Kráčam mestskou džungľou. Sem-tam zašvitorí exotický vták, ktorý sa tu usadil, a občas len kŕdeľ hrkútajúcich holubov. Bočím do úzkej uličky vystlanej mačacími hlavami a zrazu všetko tíchne. Ťažký vlhký vzduch šuští listami stromov, ktoré lemujú okraje ulice, a doslova na koži cítim, že ma niečo sleduje. Začínam sa cítiť neisto a pohľadom orla prechádzam všetko okolo seba. Vtom zbadám hypnotizujúce oči šelmy a zimomriavky prejdú mojím telom ako elektrizujúci blesk. Sledujú ma a zároveň vábia. Dravá duša sa podpisuje na jej dynamických krivkách, čím odrádza od maznania. Vzácny tvor, možno jeden z posledných svojho druhu, keďže sa ho napredujúca doba snaží vyhubiť. Opatrne sa približujem a jej pazúry sa zatínajú do asfaltu, pripravené kedykoľvek vyštartovať. Obaja vieme, že tieto kamenné ulice plné zákazov nie sú pre ňu domovom. Okresková divočina – jedine tam vynikne jej osobnosť.
Zdroj foto: Okresky
Slovenská divočina
Toto nie je upútavka na ďalšiu sériu „National Geographic“, ktorej prepožičal hlas známy britský prírodovedec, no 600-koňová Audi R8 jednoznačne patrí k vzácnym šelmám, na ktoré momentálne dopadá ekologický tlak spoločnosti. Na otázku, či niekedy dôjde k úplnému vyhynutiu týchto krásnych motorov, radšej odpoveď nehľadám. Nie dnes. Pred sebou mám totiž dva dni plné okresiek, slovenskej divočiny a kľúče od jedného z najsilnejších predátorov na trhu.
Zdroj foto: Okresky
Pudy predátora
Stačí krátke zoznámenie a vyrážame za brány mesta. Diaľničné kilometre ubiehajú rýchlo a nezáživne, no je to nutná súčasť výnimočnej trasy, ktorú som pre nás vybral. Prechádzame na sever, až kým sa z D1 neodpojíme cez mesto na Považí na cestu druhej triedy s označením 574, kde sa hĺbime do útrob Strážovských vrchov. Rýchle a krátke zákruty hneď v úvode prebúdzajú inštinkty dravca. Postupne sa prebíjame záhybmi až na vrchol. Spoločná nenásytnosť nám bráni zastať, preto sa vrháme nadol až po odbočku na 1912-ku. Užšia okreska s občasným vlnitým povrchom, čestne reprezentujúca cesty tretej triedy, svojím charakterom testuje reakčný čas aj ohybnosť rúk šoféra. Pod impozantným Strážovom bočíme doprava smerom do Rajeckej doliny. Tento úsek patrí medzi moje obľúbené, pretože na tých pár kilometroch nájdete to, čo k záživným cestám patrí – priľnavý povrch, tiahlejšie i utiahnutejšie zákruty, nádhernú prírodu aj kúsok slovenskej histórie.
Zdroj foto: Okresky
Čoskoro prichádzame k téčkovej križovatke, kde mierime na rýchlu rovinku doprava s vyvrcholením na Fačkovskom sedle. Výjazd naň je už roky vyfrézovaný a s početnými dierami pri krajnici. Snáď sa niekedy dočkáme hladkého a upraveného stúpania aj v týchto končinách. Pokračujeme nadol, cesta sa pomyselne zužuje a postupne zostruje zjazd. Po niekoľkých zákrutách nastupujú rýchle rovinky až po obec Kľačno. Tam sa odpájame doľava na cestu číslo 1796, ktorá prechádza cez Vrícke sedlo (670 m n. m.). Je to nezameniteľná spojnica s charakterom neudržiavanej cesty, no stále prístupnej divočiny. Tu si obaja prichádzame na svoje. Zrýchľujem tak, ako mi to polomery zákrut dovoľujú, a jednoliato lemujem krajnicu podopretú kamennými stĺpmi. Pradenie motora prechádza kabínou aj mnou a ešte pevnejšie priliepa moje ruky k volantu. Na úroveň dokonalosti to povyšuje už iba nulová premávka, ktorá je tu takmer každodennou realitou.
Zdroj foto: Okresky
S nízkym podvozkom aj na kompu
Za obcou Kláštor pod Znievom bočíme doľava na 519-ku a následne za Príbovcami na 65-ku smerom k Strečnu. Okreska prvej triedy predstavuje rýchly a nerušený presun k 18-ke, ktorá prechádza známym úsekom pod hradom s mnohými obmedzeniami a rizikovými časťami. Úsek však skrýva v tesnej blízkosti rieku Váh, ktorú môžete využiť aj na spestrenie cestovania. Pomocou kompy sa rýchlo a jednoducho preplavíte na druhý breh v obci Nezbudská Lúčka. Skúsená obsluha plavidla dokáže usmerniť aj tie najnižšie podvozky, aby bezpečne nastúpili aj vystúpili. Ani nízky profil R8 nie je výnimkou. Táto riečna skratka ma po vylodení sa celkom rýchlo privádza k Terchovej, kde ušetrený čas využívam na malú zachádzku do Vrátnej doliny.
