Poľský trh je pre slovenské a české firmy čoraz lákavejší. So vstupom naň im pomáha aj poradenská skupina V4 Group. O tom, na čo si pri expanzii do Poľska dať pozor a ako poľskí spotrebitelia vnímajú slovenské a české značky, hovorí jej partnerka Paulína Šperková.
Tá zároveň pôsobí aj ako predsedníčka Poľsko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, členka komisie pre cezhraničnú spoluprácu advokátskej komory a poľsko-slovenskej pracovnej skupiny pri Ministerstve investícií a rozvoja Poľskej republiky a oficiálna zástupkyňa pre slovenský a český trh veľtrhov EXPO Krakov.
Podporujete slovenských a českých klientov počas ich vstupu na poľský trh. V čom je poľský trh špecifický?
Poľský trh je približne sedemkrát väčší ako slovenský, čo je pri expanzii, samozrejme, lákavé. Často počúvam od Čechov a Slovákov, že za posledných pätnásť rokov prešlo Poľsko výraznou premenou – dnes je to moderná krajina s kvalitnou infraštruktúrou.
Aj keď má oproti Slovensku funkčnú burzu a crowdfunding je tam viac obľúbený ako u nás, slovenské a české firmy tieto možnosti financovania príliš nevyužívajú. Poľsko je však zaujímavé tým, že priťahuje moderné investície, najmä v pokročilých oblastiach. Už dávno nie je len montážnou dielňou, čoraz viac sa presadzuje v oblasti výskumu a vývoja, moderných technológií, kvalitnej produkcie a služieb.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Slovenskí a českí podnikatelia ho však zároveň vnímajú ako náročné konkurenčné prostredie a boja sa doň vstúpiť. O niečo jednoduchšie môže byť preto na začiatku vnímať Poľsko cez regióny a vstúpiť iba na niektoré z nich. Aj ako líder na trhu niektorého poľského regiónu môže firma dosahovať veľký obrat. Pokryť celý poľský trh je totiž pre slovenské a české firmy náročné, nielen pokiaľ ide o konkurenciu, ale aj vzdialenosť a logistiku.
Keď už sa odhodlajú, ktoré regióny Poľska sú medzi slovenskými a českými značkami obľúbené?
Vyhľadávaná je Varšava, no nie je tajomstvom, že najviac obľúbené sú prihraničné regióny – Malopoľské vojvodstvo, Sliezsko a Podkarpatské vojvodstvo. Expanzia do týchto častí je totiž najjednoduchšia na manažment. Klientom zdôrazňujem, že nie je možné podnikať v Poľsku a robiť to sediac na Slovensku, napríklad v kancelárii v Bratislave. Platí to aj pri poľských firmách, ktorým pomáham expandovať na Slovensko alebo do Česka.
Dochádzanie môže byť čiastočným riešením, ale vtedy človek nemá možnosť naplno spoznať špecifiká trhu. Nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Najlepším riešením je nájsť si dôveryhodného a spoľahlivého obchodného partnera, manažéra alebo spoločníka. Možností je viac, napríklad keď slovenská spoločnosť prevezme poľskú, s čím práve my vo V4 GROUP pomáhame. To je jeden z najlepších spôsobov, ako vstúpiť na poľský trh.
Čo pri vstupe na poľský trh najčastejšie vašich klientov prekvapí?
Ísť zo Slovenska na poľský trh je úplne iné, než vstupovať napríklad na český. V Česku sa pravdepodobne takmer každý Slovák cíti tak trochu ako doma, jazyková bariéra tam skoro neexistuje a aj v kontexte kultúry je to takmer to isté.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
V prípade Poľska to celkom neplatí. Pri vstupe na poľský trh je kľúčové nepodceniť prípravu – urobiť si prieskum trhu, zmapovať konkurenciu, zväčšiť výrobné kapacity, ale aj preveriť, či sú podobné produkty v Poľsku vyhľadávané a obľúbené. V prípade potravín je tiež dôležité zistiť, či Poliakom chutia a či sa im bude páčiť ich obal. Chute a vkus sa totiž dosť líšia.
Často podnikatelia nesprávne predpokladajú, že v Európskej únii stačí, že sme si kultúrne blízki, a ak urobia napríklad jazykové mutácie e-shopov, automaticky to znamená, že sa ich produktom bude dariť aj v zahraničí. Netreba zabúdať ani na rozdiely v legislatíve a reláciách.
Zmenilo sa podľa vás počas vašej praxe to, ako Poliaci vnímajú slovenské a české značky?
