„Keď sparodujete niekoho v Spojených štátoch, hneď máte na nose právnikov, ktorí na vás vyťahujú paragrafy. Dobrou vlastnosťou Slovákov je, že sa vieme zasmiať sami na sebe,“ hovorí komik zo sociálnych sietí František Košarišťan alias Fero Joke.
Podľa neho na Slovensku chýba ľudový zabávač a ak by sa mu len sčasti podarilo túto rolu suplovať, bol by na seba hrdý.
Ako svet sociálnych sietí a influencerov zmenili pandémia a vojna na Ukrajine?
Ľudí na Instagrame a Facebooku tieto udalosti rozdelili. Niektorí sa však, našťastie, začali k témam aj vyjadrovať. Na druhej strane tu boli ľudia, ktorí sa preto, aby nestratili publikum, názorovo nevyhranili. Tvárili sa, že im je jedno, kto je očkovaný alebo neočkovaný, proruský či protiruský. Chceli len, aby mali svoje publikum, ktoré im zarába peniaze.
Každý by však podľa mňa mal mať v hlave určitý kódex, keď už ho nemáme nikde zakotvený, ako sa správať a ako sa postaviť na správnu stranu.
Postaviť sa na správnu stranu
Čo to znamená?
Napríklad, že ak niekde prebieha vojna, nezatvárať pred ňou oči. Ja som na jej začiatku nedokázal zabávať ľudí, hoci je to môj výrazový prostriedok. Potom som si však uvedomil, že je dôležité ľudí aj rozptýliť.
Preto, ak niekto robí foodblog, nech v ňom pokračuje. Rovnako rozptýli ľudí. Dôležité však je nezabudnúť postaviť sa na správnu stranu. Pomôcť svetu, ak je to v mojich silách, pretože máme veľký zásah. Pre určitú skupinu ľudí máme často aj väčší zásah ako médiá.
Ako ste teda vnímali postoj influencerského sveta k vojne na Ukrajine?
Videl som influencerov a influencerky, ktorí boli schopní urobiť toľko pre ľudí z Ukrajiny, čo málokto. Jednoznačne v mojich očiach stúpli oveľa viac, aj keď napríklad len „zdieľali stories“, ako tí, ktorí nezaujali jednoznačný postoj len preto, aby nestratili publikum, ktoré si kúpi CBD oleje.
Takíto ľudia sú pre mňa bezhodnotní, pretože niekedy je človek, ktorý sa tvári, že sa nič nedeje, horší ako ten, ktorý sa postaví na zlú stranu. Je to alibistické.
Zmenil sa váš postoj k vytváraniu obsahu na sociálne siete?
Zásadne nie. V prvom mesiaci po vypuknutí vojny na Ukrajine som sa nedokázal zabávať. Klientov som poprosil, aby sme oddialili spolupráce. Buď sme kampane presunuli, alebo zrušili. Nedokázal som sa tváriť, že sa nič nedeje a som nad vecou.
Postupne som si však uvedomil, že sa v ľuďoch prejavuje depresia a úzkosť. Zapĺňali sa terapeutické miestnosti a, žiaľ, aj krčmy. Pandémia ani vojna na Ukrajine neprispievajú k psychickému zdraviu.
K tomu sa pridala inflácia a čoskoro zrejme nastane čas populistických a alibistických politikov. Bude na nás, akým smerom sa ako spoločnosť vyberieme. Či budeme za rýchle riešenia, alebo to vydržíme, budeme si pomáhať a skúsime to obrátiť na to dobro.
Ľudový humor má stále úspech
Aký obsah na sociálnych sieťach na Slovákov funguje?
Ľudový humor. Nechcem sa síce úplne profilovať ako ľudový zabávač, ale myslím si, že na Slovensku niekto taký chýba. Ale ak sa mi to aspoň trošku darí, tak som na to veľmi hrdý.
U nás majú ľudia na Instagrame tendenciu robiť formáty prebraté z USA. Identické videá vidím u youtubera v USA i na Slovensku. Samozrejme, nevravím, že všetky. Ja sa však svoje videá snažím špecifikovať pre slovenského diváka.
Koho historicky považujete za ľudového zabávača?