Zdroj foto: Okresky
Úžinami až na Oravu
V oblasti tiesňav naberá jazda úplne iný rozmer a podvozok sa drží v zákrutách ako na koľajniciach. Na túto šelmu nepotrebujem bič, jej ovládanie je jednoducho dokonalé, maximálne komfortné a také presné, že jediný, koho môžem krotiť, som ja sám. Nasledujúce kilometre križujú časť Malej Fatry a prispievajú k spomaleniu a spoznaniu okolia a až po Dolný Kubín (70-ka), kde preskakujeme na 59-ku, je to „kultúrna“ jazda. Dynamickejší charakter cesty popri rieke Orava a popri Oravskom hrade zasa podnecuje k zrýchleniu. Prispôsobujeme sa lokálnym „kráľom ciest“ a bez návštevy hradu, ktorý je na dohľad, pokračujeme do Zuberca. Tam nachádzame ideálne miesto na ukončenie prvého dňa.
Zdroj foto: Okresky
Poistka na horských priechodoch
Dotyk slnečného rána ma vyťahuje z izby a môžeme vyraziť do ďalšieho dňa trasy. Aj keď si uvedomujem, že je to cesta domov, nebude ukrátená o dostatočnú nálož okresiek. Hneď v úvode nás 584-ka prevádza vyhliadkovym horským priechodom Huty. Viditeľnosť do doliny je bez chyby, no na niektorých úsekoch sledujem výlučne vozovku. Pneumatiky mi dodávajú v zákrutách potrebnú istotu, aj keď tento priechod býva pre motoristov zradný najmä pre časté šmyky. Spúšťame sa k Liptovskej Mare, kde sa pri Bešeňovej napájame opäť na 18-ku smerom do Ružomberka. Tam sa z nej odkláňame doľava na ďalší veľmi známy horský priechod Donovaly. Pekný, rýchly tranzitný priechod dokáže niekedy pridávať vrásky na čele, no v tých správnych fázach dňa je úplne iným zážitkom. Pre našu okreskovú šelmu je malou jednohubkou, doslova mám pocit, že tentoraz riadi ona mňa.
Tesne pred Banskou Bystricou volíme odbočku doprava a odpájame sa na svižnú cestu číslo 14 smerom na Harmanec, do ktorého vchádzame priam po pár sekundách. Opäť som si touto odbočkou zvolil známu slovenskú spojnicu regiónov, ktorá prechádza sedlom Malý Šturec (890 m n. m.). Je to jedinečný horský priechod, vyhľadávaný motoristami a predovšetkým motorkármi, zároveň však slúži aj ako tranzitný ťah, ktorý je pomerne často využívaný. Niekedy môže kombinácia týchto dvoch prvkov premávky pôsobiť riskantne, no poväčšine mám skúsenosť s plynulým prejazdom so štipkou šoférskej zábavy.
Zdroj foto: Okresky
Kľukatá cesta na Šútovce s výhľadmi
Pri Turčianskych Tepliciach sa na chvíľu vezieme po línii 65-ky smerom na sever, kým sa neodpojíme doľava na Budiš a Nitrianske Pravno. Dobre naskladané a rýchle cesty nás preklápajú späť do Trenčianskeho kraja, no my už volíme pohodovejší charakter jazdy, oddychový pre mňa aj pre motor. Pohodlné sedadlá a dostatočný vnútorný priestor kabíny ma oddeľujú od reality, že sedím v superšporte. Oceňujem to práve pri takýchto poludňajších prechádzkach rovinatou krajinou. Za Prievidzou a Bojnicami nasleduje ešte jedna okresková „čerešnička“, ktorá je mierne utiahnutejšia, lomenejšie zákruty síce priškrcujú rýchlostné maniere šoférov, no všetko v primeranom meradle. V Nitrianskom Rudne sa na chvíľku zastavujeme tesne pri rudnianskej priehrade, odkiaľ je krásny výhľad na rekreačné okolie. Odtiaľto je už smer jasný. Lokálnymi okreskami sa cez Bánovce nad Bebravou a Trenčín vraciame späť na diaľničný povrch našej D1.
Zdroj foto: Okresky
Štvorkolesový endemit
Rekapitulujem si v hlave desiatky kilometrov a mám chuť pokračovať až do ozajstného pralesa. Neskrotná povaha športových áut nemusí hneď znamenať divoké vykrúcanie volantom a trhanie pneumatík. Unikátna osobnosť Audi R8 ma presvedčila práve o opaku. Objavil som krásu šelmy v jej prirodzenom prostredí a nemusel som pritom vystúpiť zo žiadnej komfortnej zóny. A takýto vzácny druh treba chrániť, kým to svet dovolí.
Zdroj foto: Okresky
Tento text vznikol v spolupráci s klientom.
