V prestížnom ročenkovom vydaní nájdeme najrýchlejšieho človeka planéty aj najvyšší vrch sveta.
Všetko však odštartovala jedna nerozhodnuteľná hádka a ľudská fascinácia extrémami. To, čo sa začalo ako marketingový nápad pivovaru Guinness, sa medzičasom premenilo na globálne impérium na pomedzí vydavateľstva, zábavy a biznisu, ktorého ročný obrat sa pohybuje okolo sto miliónov dolárov. Guinnessova kniha rekordov dnes oslavuje sedemdesiat rokov.
Prvá myšlienka sa zrodila v roku 1951 v hlave sira Hugha Beavera, vtedajšieho generálneho riaditeľa pivovaru Guinness. Počas poľovníckeho výletu v zátoke Wexford v Írsku sa pohádal s priateľmi o tom, ktorý z lovných vtákov je najrýchlejší v Európe. Kulík zlatý alebo tetrov?
Dnes už vieme, že to nie je ani jeden z nich. V ten večer v mestečku Castlebridge však odpoveď v knihách nenašli. Stavebný inžinier a priemyselník sir Beaver si však uvedomil, že podobné spory sa v krčmách aj mimo nich objavujú neustále a že kniha, ktorá by ich dokázala rozsúdiť, by bola skvelým marketingovým nástrojom.
Najal preto britských novinárov, dvojčatá Norrisa a Rossa McWhirterovcov, aby zostavili zbierku faktov, rekordov a kuriozít.
Okamžitý bestseller
V Londýne, v hornej časti Ludgate House na adrese 107 Fleet Street, spoločne zakladajú kanceláriu firmy Guinness World Records Limited a 27. augusta 1955 uzrela svetlo sveta prvá Guinnessova kniha rekordov. Mala takmer dvesto strán a štyritisíc položiek, avšak v náklade iba tisíc výtlačkov.
Spoločnosť každý rok prijme približne päťdesiattisíc žiadostí, no schváli len zlomok.
Hoci bola pôvodne určená na rozdávanie v krčmách, aby tam ľudia trávili viac času a viac míňali, jej úspech bol okamžitý. Už na Vianoce toho istého roka sa kniha v Británii stala bestsellerom a v roku 1956 sa len v Spojených štátoch predalo počas niekoľkých týždňov sedemdesiattisíc kópií s uvedenými svetovými rekordmi.
Odvtedy expandovala do viac ako stovky krajín a bola preložená do štyridsiatich jazykov. Celkovo sa predalo vyše 150 miliónov výtlačkov.
Základný kameň knižníc
Len samotné ročné edície sa predávajú tempom okolo 3,5 milióna kusov ročne. Kniha sa totiž stala stálicou detských izieb, vianočných darčekov aj knižníc. Zoznam rekordov medzitým narástol na viac ako 53-tisíc aktívnych zápisov.
Spoločnosť každý rok prijme približne päťdesiattisíc žiadostí, no schváli len zlomok. Asi len stovka denne prejde sitom prísnych pravidiel. Pri každej sa posudzuje, či je merateľná, prelomová, overiteľná a presne definovaná.
Čísla musia byť odvážené, premerané a zopakované. A kto chce mať pri pokuse o rekord prítomného oficiálneho komisára, musí okrem štandardných administratívnych poplatkov počítať s nákladom rádovo v tisíckach libier.
FOTO TASR – Jaroslav Novák
V minulosti sa do Guinnessovej knihy rekordov zapísali napríklad britskí The Beatles s najväčším počtom singlov na prvom mieste hitparád, Američan Robert Wadlow bol so svojimi 272 centimetrami najvyšším človekom všetkých čias, americká speváčka Beyoncé získala najviac ocenení Grammy, portugalský futbalista Cristiano Ronaldo strelil najviac gólov v histórii reprezentácie a nazbieral aj najviac sledovateľov na Instagrame, alebo Ind Radhakant Bajpai, ktorému dorástol ušný chlp na viac než 13 centimetrov.
Popri extrémnych výkonoch tu majú svoje miesto aj bizarné kategórie. Najväčšia zbierka gumových kačičiek, najdlhšie nechty na rukách, najväčšia pizza sveta. Ale o tom možno nabudúce.
Pri knihe (samozrejme) nezostalo. Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vznikol v BBC televízny program Record Breakers, ktorý sa vysielal takmer tridsať rokov. O dve dekády neskôr pribudli interaktívne múzeá v Las Vegas a Tokiu.
