Za zníženie o 0,25 percentuálneho bodu hlasovalo 11 z 12 členov menového výboru, vrátane predsedu Rady guvernérov Jeroma Powella.
Americká centrálna banka (Fed) podľa očakávania znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do pásma 4,00 až 4,25 percenta. Centrálni bankári pripomenuli, že spomalil prírastok pracovných miest a naopak vzrástla miera nezamestnanosti. Infláciu označili za mierne zvýšenú.
Za zníženie o 0,25 percentuálneho bodu hlasovalo 11 z 12 členov menového výboru, vrátane predsedu Rady guvernérov Jeroma Powella. Proti bol iba nový člen Stephen Miran, doterajší spolupracovník prezidenta Donalda Trumpa. Miran preferoval zníženie základnej sadzby o 0,5 percentuálneho bodu.
„Zdá sa, že na tomto menej dynamickom a trochu slabšom trhu práce rastú riziká pre zamestnanosť,“ uviedol Powell s tým, že razantnejšie zmeny v sadzbách oboma smermi Fed zvyčajne robí, keď je potrebné sa v menovej politike „rýchlo presunúť na nové miesto“. V takejto situácii podľa neho teraz ekonomika nie je.
Ceny rastú
V novej ekonomickej prognóze Fed tento rok počíta s infláciou okolo troch percent, zatiaľ čo jeho cieľ je na dvoch percentách. Táto projekcia sa oproti júlovej prognóze nezmenila. Rovnako ako v júni Fed do konca roka počíta s mierou nezamestnanosti 4,5 percenta. Hrubý domáci produkt (HDP) tento rok podľa bankárov stúpne o 1,6 percenta, ešte v júni počítali s rastom o 1,4 percenta. Na budúci rok centrálni bankári očakávajú rast ekonomiky o 1,8 percenta a mieru inflácie 2,6 percenta.
Medziročný rast spotrebiteľských cien v USA sa v auguste zrýchlil na 2,9 percenta z júlového tempa 2,7 percenta, vyplynulo zo správy štatistikov amerického ministerstva práce. Augustový rast bol najvyšší od januára a tiež v súlade s očakávaniami analytikov.
„Výbor je pevne odhodlaný podporovať maximálnu zamestnanosť a vrátiť infláciu k dvojpercentnému cieľu,“ uviedli centrálni bankári. Podľa agentúry Reuters je pravdepodobné, že do konca roka výbor zníži úrokové sadzby ešte dvakrát, zakaždým tiež o štvrť percentuálneho bodu.
Akcie poskočili
Americký akciový trh bezprostredne po oznámení o znížení úrokov výrazne vzrástol, index S & P 500 pridával skoro jedno percento. Neskôr ale všetky zisky zmazal, keď Powell na tlačovej konferencii povedal, že dnešné zníženie hlavnej sadzby nemožno chápať tak, že Fed štartuje dlhodobý cyklus znižovania úrokov.
„Žiadny krízový scenár sa nekoná. Preventívne zníženie úrokov môže viesť k tomu, že miera nezamestnanosti v budúcom roku nevzrastie, ale klesne. Prispieť k tomu môže aj situácia na trhu práce s ohľadom na dopady migračnej politiky. Nad očakávaný vyšší výhľad rastu môže byť potvrdením, že centrálna banka nepočíta s výraznejším prepúšťaním, „informoval ČTK analytik Portu Ján Berka.
„Do dnešného rozhodnutia americkej centrálnej banky sa premietol slabý trh práce. Najnovšia makroekonomická prognóza zverejnená Fedom počíta s rýchlejším znižovaním sadzieb v tomto roku. Očakávania trhu teda boli vypočuté a úrokové sadzby klesnú aj na zvyšných dvoch zasadnutiach v tomto roku, „doplnil analytik XTB Tomáš Cverna.
Zasadnutia menového výboru sa zúčastnila tiež členka Rady guvernérov Lisa Cooková, ktorú sa Trump snaží odvolať kvôli obvineniu z hypotekárneho podvodu. Súd rozhodol, že Cooková môže vo funkcii zostať, kým sa nevyrieši spor o jej odvolanie iniciované Trumpom.
V utorok sa oficiálne členom Rady guvernérov a menového výboru stal doterajší poradca šéfa Bieleho domu Stephen Miran. Po potvrdení Senátom zložil prísahu, a stihol sa tak dôležitého zasadnutia zúčastniť.
Trump dlhodobo kritizuje Fed a jeho šéfa Jeroma Powella kvôli podľa jeho mienky pomalému a nedostatočne razantnému znižovaniu úrokových sadzieb. V apríli server CNBC napísal, že Trumpove útoky na šéfa Fedu a tlak na znižovanie sadzieb vyvolávajú otázky ohľadom nezávislosti centrálnej banky. Powellov mandát na čele inštitúcie skončí v máji 2026, členstvo v Rade guvernérov však až v roku 2028.
