Je to príbeh ako zo scenára filmu. Ide však o skutočné udalosti, v ktorých centre stojí čínsky podnikateľ Wang Chuanfu, ktorý založil a vedie popredného svetového výrobcu elektrických automobilov spoločnosť BYD.
Vyrastal ako sirota v jednej z najchudobnejších provincii v Číne. V súčasnosti je jedným z najbohatších ľudí sveta a jeho automobilka BYD predbehla v poslednom kvartáli 2023 v predajoch elektromobilov spoločnosť Tesla.
Prudký vzostup čínskej automobilky pridal na sláve aj jej zakladateľovi. Vyšli už mnohé články, ktoré sa venovali jeho práci v automobilke či spôsobu manažmentu podniku. Jeho dôraz na výskum technológií, dodávateľský reťazec a znižovanie nákladov sa stali akýmsi evanjeliom pre čínske školy manažmentu.
„Koncept work-life balance sa jednoducho v jeho slovníku nenachádza,“ prezradil o ňom pre Financial Times Michael Dunne, generálny riaditeľ konzultačnej spoločnosti Dunne Insights.
Zo siroty sa stal miliardár
Wang sa narodil v roku 1966 vo východočínskej provincii An-chuej. Jeho rodičia sa živili ako pestovatelia ryže. Zomreli však skôr, než dosiahol svoje 18-te narodeniny. O jeho výchovu sa tak postarali jeho starší súrodenci.
Získal štipendium na štúdium chémie, neskôr pokračoval ako magister študujúci technológie pre vývoj batérií. Niekoľko rokov pracoval ako štátny výskumník, až sa presťahoval do Shenzhenu, ktorý bol v tom čase rastúcim centrom inovácií. Práve tam sa začal písať jeho úspešný podnikateľský príbeh.
Ako 29-ročný spolu s bratrancom založili v rýchlo rozvíjajúcom sa meste spoločnosť na výrobu batérií pre mobilné telefóny. Pomenovali ju BYD. V priebehu štyroch mesiacov sa mu podarilo na rozbeh získať od rodinných známych 300-tisíc dolárov. Od začiatku mala BYD jasnú stratégiu, ktorou bolo napodobňovať úspešné produkty a udržiavať náklady na čo najnižšej úrovni, informuje Business Insider.
Cieľom bolo replikovať produkty vyrobené spoločnosťami ako Toyota, Sanyo a Sony, ale za zlomok ceny ako japonskí výrobcovia. Spoločnosť sa postupne vypracovala až k dominantným hráčom vo svete výrobcov batérií pre mobilné telefóny. Medzi jej zákazníkov patrili spoločnosti Motorola, Nokia, Sony Ericsson a Samsung.
Do biznisu s výrobou vozidiel vstúpil v roku 2003, keď kúpil upadajúcu čínsku štátnu automobilovú spoločnosť. O výrobe automobilov veľa nevedel, veľa času preto venoval štúdiu. Preraziť sa mu podarilo hneď. V roku 2005 BYD uviedla na trh sedan s názvom F3. Bol oveľa lacnejší ako Toyota Corolla, na ktorú sa podobal. Do konca desaťročia sa dostal na vrchol rebríčkov predaja v Číne.
Zlom prišiel s Buffettom
Čínska automobilka padla do oka aj jednému z najviac uznávaných investorov Warrenovi Buffettovi. Jeho obchodný partner Charlie Munger ho presvedčil, aby do nej investoval. O zakladateľovi BYD povedal, že je kombináciou amerického vynálezcu Thomasa Edisona a Jacka Welcha (bývalý CEO General Electric, pozn. red.).
„Niečo ako Edison pri riešení technických problémov a niečo ako Welch v tom, že robí to, čo musí urobiť. Nikdy som nič podobné nevidel,“ opísal Munger vlastnosti zakladateľa automobilky. V tom čase o ňom hovoril ako o fanatickom inžinierovi, ktorý svojím 70-hodinovým pracovným časom týždenne dokázal vzkriesiť automobilku.
Buffet chcel pôvodne kúpiť až štvrtinový podiel firmy, s čím neuspel. Nakoniec v roku 2008 do vtedy neznámej čínskej spoločnosti investoval 230 miliónov dolárov za desať percentný podiel. Stávka mu priniesla balík. Neskôr predal dve percentá akcií za 890 miliónov dolárov. Zvyšok držaných akcií má v súčasnosti hodnotu zhruba 2,3 miliardy dolárov.
