Okolo kryptomeny Facebooku, ktorá dostala názov Libra, sa vytvoril obrovský rozruch. Niektorí ju považujú za začiatok konca klasických mien. Tí ďalší veria, že pritiahne ľudí do sveta kryptomien, no privedie ich na „správnu cestu“ k jedinej a pravej kryptomene, Bitcoinu. A iní sa obávajú jej vplyvu na menovú politiku centrálnej banky a možnosť, že by mohla vyvolať ďalšiu finančnú krízu.
Myslím si, že sa to s touto témou extrémne preháňa. Existuje však jeden aspekt, ktorého by sme sa mali obávať všetci – a takmer nikto o ňom nehovorí.
Oplatí sa investovať do bitcoinu? Najprv si položte tieto otázky
Najskôr sa pozrime na tvrdenie, podľa ktorého by Libra mohla nahradiť doterajšie klasické meny. To je v podstate nezmysel. V takýchto menách totiž vlády prijímajú dane. Ak by sa teda tieto vlády nerozhodli bláznivo akceptovať Libru ako alternatívu ich vlastných mien (a verte mi, že to by nebol dobrý nápad), tak ľudia budú stále potrebovať klasickú menu. A nie. Vlády a ani dane len tak nezmiznú. O tom môžete len snívať, krypto-anarchisti.
A čo Libra, ktorá by nahradila klasické meny v každodenných transakciách? Facebook v tejto súvislosti uvádza: „Dúfame, že časom ľuďom a spoločnostiam poskytneme ďalšie služby. Napríklad budú môcť zaplatiť účty stlačením tlačidla, kúpiť kávu oskenovaním kódu alebo sa viezť v mestskej hromadnej doprave bez toho, aby so sebou museli nosiť hotovosť alebo lístky.“
Toto je pohľad na digitálnu peňaženku spoločnosti Facebook. Ide o Calibru. Foto: SITA/AP
„Časom?“ Ach, Facebook, ach. Účty môžem predsa zaplatiť niekoľkými klikmi cez smartfón, kávu si kúpiť oskenovaním QR kódu v telefóne a tiež použiť bezkontaktnú kartu v londýnskom metre. A tieto bezkontaktné karty alebo smartfóny môžem využívať v celej Európe a v mnohých krajinách mimo nej. Američania, ktorí napísali toto vyhlásenie, by mali chodiť viac von do sveta.
Ešte dôležitejšie však je, že nie druhy platieb sú to, na čom ľuďom v skutočnosti záleží. Sú to ich „voliteľné výdavky“. Ide im teda o to, čo robia s peniazmi, ktoré im zostali po zaplatení daní, nájomného a základných účtov. A kým prenajímatelia nehnuteľností, energetické spoločností alebo obchody s potravinami nebudú prijímať Libru, tak tá nemá šancu nahradiť klasické meny.
Hacker rozbieha prvú kryptokaviareň u nás.
Jeho firma vyzývala na “nabúranie” Kaliňáka
Aby som však bola spravodlivá, tak nahradenie klasických mien nie je ani v záujme spoločnosti Facebook. Tá sa totiž spolieha na to, že práve tieto meny udržia hodnotu jej Libry. A ak by sa dostala do problémov čo i len jedna klasická mena, tak by sa Libra stala nestabilnou. Takže poslednou vecou, ktorú by Facebook chcel, by boli ľudia, ktorí prestanú používať svoje klasické meny. Presne tie, ktoré ich Libru udržia nad vodou. „Zabitie“ dolára alebo eura tak nie je na programe.
Prečo by sa teda niekto zaujímal o Libru? Možno ide o používateľov Facebooku (Whatsappu a Instagramu), ktorí si zabezpečia malé množstvá tejto kryptomeny, aby ňou mohli zaplatiť za kávu alebo lístky do kina. No nákupom Libry by sa vystavili devízovému riziku. Ak by sa totiž zmenili hodnoty mien, tak by sa zmenila i hodnoty Libry v ich vlastnej mene. Je teda oveľa jednoduchšie, ak si ľudia nechajú peniaze na svojom bankovom účte a využijú bezkontaktnú kartu alebo mobilné platobné prostriedky.
Libra by však mohla predstavovať oveľa rýchlejší a lacnejší spôsob prevodu mien rozvíjajúcich sa trhov za doláre. A to vôbec nie je zlé, no iba ak sú tieto prevody efektívne, čestné (čo je v prípade kryptomien rarita) a široko dostupné. Inak by sa peniaze ľudí mohli ocitnúť v pasci tejto platformy. A to ma privádza k ďalšiemu problém s Librou. Libra je totiž to, čo nazývame systémom „uzavretej slučky“. Môžete ju teda použiť len na tie veci, ktoré sú na predaj prostredníctvom Facebooku a s ním súvisiacich aplikácií. Ak si chcete kúpiť niečo cez ďalšiu platformu, tak musíte previesť Libru do inej meny.
Ak by s takouto menou prišiel Amazon, tak by sme to možno nepovažovali za veľký problém. Facebook ale (zatiaľ) nie je predajnou platformou v takom rozmedzí, ako je to v prípade Amazonu. Áno, propaguje reklamy a firmy na ňom majú marketingové stránky. No táto spoločnosť musí prejsť ešte dlhú cestu, aby sa dokázala všadeprítomnosťou vyrovnať Amazonu alebo Alibabe.
