Letné kolekcie z ľanu dominujú ponukám takmer všetkých odevných reťazcov. Čo stojí za novou vlnou popularity jedného z vôbec najstarších odevných materiálov? A je súčasná ľanová horúčka krokom k zodpovednejšej móde, alebo len novou kapitolou zeleného marketingu?
Ak ste v posledných týždňoch zavítali na stránky takmer akéhokoľvek odevného reťazca, nemohli ste ich prehliadnuť. Ľanové kolekcie, lákajúce zákazníkov na blížiace sa teplé letné mesiace, zaplavili kamenné predajne aj e-shopy. Blúzky, topy, nohavice, šaty a sukne, ale aj overaly – to všetko možno v tomto materiálovom prevedení kúpiť na každom rohu.
Ľan – materiál, ktorý ľudstvo na výrobu nielen odevov používa už tisíce rokov – sa v poslednom období opäť dostáva do popredia. A to nielen pri high fashion značkách, ale aj pri spomínaných reťazcoch. Potvrdzuje to štúdia spoločnosti Kea z roku 2023, ktorá na základe analýzy stovky módnych značiek konštatovala, že ľanové výrobky sa presadzujú vo všetkých segmentoch trhu.
Nejde len o výrobcov ako Zegna, Prada, Jil Sander, Valentino alebo Bottega Veneta, ktorí ľanové modely prezentujú na prehliadkových mólach vo vysoko sofistikovaných strihoch a siluetách.
Ľanové produkty, ktoré s príchodom priemyselnej revolúcie ustúpili bavlneným, sa výrazne hlásia o slovo aj pri značkách strednej a nižšej cenovej kategórie. Nie je preto prekvapením, že v dôsledku zvýšeného dopytu vzrástla v poslednej dekáde podľa Alliance for European Flax-Linen and Hemp európska pestovateľská plocha tejto plodiny o 128 percent.
Podľa Market Data Forecast trh s ľanom do roku 2034 vyrastie o 11 percent. „Vo všeobecnosti produkcia ľanových tkanín vhodných na odevy či bytový textil rastie, ale stále to netvorí viac ako jedno percento v porovnaní s ostatnými vláknami,“ dopĺňa kontext Eva Jandíková, ktorá s ľanom pracuje už viac ako dekádu pod textilnou značkou Terej.
Jedným z dôvodov je podľa mnohých skutočnosť, že ľanové výrobky – často ponúkané v strihovo aj farebne jednoduchých prevedeniach – veľmi dobre zapadajú do vlny „tichého luxusu“. Tá začala diktovať módnu estetiku po pandémii koronavírusu, keď si mnoho ľudí od základov prekopalo svoje šatníky.
Ďalším z dôvodov, prečo sa aj fast fashion značky teraz vo veľkom vracajú k ľanu, je všeobecný príklon k prírodným materiálom. „Dnes sa o ich návrat – vo svete aj u nás – usiluje určite viac ľudí, firiem a organizácií než v roku 2000 alebo 2014, keď som ja začínala s tvorbou ľanových kanafasov,“ uvádza Eva Jandíková.
S odklonom od nepriedušných syntetických materiálov, ako je napríklad polyester, súvisí aj väčší dôraz na udržateľnosť. Alebo aspoň hra na ňu.
„Myslím si, že reťazce siahajú po ľane aj v rámci určitého greenwashingu, keď môžu cítiť dopyt po prírodných materiáloch alebo reagujú na zavádzanie nových európskych smerníc pre fast fashion,“ hovorí Linda Kaplanová, vedúca Ateliéru textilu na pražskej UMPRUM, ktorá so svojimi študentmi skúma aj konope, materiál v mnohom blízky ľanu.
Ľan je ideálny, keď sa ako značka chcete pred zákazníkmi tváriť zelenšie a zodpovednejšie.
„Ľan je kvalitný prírodný materiál. Keď sa spáli, nevznikajú toxické látky. Pri jeho praní zase nevypúšťate do vody mikroplasty. Má skvelé antibakteriálne vlastnosti. Je preto ideálny, keď sa ako značka chcete pred zákazníkmi tváriť zelenšie a zodpovednejšie,“ dodáva k používaniu jedného z najstarších textilných materiálov.
Práve charakteristické vlastnosti ľanu, ktorý je priedušný, v lete chladí a je príjemný na dotyk, z neho robia ideálny materiál nielen pre skutočných zástancov pomalej módy, ale aj nástroj zeleného marketingu.
Do rovnice stačí pridať fakt, že produkcia ľanu je násobne šetrnejšia na spotrebu vody než pri bavlne, a recept na globálnu mániu a ľanovú renesanciu je na svete.