Vlani dosiahol Wang Chuanfu majetok v hodnote 18 miliárd dolárov a dostal do rebríčka najbohatších ľudí na svete podľa rebríčka Forbes. Umiestnil sa vo svetovom rebríčku na 131. mieste a v Číne mu patrí deviata priečka.
Brutálne znižovanie nákladov
Zatiaľ, čo Mungera očarili na Wangovi jeho inžinierske zručnosti, experti vidia za úspechom automobilky BYD jej nemilosrdnú firemnú kultúru znižovania nákladov. Wang považuje za kľúčovú stratégiu BYD vertikálnu integráciu. Znamená to, že má pod kontrolou svojich dodávateľov.
Spoločnosť napríklad vlastní podiel v bani na ťažbu lítia, ktorý je kľúčový prvok pri výrobe batérií do elektrických vozidiel. BYD je tiež jedným z kľúčových výrobcov batérií na svete. Dodáva ich tiež svojim rivalom Tesle a Toyote. Vyrába si aj vlastné čipy či softvér.
Kontrola každej časti výrobného procesu sa ukázala ako veľká výhoda hlavne počas pandémie. Spoločnosti sa podarilo, na rozdiel od rivalov, vyhnúť problémom s dodávateľským reťazcom. Práve pre jeho kontrolu nad dodávateľským reťazcom Wanga mnohí prirovnávajú k Henrymu Fordovi, ktorému sa podarilo dostať vozidlá širokým masám.
„Wang je v 21. storočí podobne dôležitý pre automobilový priemysel, ako bol Henry Ford preň dôležitý v 20. storočí,“ povedal pre Bloomberg Bill Russo z poradenskej firmy Automobility.
Mnohí Wanga kritizujú za jeho prístup k zamestnancom. Výrobu rozdeľuje na stále menšie a menšie úlohy, pracovníci sú tak zodpovední len za veľmi čiastkové práce. To umožňuje spoločnosti nahradiť zamestnanca lacnejšou pracovnou silou. „V princípe sa správajú k ľuďom ako k robotom,“ povedal pre FT Christoph Weber zo švajčiarskej softvérovej skupiny AutoForm.
BYD kladie obrovský dôraz na výskum. Zamestnáva okolo 100-tisíc ľudí vo výskume a vývoji na 11 rôznych lokalitách v Číne. Táto armáda výskumníkov dokáže v priemere za deň registrovať až 19 nových patentov.
Na rozdiel od významných osobností, ako sú Elon Musk alebo Jack Ma, sa Wang dôsledne držal mimo svetla reflektorov či pozornosti médií a sociálnych sietí. Nikdy nejde o uspokojovanie jeho ega, ale o vozidlá a spoločnosť, povedal pre Business Insider Tu Le, zakladateľ poradenskej spoločnosti Sino Auto Insights.
Fabrika BYD neďaleko slovenských hraníc
Výroba elektromobilov je len prvý krok. „Myslím si, že ľudia si neuvedomujú, že väčšou ambíciou BYD je stať sa spoločnosťou celého energetického ekosystému,“ hovorí pre FT Bridget McCarthy z hedžového fondu Snow Bull Capital, ktorý do automobilky investoval. Podľa neho sa nám firma snaží povedať: „Dokážeme elektrifikovať vašu flotilu vozidiel, umožníme vám uskladňovať energiu a dodáme vám aj solárne systémy na výrobu energie.“
Biznis spoločnosti v súčasnosti siaha od výroby lítiových batérií, elektrických vozidiel, solárnych modulov, elektricky poháňaných autobusov, nákladných vozidiel a vlakov až po komplexnú umelú inteligenciu a softvér používaný na riadenie a prepojenie dopravných a energetických systémov.
Pripomeňme napríklad skutočnosť, že jedna fabrika spoločnosti BYD leží len tri kilometre od slovenských hraníc. V roku 2017 otvorila v maďarskom meste Komárom svoju fabriku na výrobu elektrických autobusov. Podobnú fabriku otvorila spoločnosť aj na juhu Kalifornie.
BYD ohlásil v poslednom období aj ambíciu postaviť novú fabriku na výrobu elektrických vozidiel v Maďarsku. Je to súčasť širšej stratégie ovládnuť väčší podiel zahraničného trhu s elektrickými vozidlami. Lacné čínske elektrické vozidlá postupne dobývajú aj európsky trh.
BYD napríklad v Číne predstavil hatchback Seagull, ktorý na tamojšom trhu predáva pod 10-tisíc dolárov. V Európe by sa mal začať predávať budúci rok, odhaduje sa, že by jeho cenovka mohla byť na európskom trhu zhruba 20-tisíc eur.