Niektorí ľudia sa domnievajú, že to však nie je spoločnosť Alibaba, ktorej sa Facebook snaží konkurovať, ale služba WeChat. To je možno pravda, no ak to tak je, tak je to zároveň i zásadná chyba. Hospodársky svet predsa nestojí na ľuďoch, ktorí si navzájom posielajú peniaze cez skupinové chaty (aj keď by si vo WeChat radi mysleli, že to tak naozaj je), ale na obchodníkoch, ktorí predávajú tovar a služby, a na ľuďoch, ktorí od týchto obchodníkov nakupujú.
A čo hrozba, ktorú by mohla kryptomena Libra predstavovať pre finančnú stabilitu alebo menovú politiku? Nejaké riziko tu je, ak sa teda ukáže, že Libra padne a nebude mať 100 % rezervnú zálohu, ktorú Facebook proklamuje.
Ak by sa tento scenár odohral, tak by sa ľudia nevedeli dostať k niektorým alebo i všetkým svojim peniazom. To však nevyhnutne neznamená, že by to zasiahlo i centrálne banky alebo vlády. Zdá sa, že práve tí ľudia, ktorí vykrikujú o rizikách ohrozujúcich finančnú stabilitu, si myslia, že by Libra mohla byť až taká veľká, že by ju centrálne banky museli zachrániť. Asi ako eurodolárový trh na steroidoch.
Eurodolárový trh skolaboval v roku 2008 a takmer potopil globálny finančný systém. Bol to však finančný trh, ktorý tvorili obrovské banky a korporácie, v ktorom sa pohybovali bilióny dolárov. Libra by zase pozostávala z ľudí a obchodníkov, ktorí nakupujú tovar a služby.
Bitcoinom zaplatíte aj trénera v Šamoríne.
Vyše stovka obchodníkov je „kryptopozitív“
A aj keď by boli značky veľmi veľké, tak maloobchodné trhy nemajú potenciál zničiť finančnú stabilitu tak ako veľkoobchodné trhy. Regulačné orgány by sa o túto tému však mali zaujímať. Finančné krízy začínajú vždy v neregulovanom sektore a Libra bude obrovskou tieňovou ekonomikou.
Ak sa však regulačné orgány obávajú vplyvu Libry na finančnú stabilitu, tak už určite majú riešenie. Facebook by prinútili, aby sa stal regulovanou bankou, ktorá podlieha požiadavkám kapitálu a likvidity ako všetky ostatné banky. Koniec koncov spoločnosť Goldman Sachs sa predsa musela stať regulovanou bankou, aby získala legitímny prístup k likvidite Fedom. Prečo by teda mal byť Facebook výnimkou?
Problémom je nevyslovený predpoklad, podľa ktorého je Facebook príliš veľký na to, aby bol regulovaný, aby sa naň zabudlo alebo aby zlyhal. Prečo si všetci ľudia myslia, že vlády umožnia Facebooku ovládanie celého sveta?
A to ma privádza k skutočnej obave z projektu Libra. Obchodný model Facebooku od svojho vzniku spočíval v zbere a speňažovaní údajov. Nevidím žiadny dôvod, pre ktorý by som sa mala domnievať, že sa to zmenilo.
Takže, keď nájdem v dokumente o Libre dve vety, ktoré naznačujú skutočný cieľ Facebooku, teda stanovenie štandardu pre globálne digitálne identity, tak ma obleje studený pot. Ako uviedol Dave Birch, riaditeľ Consult Hyperion a expert na digitálnu identitu: „V dokumente od Facebooku, ktorú dávali ľudia zo spoločnosti dokopy rok, nie sú žiadne poznámky. Je to tak z nejakého dôvodu. Firma sa totiž pokúša opraviť problém s identitou.“
Dave sa snaží byť férovo optimistický o úmysloch tejto spoločnosti. Ja ale nie som. Teraz už vieme, aké škodlivé môže byť získavanie údajov z Facebooku. Ak sa teda stane štandardom pre digitálne identity, tak by mohol získať prístup ku všetkým osobným informáciám.
A to je presne to, čo aj chce. Nejde tu o kontrolu financií, ale o kontrolu údajov. A ak si myslíte, že vaše osobné informácie budú digitálne zabezpečené, pretože to ľudia z Facebooku povedali, tak ste skutočným zelenáčom.
Z finančného hľadiska sa teda Libra javí ako neškodná. I keď by ju celé dve miliardy používateľov Facebooku a 90 miliónov malých podnikov využívali na nákupy a predaje, tak nepredstavuje žiadnu veľkú hrozbu pre finančný systém alebo dokonca klasické meny.
No Libra je v skutočnosti prostriedkom na dosiahnutie väčšieho cieľa spoločnosti Facebook. Tá by sa chcela stať normou pre digitálnu identitu. A to je oveľa, oveľa väčší problém. Facebook je tá posledná organizácia na svete, ktorá by mala mať niečo spoločné s digitálnou identitou alebo normami. A presne to je dôvod, pre ktorý musí byť Libra zastavená.
Hlavné foto: SITA/AP
Prispievateľka Frances Coppola píše pre Forbes.com o bankovníctve, financiách a ekonomike.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
