Pochádzala z dobrej rodiny z Porýnia. Pôvodne sa mala vydať za dôstojného, oveľa staršieho vdovca – rodiť deti, neprotestovať a starať sa o domácnosť tak, ako väčšina mladých žien s jej postavením v tom období. Maria Bogner sa však namiesto toho stala jednou z najznámejších podnikateliek so športovým oblečením na svete.
Vďaka svojim skvelým nápadom zarobila množstvo peňazí. Väčšinu trendov, ktoré pochádzajú z jej hlavy, nájdeme na zjazdovkách ešte aj dnes. Je za nimi príbeh šťastného manželstva dvoch vášnivých lyžiarov. Príbeh o odvahe a nadšení, o pestrých farbách, talente a originalite.
„Čím viac je ťa vidieť, tým lepšie,“ hovorievala Maria Bogner. Na snehu to platí dvojnásobne.
Z dobrej rodiny
Jej celoživotnou láskou a manželom bol slávny Willy Bogner. Uznávaný lyžiar a niekoľkonásobný majster Nemecka. Zameriaval sa na severské disciplíny – v roku 1934 si odniesol striebro na majstrovstvách sveta vo Švédsku, o rok neskôr bronz.
Charizmatický lyžiar si získal priazeň divákov aj médií. Jeho srdce však zostalo na svahu. Mariu, rodenú Lux, Willy Bogner prvý raz stretol na dovolenke v bavorských Alpách.
Maria bola dcérou vydavateľa. Jej rodina žila v Kolíne nad Rýnom. Pre svoju dcéru mali naplánovaný pokojný život poslušnej manželky a matky v zámožnej rodine. No Maria, narodená v roku 1914, mala inú predstavu.
Originálna a nemoderná
Útla a vysoká mladá dáma bola nadšenou športovkyňou so zmyslom pre všetko moderné. Mala nespochybniteľný pohybový talent. Bola spoločenská, živá a ambiciózna. Skrátka si užívala, keď mohla byť stredobodom pozornosti.
Aj preto si ju Willy Bogner na vrchole Zugspitze v bavorských Alpách okamžite všimol. V neskoršom interview priznal, že ho na nej zaujali dve veci – nesmierne originálne lyžiarske oblečenie (neskôr sa ukázalo, že si ho Maria vyrobila sama) a neuveriteľne nemoderná lyžiarska výbava.
Willy a Maria Bognerovci. Zdroj foto: Bogner
Keďže Mariu Bogner v športe doma nepodporovali, musela si totiž kúpiť takú lyžiarsku výbavu, na ktorú si našetrila z doučovania francúzštiny detí z lepších rodín. Preto si aj oblečenie na svah šila sama.
Bez súhlasu
Zato Willy sa v lyžiarskom oblečení vyznal. V civile bol totiž obchodníkom so športovými pomôckami. V roku 1932 si na mníchovskej Sommerstraße otvoril obchod, ktorý niesol jeho meno. Živil sa dovozom lyžiarskej výbavy a zimného oblečenia z Nórska a Švédska. Ako športovec tam cestoval často.
Práve do svojho obchodu pozval aj Mariu, aby si vybrala lepšie lyže. Tak sa zrodila ich láska. No Mariina rodina z toho takú radosť nemala. Mladý bláznivý športovec, podľa všetkého dobrodruh, len o pár rokov starší ako Maria a k tomu v podstate obyčajný obchodník s lyžami?
Otec už mal pre Mariu vybraného iného manžela. Cez svadobnú kanceláriu jej vyhliadol o 15 rokov staršieho solventného vdovca z Drážďan. No Maria si doma postavila hlavu a onedlho oznámila zasnúbenie s Willym. Rodičia museli rezignovať.
Prvé modely
Čoskoro bola svadba a Maria sa nadchla aj pre prácu svojho manžela. Šport jej imponoval a módu milovala. Nemala síce obchodnícke vzdelanie, ale v pravidlách domáceho hospodárstva sa dobre orientovala. Dokázala premýšľať v súvislostiach, bola praktická, cieľavedomá a v 23 rokoch sa nebála ničoho.