Typickým bol Ander z Košíc, ale povedal by som, že veľmi „vysokú“ vzorku ľudí, hoci boli intelektuáli, pokryli aj Lasica a Satinský.
Inšpirovali vás niečím, alebo ste išli vlastnou cestou?
Rád som sám sebou. Nechcem sa inšpirovať inými. Nie preto, že by sa mi to nepáčilo, no keď nie som sám sebou, je to na videách vidieť. Občas som mal tendenciu urobiť niečo, čo bolo populárne vo svete, ale na mojom kanáli to nefungovalo.
Navyše ma nudí robiť niečo, čo robí niekto iný. Samozrejme, zachytávam stereotypy, ale tie nám Slovákom vlastné.
Faloš naša každodenná
Aké sú naše typické stereotypy?
Radi sa poriadne poohovárame za chrbtom, ale zoči-voči sme najviac kamarátski. Nebudem sa tváriť, že ja taký nie som. Som. Snažím sa robiť všetko pre to, aby to tak nebolo, ale aj ja to mám v sebe a občas sa to stáva.
Nechcem, aby to vyznelo tak, že pre Slovákov je typická faloš. Dobre ju však vidieť v komentároch na Facebooku. Dokáže ma dostať do vývrtky, keď vidím, ako si dokážu ľudia na internete alebo za chrbtom navzájom „naložiť“, a keď sa stretnú, tak sa vyhladkajú.
Maja, jedno z Ferových alter eg. Foto: Miro Nôta
Dokážeme sa zasmiať sami na sebe?
Určite áno, to je na nás super. Keď sparodujete niekoho v USA, hneď máte na nose právnikov, ktorí na vás vyťahujú paragrafy. Dobrou vlastnosťou Slovákov je, že sa vieme zasmiať sami na sebe.
Ako reagujú slovenské celebrity, keď sa uvidia vo vašich videách?
Niektorí sa berú veľmi vážne a aj mi to dali najavo, niektorí sa síce berú vážne a nedali mi to najavo, ale cítil som to. Iní sú s tým úplne v pohode a zasmejú sa. Práve to, že ukážu, že sú nad vecou a zasmejú sa, je prejavom inteligencie.
Je niekto, koho videá si vždy rád pozriete?
Zo zahraničných sa mi veľmi páči Celeste Barberová, ktorá sa tiež nerieši a veľmi ma to mentálne baví. Občas paroduje aj sama seba, ženskosť a prehnanú starostlivosť.
Evelyn ako priekopníčka
Čo vás točenie videí naučilo?
O Slovákoch to, že sa až tak neprežívajú a radi si zo seba urobia srandu. Napríklad som sparodoval zdravotné sestry. Nebolo to v dobrom svetle, ale všetky boli z toho nadšené a potvrdili, že takéto ony sú a je to super. Pre mňa to bol vrchol satisfakcie.
Potom som natočil aj video, v ktorom som ukázal, že si dostatočne nevážime čo a za koľko peňazí robia a v akých podmienkach. Samozrejme, aj to malo medzi nimi úspech.
Ako s vašou persónou na internete súvisia vaše oravské korene?
Ak by nebolo Evy (Eva „Evelyn“ Kramerová, pozn. red.), ktorá „dostala gule“ na to, aby sa pustila do standupu, Instagramu a Facebooku, nebol by som tu. Ona bola medzi prvými, ktorí začali na Slovensku robiť vtipné videá. V tom čase bolo u nás zopár youtuberov, ktorí komentovali počítačové hry.
Potom tu bola ona, ktorá robila standup a zistila, že si môže vytvoriť alter ego na internete. Ona mi dodala sebavedomie, silu a chuť. Podporila ma, aby som išiel ďalej a začal tvoriť. Nebrala ma ako konkurenciu, skôr sme si pomáhali.
Bez scenára to nejde
A osobne vás čo ovplyvnilo?
Samozrejme, s mojím alter egom súvisia moje oravské korene. Tety, ktoré napodobňujem, sú typické aj pre Oravu, ale nájde sa v tom aj pani z Bratislavy. Nie je to oklieštené na región.
