Spoločnosť Wörwag Pharma pôsobí na slovenskom trhu už dvadsaťpäť rokov. Generálna riaditeľka Lucia Frzonová spomína na najdôležitejšie momenty, ktoré formovali firmu, a prezrádza, aké je byť ženou na čele farmaceutickej spoločnosti.
Spoločnosť Wörwag Pharma tento rok oslavuje dvadsaťpäť rokov na Slovensku. Aké boli najväčšie míľniky spoločnosti počas tohto obdobia a ktoré z nich považujete za kľúčové pre vás osobne?
Prvým dôležitým míľnikom je nepochybne fakt, že náš zakladateľ doktor Fritz Wörwag mal v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch odvahu expandovať na východoeurópske trhy, ktoré dnes tvoria najstabilnejší pilier celej spoločnosti.
Pre lokálnu slovenskú pobočku bol výnimočný rok 2009, keď sme zdvojnásobili náš field force a začali pracovať dvojlíniovo. Osobitne som hrdá aj na to, že v roku 2015 sme interne fúzovali s našou českou pobočkou a už takmer desať rokov fungujeme ako úspešný klaster s centrálou – netradične v Bratislave.
Ako zakladateľka a generálna riaditeľka ste stáli pri začiatkoch spoločnosti Wörwag Pharma na Slovensku. Čo boli najväčšie výzvy pri vstupe na trh a ako sa odvtedy vaše podnikanie zmenilo?
Na trh sme vstupovali presne desať rokov po páde komunizmu. Bolo to obdobie trhovej nestability, pomerne nízkej kúpnej sily a bojovali sme aj s dogmou, že zdravotná starostlivosť vrátane liekov má byť dostupná bez priamej finančnej záťaže. V súčasnosti sú naše trhy integrované do Európskej únie, čo určite prinieslo štandardizáciu regulácií, no i vyššie náklady na ich naplnenie.
Ako vnímate súčasné nastavenie na farmaceutickom trhu na Slovensku a v Česku?
Čelíme čoraz prísnejším regulačným rámcom, najmä v oblasti schvaľovania nových liekov, monitorovania ich bezpečnosti a dodržiavania environmentálnych noriem. Vzrastá aj tlak na znižovanie cien a zefektívňovanie nákladov sa stáva každodennou nevyhnutnosťou. Negatívne vnímam štátom regulovanú cenotvorbu, ktorá zo Slovenska robí pre výrobcov menej atraktívny trh a môže mať za následok výpadky liekov.
Pandémia covidu-19 zásadne ovplyvnila farmaceutický sektor. Aké strategické kroky ste podnikli, aby ste reagovali na zvýšený dopyt po liečivách a výživových doplnkoch?
Za strategické považujem významné navýšenie vlastných výrobných kapacít a optimalizáciu dodávateľského reťazca tým, že sme v ostatných rokoch dokúpili dva výrobné podniky. Takisto neustále pracujeme na zveľaďovaní nášho pipelinu, aby sme dokázali pokryť zvýšený dopyt pacientov po modernej a dostupnej liečbe.
Spoločnosť Wörwag Pharma pôsobí na medzinárodnej úrovni. Zvládate balansovať medzi globálnou stratégiou a lokálnymi potrebami slovenského a českého trhu?
U nás v spoločnosti sa snažíme držať hesla „good karma instead of big pharma“, čo znamená, že globálna konzistencia je síce dôležitá, ale nie absolútna. Máme silné lokálne tímy, ktoré rozumejú špecifickým potrebám trhu a ešte stále majú dostatočnú mieru autonómie.
Farmaceutický priemysel si vyžaduje veľmi špecifické odborné znalosti. Čo robíte pre udržanie talentov vo vašej spoločnosti?
Osobne som veľmi pyšná na to, že miera fluktuácie sa u nás dlhodobo pohybuje pod hranicou piatich percent a priemerná dĺžka trvania pracovného pomeru je dvanásť rokov. Najviac staviam na silnú firemnú kultúru, transparentnosť a komunikáciu.
Kam by ste chceli spoločnosť posunúť v horizonte najbližších piatich až desiatich rokov?
Okrem zveľaďovania našich známych značiek chceme na trh uvádzať aj nové lieky – biofaktory. Ide o vitamíny, minerálne látky a stopové prvky, ako v terapeutických, tak i preventívnych dávkach. Našou misiou zostáva poskytovať ľuďom s dobrým zdravotným povedomím riešenia pri prevencii a liečbe ochorení zapríčinených nezdravým životným štýlom.
Čo by ste poradili mladým ženám, ktoré sa chcú presadiť v riadiacich funkciách vo farmaceutickom sektore?
Farmaceutický sektor je vysoko kompetitívny aj dynamický a taký musí byť aj ten, kto sa v ňom chce presadiť. Samozrejmosťou je vyššie odborné vzdelanie, manažérske zručnosti, ale hlavne úprimná chuť pracovať a učiť sa nové veci.
Za kľúčové považujem skutočné, autentické líderstvo, ktoré je dnes skôr výnimkou. Ženy v riadiacich funkciách sa ešte stále môžu stretnúť s predsudkami, preto je dôležité komunikovať profesionálnym a konštruktívnym spôsobom.
Mám pocit, že v postpandemickom období čelíme akejsi novej epidémii – epidémii sociálnej izolácie, osamelosti, tichej pasivity. Pre lídrov – pre ženy aj mužov – je čoraz zložitejšie nachádzať komunikačné kanály a motivátory pre svoj tím. Aj preto si myslím, že autentickí a uveriteľní lídri budú v budúcnosti jedným z najdôležitejších faktorov úspechu a stability.