracovať viac ako 40 hodín týždenne. Paradoxne, aj napriek dlhším pracovným dňom hodnotia svoj work-life balance zamestnanci z krajín globálneho Juhu pozitívnejšie.
Pre krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Poľsko či Spojené štáty je práca dôležitá, no vnímajú ju skôr ako nástroj na zabezpečenie stability než ako súčasť vlastnej identity. Pracovný trend ukazuje, že iba 29 percent Poliakov a 38 percent Francúzov vníma prácu ako odraz seba samého.
Unsplash.com
Rozdiely medzi generáciami
Výsledky štúdie zameranej na zmenu zmyslu v práci môžu byť užitočným podkladom pre budúce zloženie pracovného trhu. Podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa sa v USA každý deň dožíva 65 rokov viac ako 10-tisíc ľudí z generácie Baby Boomers, zatiaľ čo čoraz viac ľudí z generácie Z začína pracovať na plný úväzok.
Je preto vhodné vedieť, ako jednotlivé generácie vnímajú prácu a nielen to, čo si o sebe navzájom myslia. Sú hodnoty generácie Z naozaj také odlišné od hodnôt predchádzajúcich generácií?
Prieskum ukázal, že medzi vekovými skupinami je viac podobností ako rozdielov. Napríklad, hoci sa často uvádza, že generácia Z uprednostňuje flexibilitu na pracovisku vrátane flexibilných pracovných rozvrhov a práce na diaľku, výsledky prieskumu ukazujú, že všetky opýtané generácie odpovedali porovnateľne.
Keď mali zástupcovia jednotlivých generácií uviesť dva hlavné dôvody, ktoré ovplyvnili ich výber súčasného zamestnania, flexibilita zvíťazila u 21 percent príslušníkov generácie Z, 21 percent mladých mileniálov, 21 percent starších mileniálov a 22 percent príslušníkov generácie X.
Väčšina staršej generácie sa taktiež domnieva, že mladší pracovníci uprednostňujú okamžité uspokojenie pred dlhodobými kariérnymi cieľmi, ale ani to nie je pravda.
Údaje z prieskumu ukazujú, že konkrétne kariérne ciele vnímajú všetky generácie podobne. Stanovuje si ich približne 58 percent príslušníkov generácie Z, 54 percent mladých mileniálov, 55 percent starších mileniálov a 48 percent príslušníkov generácie X.
Julian Stratenschulte/dpa
Nástup pracovného trendu
Podľa Anniky Farinovej sa z hľadania zmyslu v práci čoskoro stane megatrend. Už dnes vidieť veľké rozdiely naprieč svetom v otázke, prečo chodiť do práce.
Prieskum naznačuje, že pracovné naplnenie zohráva dôležitú úlohu pri uvažovaní, prečo chodiť alebo nechodiť do práce. Brazílčania najčastejšie vyberali odpoveď „pocit nenaplnenosti v práci“, a to 32 percent, čo je výrazne viac ako celosvetový priemer. Naopak, najmenšie obavy z „pocitu nenaplnenosti v práci“ prejavili v Indii, kde si túto odpoveď zvolilo len 10 percent respondentov.
Najväčší strach mali respondenti z toho, či ich práca dokáže uživiť. Najsilnejšie obavy o dostatočný zárobok mali v krajinách ako Poľsko, Spojené štáty a Francúzsko, kde sa „nedostatočného zárobku v budúcnosti“ bálo 29 percent opýtaných.
Finančná stabilita je kľúčový faktor motivácie naprieč všetkými generáciami a regiónmi. Obavy dosahujú vrchol u mladých mileniálov v dôsledku rastúcich rodinných a finančných povinností.
Tesne za nimi nasledovali obavy, že „budem v práci nešťastný a nenaplnený“. Táto pochybnosť sa umiestnila vyššie ako iné bežné obavy, ako napríklad „nebudem môcť odísť do dôchodku, skôr než príliš zostarnem“ alebo „budem príliš veľa pracovať a zmeškám príliš veľa priateľských/rodinných míľnikov“.
Pri tvrdení, že „tí, ktorí svoju prácu nemilujú, ju robia zle“, výskumníci zisťovali, ako veľmi dôležité je podľa respondentov mať rád svoju prácu. Poľsko sa umiestnilo najvyššie s 28 percentami medzi tými, ktorí rozhodne nesúhlasia, zatiaľ čo India viedla s 22 percentami medzi tými, ktorí rozhodne súhlasili. Celkovo s tvrdením nesúhlasilo iba 16 percent respondentov, zatiaľ čo 42 percent respondentov s ním súhlasilo.
Obavy o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom sú zjavné v Indii a Číne, kde respondenti vyjadrujú silné obavy z toho, že „pre pracovné povinnosti zmeškajú rodinné a spoločenské udalosti“.