Značke Bogner sa darilo. Willy sa zapojil do príprav zimných olympijských hier, ktoré sa v roku 1936 konali v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Značka Bogner nielenže obliekala celé nemecké družstvo, ale Willy, ktorý sám súťažil, zložil zaň aj slávnostný olympijský sľub.
Kým sa manželom narodili deti, dala si Maria za cieľ zútulniť ich mníchovský obchod. Rozšírila priestory a okrem predaja dovezených lyží a zimného oblečenia začala aj s vlastným dizajnom. Willy sa zasa venoval financiám, objednávkam a celkovo obchodnej stránke ich podnikania.
Jediná svojho druhu
Maria Bogner si modelkou bola sama. A nebála sa ani šokovať. Všeobecný rozruch vzbudili manželia hneď na ďalšiu sezónu, keď sa v lyžiarskom stredisku Sankt Anton am Arlberg objavili v nových modeloch.
V tom čase bolo totiž lyžiarske oblečenie v prvom rade praktické. Nenápadné, v šedých, hnedých, béžových odtieňoch a z vlny. Maria však volila farby a moderné, funkčné strihy.
Pre seba ušila vetrovku, akú dovtedy nemal nikto iný. Išlo o prešitú lyžiarsku košeľu, ktorú jej Willy doviezol z Nórska. Maria ju skrátila, odstrihnutý pás látky na dolnom okraji obšila farebnou stuhou a zo zvyšku vytvorila opasok, ktorým model previazala. Do dejín módy sa tento strih zapísal ako „Bogner-Bluse“.
Veľký úspech mala aj ďalšia lyžiarska bunda, ktorá mala vrecká nielen na páse, ale aj na hrudníku – lyžiari si do nich mohli odkladať drobnosti. Okrem toho začala Maria využívať stále populárnejší zips. Ten vždy dozdobila emblémom v podobe písmena B.
Tak vzniklo ikonické logo značky Bogner. Objednávky sa sypali.
Ťažké časy
No potom prišla vojna. V roku 1939 sa Bognerovcom narodila dcéra Rosemarie, v roku 1941 syn Michael a o rok neskôr aj Willy Bogner junior, ktorý neskôr prevzal vedenie firmy. Ale aj Willy Bogner musel narukovať.
Maria s troma malými deťmi v roku 1944 utiekla na vidiek. Zrejme si tým zachránila život. Ich mníchovský obchod bol zrovnaný so zemou počas spojeneckého bombardovania.
Willyho Bognera zajali, takže koncom vojny mala Maria nemilé vyhliadky do budúcnosti. Manžel sa jej z vojny nevracal a ona potrebovala uživiť seba aj deti.
Jedny z prvých „šponoviek“ značky Bogner. Zdroj foto: Bogner
Nakúpila preto niekoľko šijacích strojov a usídlila sa v Tirolsku. Správne odhadla, že ľudia sa k lyžovaniu vrátia a nechcela to premeškať.
Stálym zákazníkom svojej značky poslala ponuku novej kolekcie. Látky zbierala, kde sa dalo – chodila po domácnostiach, starých povalách, pivniciach a prešívala aj obrusy či závesy.
Látky podľa vlastného vkusu prefarbovala výraznými farbami. Na spoluprácu oslovila aj niekoľko ďalších žien, ktoré po vojne zostali bez príjmu. Spoločne začali šiť farebné bundy s kapucňou, so zipsom a tunelom na gumičku v páse. A Maria ich predávala.
Elegancia na zjazdovkách
Keď sa v roku 1947 Willy Bogner konečne vrátil z amerického vojenského väzenia, manželka ho privítala nielen s troma zdravými deťmi, ale aj prepracovaným nápadom na nový rozbeh značky. Prvú módnu prehliadku zorganizovali k zimnej sezóne 1948. Uviedli modely búnd i nohavíc, najmä pre ženské lyžiarky.
Dovtedy boli totiž dámske lyžiarske odevy skôr neforemné. Pred prvou svetovou vojnou, ak žene vôbec dovolili lyžovať, musela si na to, samozrejme, obliecť dlhú sukňu. V medzivojnovom období už boli ženské lyžiarske nohavice bežnejšie, no neboli veľmi lichotivé a strihom pripomínali skôr vrece.