Keď chce zahraničná firma vstúpiť na poľský trh, musí budovaniu povedomia o sebe venovať veľa úsilia. Je to trochu smutné, ale Poliaci vo všeobecnosti tieto značky skoro vôbec nepoznajú. V Poľsku takmer nie sú slovenské reštaurácie, pritom práve cez ne by sa mohlo Slovensko viac spropagovať a Poliaci by si našu krajinu spájali s určitými jedlami či zvykmi.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Výnimkou je napríklad pivo Zlatý bažant, ktoré je v Poľsku známe. Okrem toho Poliaci určite poznajú niektoré veľké slovenské značky, ktoré však nevnímajú ako slovenské, napríklad Eset.
Je však dôležité povedať, že Poliaci voči slovenským a českým značkám nemajú predsudky – sú zvedaví, veľa cestujú, radi skúšajú nové veci. K Slovákom a Čechom majú špecificky pozitívny vzťah.
Ako môžu podnikatelia tieto pozitívne predpoklady podporiť v praxi?
Klientov často upozorňujem, že v Poľsku sú mimoriadne obľúbené rôzne biznisové kluby, networkingové stretnutia a organizácie, ktorých najdôležitejším cieľom je prepájať ľudí. Aj v menších poľských mestách ich funguje niekoľko. Je to skvelá príležitosť na budovanie vzťahov, marketing a biznis development.
Nie je možné podnikať v Poľsku a zostať pritom na Slovensku. Najlepším riešením je nájsť si dôveryhodného a spoľahlivého obchodného partnera.
Pre mnohých slovenských podnikateľov, ktorí sa chystajú na expanziu do Poľska, je tento trend prekvapivý. Skvelou príležitosťou na budovanie kontaktov a povedomia o značke sú aj poľské veľtrhy a konferencie, no slovenské firmy ich navštevujú len v malej miere. Sú to podujatia na európskej úrovni, na ktoré chodia firmy z celého sveta. Stojí za to byť pri tom pre networking, ale aj prieskum trhu.
Takéto podujatia organizujete aj vy ako predsedníčka Poľsko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Aké sú?
Sú to stretnutia slovenských, českých a poľských priateľov, ktoré v rámci komory organizujeme štyrikrát ročne v Poľsku. Je to príjemné podujatie v uvoľnenej atmosfére a pri slovenskej hudbe – v podaní akordeonistky Júlie Masnicovej alebo bratov Jendrichovských. Stretávajú sa tu slovenskí a českí profesionáli žijúci v Poľsku, ale aj poľskí podnikatelia, ktorí majú záujem o spoluprácu na Slovensku a v Česku. Najbližšie takéto stretnutie máme naplánované na máj.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Ako predsedníčka Poľsko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pravidelne organizujem aj semináre a biznisové raňajky na budovanie a upevnenie slovensko-poľských vzťahov. Tie usporadúvam nielen v Poľsku, ale aj na Slovensku a v Česku. Najbližší seminár o Poľsku sa bude konať 14. mája 2025 v Žiline.
Okrem toho bude 3. júna 2025 V4 GROUP partnerom 4. ročníka najväčšej poľsko-slovenskej konferencie HN Biznis fórum Poľsko – Slovensko, ktorá sa uskutoční v Bratislave. Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní.
V rámci komory však neorganizujeme iba klasické networkingové podujatia pre podnikateľov. Minulý rok sme napríklad zorganizovali poľsko-slovenský šachový turnaj. Bolo to v rámci spolupráce s najlepšou poľskou technickou univerzitou AGH Krakov a pod záštitou Malopoľského šachového zväzu a Slovenského šachového zväzu. Na turnaji sa zúčastnilo viac ako dvesto ľudí a na jeho minuloročný úspech určite nadviažeme.
Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Zo športov by som rada viac podporila ľadové korčuľovanie a hokej. Musím povedať, že podmienky a vybavenie na športy na ľade sú na Slovensku neporovnateľne lepšie ako v Poľsku.
V4 GROUP sa vo všeobecnosti špecializuje na cezhraničné spolupráce. V čom sú najväčšie výhody tejto skupiny oproti konkurencii?
Naša poradenská skupina poskytuje právne, daňové, účtovné, audítorské a M&A a PR poradenstvo. Výhodou je, že pôsobíme v štyroch krajinách. Naša najväčšia konkurenčná výhoda spočíva vo veľkosti nášho záberu a v cezhraničnej spolupráci. Dobre poznáme rozdiely medzi trhmi štátov V4, v rámci komory a V4 úzko spolupracujeme s diplomatickými misiami v Poľsku a na Slovensku.
Kým pre iné právnické kancelárie je takéto poradenstvo skôr výnimkou, u nás je to štandard. Vďaka našim skúsenostiam klientov upozorňujeme aj na detaily, ktoré človeku bez skúseností možno ani nenapadnú. Netreba mať obavy ani z jazykovej bariéry. Rozhodne nie som jediná z nášho tímu, kto sa dorozumie po slovensky alebo po česky.