Okrem toho ľudí veľmi bavia nárečia a archaizmy. Postupne sa zabúda na „anciáša“, „kristušátska dolina“ alebo slovné spojenia ako „zvrtnem ti turka“ či „poďobkajte si“ chlebíčky na návšteve. Sú to veľmi milé veci, také naše slovenské, a to mi veľmi chýbalo.
Nemám nič proti tomu, ak niekto robí podobný obsah ako youtuberi v USA, ale ja som chcel vytvárať špecificky slovenské veci. Vidia v tom presne tú pani predavačku, ktorá žuje žuvačku, dokáže zanadávať, tresnúť dverami a popritom ťa v obchode stále sleduje, či niečo nekradneš.
Stále ma baví, ak ma ľudia stretnú na ulici a chvália ma, ale nebudem sa tváriť, že to nerobím aj pre peniaze, hovorí komik František Košarišťan. Foto: Miro Nôta
Dávate tam tieto prvky vedome? Typ jazyka, konkrétne stereotypy…
Áno, minimálne v bodoch mám pripravený scenár a na pľaci potom dotváram. Často sú práve tie dotvorené veci vtipnejšie ako to, čo som mal pripravené.
Ale bez prípravy tvoriť neviem. Som veľmi lenivý človek, a aj keď sa snažím veci urobiť aj „na prvú“, nedá sa to. Základný scenár musím mať.
Myslí na zadné vrátka
Čo nastane, keď sa Fero Joke ľuďom zunuje? Aký je váš plán B?
Tento scenár nastane určite. Nemám od Boha dar robiť celoživotnú zábavu, pretože už teraz nevládzem. Mám kľúč na humor, ktorý vie byť vtipný, ale nie stokrát dookola. Toto ľudí v istom momente prestane baviť.
Ak už raz urobím paródiu na tetu vrátničku, tak pri piatom videu ľudia vedia, o čom bude, a zunuje sa to. Musím si dávať pozor, koľko robím spoluprác, koľkokrát som na obraze na Instagrame, v televízii, koľko rozhovorov robím. Aj brand tohto typu treba ťahať pomaly a nie rýchlopečene.
Ako vnímate financie? V tomto odvetví sa jeden deň dariť môže a ďalší nie…
Presne tak. Za posledné dva roky som sa to naučil. Počas prvých dvoch-troch rokov som si peniaze užíval, prvé honoráre boli pre mňa vyslovene formou odmeny. Išiel som na dovolenku, kúpil som si niečo, čo som si predtým nemohol dovoliť…
S odstupom času som zistil, že mi to až takú radosť nerobí. Skôr som si uvedomil, že keď raz pôjdem späť učiť, tak nechcem žiť z 900-eurového platu. Polovica Slovákov si teraz povie, že som nevďačník, ale ak ste sami, ako som ja s priateľom, žijete v Bratislave a chcete vyžiť slušne, tak takýto príjem nestačí.
Ak chcete ísť na dovolenku, urobiť si zuby, aj sa obliecť a najesť sa… Preto si robím zadné vrátka, aby som mal niekde investované peniaze, kde sa mi budú zúročovať. Napríklad budem mať príjem z prenájmu bytu a k tomu plat.
Zo šoubiznisu k učiteľstvu?
Čo vás najviac láka späť k učeniu?
To, že deťom odovzdávame nejaké informácie, snažíme sa ich formovať, vštepovať im dobré názory. Toto je v dnešnej dobe dôležité. Oplatí sa investovať čas do detí, postaviť ich na dobrú stranu a pri mentálne znevýhodnených deťoch, ktorým sa venujem ja, to ide naozaj ľahko.
Je úžasné vidieť, ako si dokážu pomáhať, ako sa vedia tolerovať, ako oni dokážu tolerovať náš svet, a pritom my ten ich nie tak, ako by sme mali.
Čo vás najviac baví na sociálnych sieťach?
Nebudem klamať, v poslednej dobe ma motivujú najmä peniaze. Občas mi to pripadá, že som sa na ne upäl, pretože si uvedomujem, že sa to možno čoskoro skončí, tak si chcem ešte niečo zarobiť.
Stále ma baví, ak ma ľudia stretnú na ulici a chvália ma, ale nebudem sa tváriť, že to nerobím aj pre peniaze alebo že mojím plánom je baviť všetkých zadarmo.
