Pred 37 rokmi si Pavol Kudláč zaobstaral svoje prvé včelstvo. Neskôr so spoločníkmi experimentovali s miešaním rôznych druhov medov a vytvorili originálnu medovinu – Včelovinu, ktorá je kombináciou troch druhov medu. Dnes v spoločnosti Včelco obhospodária viac ako stovku včelstiev a vyrábajú medovinu, o ktorú je záujem aj v zahraničí.
K včelárstvu sa dostal už na základnej škole. Z chlapčenskej záľuby sa stala pre Pavla Kudláča celoživotná vášeň. Spoločne s Edom Štibraným a Radom Opalkom založili chov včiel, veľkú včelnicu. „Postupne sme začali experimentovať. Skúšali sme medovinu vyrobiť z rôznych druhov medu. Testovali sme desiatky kmeňov kvasiniek. Kvasili sme pri rôznych teplotách. Ešte stále to však nebolo to pravé,“ spomína Pavol Kudláč.
Napokon namiešali tri druhy medu a kvasili pri nízkych teplotách, o desať stupňov nižších, ako sú európske štandardy. Dočkali sa výnimočného okamihu. „Bol to nový moment pri výrobe medoviny,“ hovorí včelár. Táto medovina dostala aj svoj názov – Včelovina, a stala sa vlajkovou loďou ich spoločnosti Včelco.
Pavol Kudláč a Radoslav Opálek spolu experimentujú s medovinou už roky. Foto: Vcelco.sk
Včelovinu robili pre priateľov, keď prišiel zahraničný úspech
Rozhodnutie vytvoriť spoločnosť sa podľa Kudláča rodilo postupne. Včelárstvo bolo pre neho koníčkom popri zamestnaní. „Najskôr sme medovinu vyrábali pre seba a svojich známych, časom si získavala viac a viac priaznivcov. Vyrábali sme v malých dávkach doma v pivnici.“ V roku 2007 založil s kamarátmi zo základnej školy Edom Štibraným a Radom Opalkom firmu na produkciu najkvalitnejších medovín.
Manželia sa držia ekologického včelárstva.
V Belianskych Tatrách vyrábajú balzamy a elixíry
„V ďalšom roku nám napadlo poslať vzorku Včeloviny na celosvetovú súťaž medovín do amerického Colorada. Tam sme hneď získali našu prvú medailu. Povzbudilo nás to, a tak sme Včelovinu poslali do súťaže o Zlatú Salimu v Česku. Toto ocenenie sme vtedy získali ako jediná slovenská firma,“ vraví Kudláč. Práve úspech ich podporil v myšlienke opustiť zamestnania a začať sa venovať výrobe medoviny naplno. „Bolo to odvážne rozhodnutie, ale nikdy sme ho neoľutovali.“
Prvé roky sa snažili čo najrýchlejšie zvyšovať objem výroby, aby pokryli dopyt. Najskôr zamestnávali len sami seba. Časom počet stálych zamestnancov narástol na 7, spolupracujú tiež so sezónnymi pracovníkmi. „V poslednom období však už výraznejšie objemovo nerastieme. Rozhodujúce je, že chceme veci robiť so srdcom, priamo našimi rukami, aby z nich bolo cítiť dušu. Pri väčších objemoch by sa to už jednoducho nedalo. Významným limitom je aj dostupné množstvo slovenského medu,“ vysvetľuje Pavol Kudláč.
Okrem ich Včeloviny vyrábajú aj rôzne špeciály. Niektoré zrejú v sudoch od whisky či karibského rumu. Foto: Včelco
Oceneniami k zákazníkom
Dva roky po založení spoločnosti dosiahli svetový úspech vo francúzskom Montpellieri. V tom čase vyrábali tri druhy medovín a za každú jednu získali medailu – dve zlaté a jednu striebornú. „Stali sme sa zároveň najúspešnejšou firmou súťaže. A to priamo v kolíske dobrého vína a gurmánstva, vo Francúzku,“ konštatuje spokojne Kudláč.
Medovina zo Smoleníc pritom získala viac ako 30 medailí a ocenení z 5 kontinentov. Významné miesto v ich zbierke má titul Najlepšia medovina sveta, ktorý získala Včelovina v roku 2013 v Apimondii. Bolo to vôbec prvý raz, čo sa ocenenie udeľovalo.
Showroom spoločnosti Včelco v Smoleniciach. Foto: Včelco
Držia sa kvality a orientujú sa na špeciály
Od začiatku sa stretávali s problémom, že dopyt prevyšoval výrobnú kapacitu. O medovinu je totiž záujem, ale vyrobeným množstvom nedokážu zasýtiť zahraničné požiadavky. „Počas sezóny sa často stávalo, že sme ešte o druhej v noci etiketovali fľaše, ktoré sa ráno o 9:00 predávali, a večer už znovu nebolo čo predávať. Na väčšie dopyty zo zahraničia sme jednoducho reagovať nedokázali,“ priznávala Pavol Kudláč, hoci vyvážajú aj do Kanady, Nemecka, Švajčiarska či na Taiwan.
Slovenskú medovinu Apimed poznajú aj v zahraničí.
Za 20 rokov získala desiatky ocenení
Výrobné kapacity rozširovať nechcú a skôr sa orientujú na špeciality ako limitované edície medovín, ktoré zrejú v sude od americkej whisky, alebo karibského rumu, či medovina fermentovaná s bobuľami čiernych ríbezlí, ostružín, malín. Pálenku z medoviny si dávajú destilovať u externého výrobcu a začali aj s výrobou medového piva.
Medové pivo zo Smoleníc. Foto: Včelco
„Robíme také iné, farmársko-včelárske poňatie piva, nejde teda o konkurenciu remeselným pivovarom. Chceme robiť pivo odrážajúce miestny terroir, túto dobu, naše podmienky, ktoré nie je možné zopakovať nikde inde na svete,“ vraví Kudláč. Je to autentické pivo inšpirované aj dávnym nápojom braggot, čo je historický nápoj na hranici piva a medoviny. „Robíme ho z lokálneho sladu, vody priamo z Malých Karpát, z medu z našich včelníc.“
Spoločnosť včelárov Včelco zo Smoleníc robí svoje produkty so srdcom a napriek tomu má ich biznis pre úbytok včiel v posledných rokoch neistú budúcnosť. „Hromadné výpadky včelstiev, ktoré sme dovtedy pozorovali na iných kontinentoch, sa pred niekoľkými rokmi preniesli aj do Európy. Je pre nás zarážajúce, že táto situácia, ktorej príčiny sú z veľkej časti známe už viac ako desaťročie, nie je doteraz vyriešená,“ komentuje Pavol Kudláč. „Ešte pred pár rokmi sme mali viac ako 250 včelstiev. Dnes musíme veľmi tvrdo pracovať, aby sme si udržali aspoň tých súčasných 100,“ uzatvára.
V tomto roku naostro spúšťajú aj Včelársku záhradu. Slúži pre exkurzie školákov, kde môžu zážitkovo-náučným spôsobom nahliadnuť do sveta včiel. Pre priaznivcov medoviny a včelárstva je to zas priestor, kde môžu ochutnať medovinu tam, kde sa to všetko začína. Foto: Včelco
Hlavné foto: Minuloročné letné podujatie Medokvas. Foto: Včelco