Maria Bogner to vymyslela inak. Na zjazdovkách chcela vidieť eleganciu. Ku krátkej športovej bunde a svetru vymyslela úzke strečové nohavice s gumičkou pod chodidlami. Športová verzia tradičných „keilhosen“ sa stala medzinárodnou senzáciou.
Senzácia z Nemecka
Vďaka stále modernému funkčnému materiálu mala Maria Bogner k dispozícii širokú paletu elastických strečových látok, ktoré jej dodávala manufaktúra Bianchini v Lyone. Jej športové nohavice obopínali ženské krivky a opticky predlžovali postavu.
Z „bogners“ sa postupne stal globálny hit. V kombinácii s farebnými bundami boli miláčikom európskej aj americkej smotánky.
V tom čase mala totiž značka zastúpenie už aj v Spojených štátoch. Manželom sa podarilo na spoluprácu presvedčiť dlhoročných priateľov Mariinej rodiny. Hans Hagemeister sa stal ich americkým distribútorom a lyžiarsku výbavu značky Bogner ponúkol dynamicky rastúcim obchodným domom.
Značka bola zrazu dostupná aj vo veľkých obchodných domoch ako Macy’s a hovorilo sa o nej ako o „senzácii z Nemecka“. Športom posadnutí Američania európsku luxusnú módu vyhľadávali a tovar od manželov Bognerovcov, nepochybne, luxusný bol.
Skvelý marketing
Ich šponovky boli trikrát drahšie ako ich najdrahšia konkurencia. Niet divu – boli z prvotriedneho materiálu. Nielen na šport ich začali nosiť napríklad aj Marilyn Monroe, Grace Kelly či Maria Callas.
O marketing sa postarali aj dobré meno Willyho Bognera z čias jeho športovej kariéry a popularita, ktorej sa zjazdové lyžovanie tešilo medzi smotánkou na obidvoch stranách Atlantiku. Šponovky vo všetkých farbách dúhy doplnila ľahučká prešívaná perová bunda dozdobená koženkou.
V polovici 50. rokov už Bognerovci zamestnávali viac ako 500 ľudí. Maria bola označovaná za Coco Chanel športovej módy – v roku 1969 ju tak nazval aj nemecký Spiegel.
Nielen na lyže
K modelom neskôr pribudli aj jednodielny strečový overal a perová kombinéza. V 70. rokoch už v rodinnej firme pracuje aj Willy Bogner junior. Jej vedenie prevzal v roku 1977, po otcovej smrti.
Mladý Willy prepája značku s filmom. Okrem iného totiž pracuje ako kameraman. Oblečenie s ikonickým B sa objavilo v niekoľkých bondovkách. Bogner junior najímal modelky známych mien, ktoré potom sám fotil a natáčal do kampaní značky.
Zdroj foto: Bogner/Variety
Tá už nebola len lyžiarskym oblečením. Mala aj kolekciu na tenis, golf, plávanie či jachtu. Maria sa aj po manželovej smrti podieľa na chode firmy. Svoju úlohu ale postupne prenecháva svojej neveste – bývalej brazílskej modelke Sonii Ribeiro-Bogner.
Od roku 1980 Sonia každoročne vytvorí novú kolekciu športového oblečenia a Maria vidí, že je firma v dobrých rukách. Umiera 17. novembra 2002, takmer ako 90-ročná. Je pochovaná po boku svojho manžela v rodinnej hrobke v mestečku Gmund am Tegernsee.
Po celom svete
Značka Bogner má dnes po celom svete viac ako 60 obchodov. Okrem popredných lyžiarskych centrách ich butiky nájdeme aj v metropolách ako New York, Zürich, Berlín či Moskva. Každý rok svojim zákazníkom predstavia dve až tri nové kolekcie.
V roku 2020 si speváčka Taylor Swift obliekla červený lyžiarsky overal Bogner na obálku špeciálneho vydania časopisu Variety pre festival Sundance. V modeloch značky pózovala počas celého fotenia. Chcela tak vzdať poctu Marii Bogner a silnému ženskému hlasu.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorkou je Irena Cápová.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