Áno, ľan je skutočne udržateľnejšia plodina než bavlna (spotreba vody je až štvornásobne nižšia), problém však podľa Lindy Kaplanovej stále spočíva v nadprodukcii odevov z neho vyrobených. Hovorí: čokoľvek je trendové, je problematické. A čokoľvek je podozrivo lacné, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude kvalitné, a to ani v prípade ľanu.
„Najväčší problém nevidím v materiáloch ako takých, ale v samotnej nadprodukcii. Stále fungujeme v systéme, keď dve tretiny odevov končia na skládkach alebo vo výpredajoch a len tretina sa predá za pôvodne zamýšľanú cenu. A neexistuje tu regulácia,“ dodáva.
Veľká časť ľanových výrobkov putuje do celého sveta z Číny. Tá sa v niekoľkých posledných dekádach stala lídrom v spracovaní ľanovej priadze, ktorú čiastočne dováža z európskych krajín, predovšetkým z Francúzska, Belgicka, Holandska alebo pobaltských krajín, kde sa ľan určený pre textilný priemysel historicky pestuje.
Ľanová košeľa v neutrálnych tónoch, ktorá sa na stojane odevných reťazcov na prvý pohľad tvári udržateľne, remeselne a autenticky, tak často vzniká v úplne inom kontexte, než naznačuje jej vizuálny jazyk.
Aj napriek dominancii Číny v odbore aj u nás stále nájdeme výrobcov, ktorí vyrábajú ľanové či poloľanové tkaniny. Jedným z nich je horická Mileta alebo šumperský Linmaster, ktorý sa od začiatku milénia snaží nadviazať na bohatú tradíciu českého ľanárstva.
Práve s touto firmou v minulosti spolupracovala spomínaná textilná výtvarníčka Eva Jandíková. S ľanom od nej aj od Linmasteru pracuje už viac ako 10 rokov aj česká značka Sisterconspiracy Alice Klouzkovej a Jany Jetelovej.
„Ľan je skutočne posledných niekoľko rokov opäť v kurze. A áno, niektoré značky ho využívajú v rámci greenwashingu, nesmieme však zabúdať na jeho skvelé úžitkové vlastnosti. Ľanové oblečenie – ak je kvalitne ušité – je s každým praním príjemnejšie, chladí a vo všeobecnosti sa veľmi dobre nosí,“ hovorí Alice Klouzková.
Pripomína však, že hoci u nich v štúdiu pracujú s ľanom tkaným v Česku, primárna surovina, teda priadza, pochádza zo spomínaných európskych krajín. V tuzemsku sa totiž táto pradná plodina – hoci tu mala bohatú tradíciu, patrili sme dokonca medzi najvýznamnejších pestovateľov v Európe – už takmer nepestuje.
Ako však pripomína Filip Kubák zo strmilovskej Tkáčovne Kubák, snahy vrátiť ľan späť do českej krajiny sa periodicky objavujú už mnoho rokov.
„Dnes svet znovu objavuje udržateľnosť a lokálnosť. Mrzí ma, že u nás ľanová tradícia takmer zanikla, hoci sa pravidelne objavujú snahy ju obnoviť. Som v tomto skeptický, no zároveň verím, že návrat ľanu dáva zmysel a že sa postupne skutočne stane súčasťou budúcnosti textilu.“
Mrzí ma, že u nás ľanová tradícia takmer zanikla, hoci sa pravidelne objavujú snahy ju obnoviť.
Ako by taká budúcnosť mohla vyzerať, si nedávno vyskúšala nielen Knižnica materiálov MatériO‘, ale aj Daniel Weber, jeden zo spoluzakladateľov odevného projektu Humanoddity. V rámci bakalárskej práce ľan vysadil a prešiel si celým procesom jeho spracovania.
Nohavice, ktoré zamýšľal vyrobiť, síce napokon pre kvalitu výslednej tkaniny neušil, experiment však ukázal, aké náročné je dnes obnoviť lokálny textilný reťazec takmer od nuly – obzvlášť keď tu chýbajú tiarne a pradiareň.
Ľan – rovnako ako všetky ostatné materiály – má dve tváre. Môže predstavovať cestu k pomalšej a lokálnejšej móde, rovnako dobre však môže slúžiť aj tej najrýchlejšej, ktorá prírodnými materiálmi maskuje svoju skutočnú podstatu.
„Viem, že toto odporúčanie môže vo svojom živote aplikovať len malé percento ľudí, ale stále platí, že najlepším spôsobom nakupovania je podporovať lokálne značky, zisťovať skutočný pôvod tovaru a predovšetkým nakupovať menej,“ dodáva Linda Kaplanová.
Článok vyšiel na forbes.cz.
