Britské zemiaky, kalifornská zelenina, juhoafrická kukurica a indická cibuľa patria medzi množstvo potravín, ktoré boli podľa štúdie tímu medzinárodných vedcov zasiahnuté nedávnymi cenovými šokmi, ktoré spôsobili extrémne poveternostné podmienky.
Európska centrálna banka odhaduje, že dôsledky klimatických zmien a extrémne výkyvy počasia zvyšujú potravinovú infláciu o viac ako 0,1 percenta mesačne.
Štúdia uvádza, že vo Veľkej Británii vzrástli ceny zemiakov o 22 percent od januára do februára 2024 po extrémnych zimných zrážkach, ktoré podľa vedcov boli pre klimatické zmeny o 20 percent silnejšie a desaťkrát častejšie. V Kalifornii a Arizone v Spojených štátoch vzrástli ceny zeleniny v novembri 2022 o 80 percent po extrémnom letnom suchu v západných štátoch. Pre sucho boli problémy tiež v Etiópii, kde ceny potravín vzrástli v marci 2023 o 40 percent.
Ceny kakaa na svetovom trhu sa zvýšili v apríli 2024 o takmer 300 percent v dôsledku vlny horúčav v Pobreží Slonoviny a Ghane. Tieto dve krajiny spolu zabezpečujú takmer dve tretiny svetovej produkcie kakaa. Podľa hovorcu Potravinárskej komory ČR Marka Zemánka ceny kakaa síce v posledných týždňoch klesajú z historických maxím, ale stále zostávajú vyššie ako v minulom roku a nad dlhodobým priemerom. „Tento pokles je primárne spôsobený priaznivým počasím a výdatnými dažďami v kľúčových pestovateľských oblastiach západnej Afriky,“ povedal. Dodal, že predpovedať budúci vývoj ceny kakaa je veľmi náročné, pretože trh je extrémne cenovo nestabilný a ovplyvňuje ho celý rad premenných.
Sucho v rokoch 2022 a 2023 v Španielsku a Taliansku viedlo k nárastu cien olivového oleja o 50 percent medziročne v celej EÚ do januára 2024. Španielsko produkuje viac ako dve pätiny svetovej produkcie olivového oleja.
Vlani na jeseň však nastal obrat a ceny na burze začali pozvoľna klesať, uviedol Zemánek. „Tento pokles bol z veľkej časti spôsobený zlepšenou úrodou najmä v španielskej Andalúzii. Aj keď sa pokles cien na burze prejavil už na jeseň, do tuzemských reťazcov dorazil s oneskorením a nižšie ceny mohli spotrebitelia zaznamenať až v marci tohto roka,“ dodal.
Vyššie ceny potravín v dôsledku extrémnejších javov počasia podľa štúdie postihlo aj Brazíliu, ktorá je jedným z najväčších vývozcov kávy, ďalej potom cibuľu či zemiaky v Indii, ryžu v Japonsku alebo kapustu v Južnej Kórei.
Okrem nižších poľnohospodárskych výnosov pre extrémy počasia sa na cenách podpísala aj vojna na Ukrajine a drahé energie.
Okrem toho sa podľa Zemánka do vyšších cien premietajú aj rastúce mzdové náklady v celom dodávateľskom reťazci, od poľnohospodárov cez spracovateľov až po predajcov. „Nemôžeme zabudnúť ani na vplyv zelenej politiky a byrokracie, ktoré môžu rovnako zvyšovať náklady výrobcov, a tým aj konečné ceny pre spotrebiteľov,“ dodal.
Súvislosť medzi klimatickou zmenou a rastúcim výskytom extrémnych prejavov počasia je podľa klimatológov, ktorých v minulosti oslovila ČTK, jednoznačná. Zhodujú sa v tom, že hlavným hnacím motorom týchto javov je zvyšujúca sa teplota atmosféry, ktorá má priamy dôsledok na intenzitu zrážok, výskyt vĺn horúčav i ďalšie extrémy.