Ale, samozrejme, je tam aj dobrý pocit, že ľuďom môžem odovzdať nejakú informáciu, napríklad to, že je nesprávne, keď kričia po prezidentke nadávky a istá osoba sa postaví dozadu a tvári sa, že ich nepočuje. Tak to sparodujem, prečo by som to neurobil.
Kto je František Košarišťan
Narodil sa v roku 1989, vyštudoval strednú zdravotnícku školu a špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Do povedomia Slovákov sa dostal ako komik, keď na svojom profile na sociálnych sieťach začal napodobňovať stereotypy, prevažne slovenských žien. Aj to mu dnes vyslúžilo státisíce followerov. Účinkoval v reláciách ako Tvoja tvár znie povedome či Let’s Dance.
Ako učiteľ ovplyvníte život dvadsiatich detí, ako influencer máte dosah na státisíce…
Áno, ale neviem, či som pripravený vo veľkom ovplyvňovať ľudí. Snažím sa to robiť postačujúco, čo sa týka neziskového sektoru, individuálnej pomoci ľuďom, rovnako sa snažím zrkadliť aj našu politickú scénu. Možno by sa to dalo robiť aj vo väčšom, ale sú hranice, za ktorými už nevládzem.
O trolloch a vyhorení
Aké? Kde sú prekážky?
Aj produkcia, aj kreatívne vyhorenie. Okrem toho ma naozaj nebaví chodiť mazať na Facebook komentáre od ruských trollov. A je ich tam požehnane, najmä ak som sa vyjadroval k téme Ukrajina, respektíve vo všeobecnosti, keď som sa vymedzil voči nejakej skupine. Hneď mi prišli hromadne na stránku.
Prekáža mi to, pretože sa tam množia komentáre a ja sa stávam ich informačným kanálom. Je mi jedno, že mi nadávajú, obrnil som sa. Ale prekáža mi, že komentáre, v ktorých sa píše, že na Ukrajine sa bombardujú laboratóriá a nie pôrodnice, sa dostanú vysoko.
Stávam sa ich komunikačným kanálom a ja nemám čas chodiť to mazať niekoľkokrát denne. Najhoršie je, že na sociálnych sieťach nemáme určené žiadne pravidlá.
Myslím si, že Facebook a Instagram majú dosť peňazí na to, aby nasadili väčšie kapacity na riešenie takýchto vecí. Aj keď nie úplne, tak aspoň sčasti, aby kompenzovali to množstvo zla, ktoré sa tam deje.
Sme krajina, kde máme asi najviac ruských trollov a možno je to preto, lebo sme bývalý sovietsky satelit. Je to cítiť a my s tým nevieme nič robiť.
Dá sa z tohto influencerského kolotoča vystúpiť?
Veľmi rýchlo. Zrušíte si účet.
Najlepší digitálny detox
Čo vás na sociálnych sieťach nabíja energiou? Niečo na tom okrem peňazí musí byť…
Minimálne to, že mi ľudia dávajú najavo, že ma majú radi. Nabíja ma aj to, keď vidím rastúce čísla na Instagrame, rád si okrem toho pozerám aj iné profily, kde sa zabavím. Na Slovensku je veľa dobrých komikov.
Ako teda vyzerá vaše osobné užívanie sociálnych sietí?
Snažím sa odkladať mobil cez víkendy. Respektíve to zaviesť. Momentálne tam osobne trávim oveľa menej času, ako keď som začínal. Stále sa viem prichytiť, že som tam dve hodiny – a to nie je úplne normálne.
Dá sa aj pri tom vypnúť, ale v žiadnom prípade nie tak ako v prírode alebo pri práci na dome, na záhrade. Nechcem byť od sociálnych sietí závislý. Stále je to síce boj, dokáže ma to pohltiť a prepadnem im.
Čo vám najviac pomáha ako detox?
Záhrada, príroda. Vtedy mi ani nenapadne robiť obsah na sociálne siete. Urobím si fotky a až keď som večer späť na chate, tak premýšľam, ako to zverejním, a aj to len preto, aby som inšpiroval iných, že je super vybehnúť do prírody.