Nová kapitola
Od roku 2008 patrí Guinnessova kniha rekordov skupine Jim Pattison Group, ktorá značke vtlačila odvážnejšiu rastovú stratégiu. Publikačné príjmy dnes tvoria približne polovicu biznisu, druhú polovicu zabezpečujú konzultačné a eventové služby pre firmy a inštitúcie. A tým sa to nekončí.
Podľa Financial Timesu spoločnosť Guinness World Records (GWR) plánuje otvorenie prvého stáleho zábavného centra v centre Londýna. Investícia dosiahla päťdesiat miliónov libier a centrum má byť v prevádzke začiatkom roka 2026. Očakáva sa až jedenásťtisíc návštevníkov týždenne.
Sociálne siete sa stali hlavným nástrojom a motorom šírenia rekordov, z ktorých niektoré dosahujú globálnu viralitu v priebehu niekoľkých hodín.
Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva približne päťsto ľudí. Nové edície knihy sa predávajú v stovkách tisíc kusov v každej krajine, pri priemernej cene okolo dvadsať dolárov. Len z predaja kníh to prináša ročné tržby v rozmedzí šesťdesiat až sedemdesiat miliónov dolárov.
K tomu treba pripočítať licenčné poplatky, televíziu, digitálny obsah a predovšetkým eventy a marketingové zákazky, ktoré tvoria čoraz väčšiu časť biznisu. Podľa databázy Growjo sa celkový obrat GWR šplhá až na 128 miliónov dolárov ročne.
Online svet rekordom pomáha
Firma má zároveň viac než trinásť miliónov odberateľov na YouTube, kde videá zbierajú stovky miliónov videní, a vyše jedenásť miliónov sledovateľov na Instagrame. Sociálne siete sa stali hlavným nástrojom a motorom šírenia rekordov, z ktorých niektoré dosahujú globálnu viralitu v priebehu niekoľkých hodín.
A čitateľská obec zostáva početná a poháňa celý biznis. Vydanie na rok 2024 prinieslo 2 638 nových či aktualizovaných položiek a podľa šéfredaktora Glendaya tvorí až osemdesiat percent každoročného obsahu úplne nový materiál. V „platinovom“ roku 2025, teda pri sedemdesiatom výročí existencie, sa kniha opäť vyšvihla na čelo predvianočných rebríčkov a prekonala aj predajné čísla z predchádzajúceho roka.
„Sme hrdí na to, že môžeme stavať na sedemdesiatich úžasných rokoch ako globálny kurátor vynikajúcich faktov a úspechov. Videli sme nespočet ikonických momentov, najúžasnejšie výkony sily, zručností a vytrvalosti od talentov z celého sveta a prajeme si, aby to tak pokračovalo,“ komentuje výročie Glenday.
Aby Guinnessova kniha rekordov inšpirovala ďalšiu vlnu úspešných hráčov, GWR identifikovala sedemdesiat dosiaľ nezískaných rekordných titulov, ktoré zatiaľ nikto neprekonal. Medzi tie najzaujímavejšie patrí najrýchlejší beh vo vreci na štyristo metrov, najdlhšia vzdialenosť pri odrazení mince do pohára, najdlhší hod fľašou či najrýchlejší čas pri stavbe päťposchodovej pyramídy z hracích kariet.
Kľúčovým krokom však bolo už spomínané premenenie na marketingovú agentúru – spoločnosť navrhuje rekordy priamo na mieru značkám. A je úsmevné, že sa takýmto oblúkom vlastne vracia k svojmu pôvodnému zámeru. Apple či Google si dali pripraviť rekordné eventy pri uvádzaní nových produktov a Red Bull využíva rekordné kúsky športovcov vo svojom obsahu.
Podľa databázy Growjo až 95 percent firiem potvrdzuje vyššie mediálne pokrytie, 88 percent zaznamenalo nárast návštevnosti webov a takmer sedem z desiatich aj zvýšenie predaja.
Za sedemdesiat rokov svojej existencie Guinnessova kniha rekordov ukazuje, že ľudstvo nikdy neprestane fascinovať extrém. Či už ide o najvyššieho muža planéty, najväčšiu pizzu alebo český betlehem, rekordy sú odrazom túžby po jedinečnosti. V tlačenej aj digitálnej podobe zostáva nestarnúcim dôkazom toho, že hranice je vždy možné posúvať a že naša zvedavosť neutícha.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorkou je Julie Mahlerová.
