Nula dolárov. Presne toľko podľa vyhlásenia Bieleho domu predvlani zaplatili najziskovejšie americké korporácie na daniach z príjmu. Práve s cieľom napraviť tento paradox vznikol legislatívny predpis s názvom „Inflation Reduction Act“, ktorý svojím podpisom definitívne potvrdil prezident USA Joe Biden.
Americkí demokrati si od nového zákona sľubujú, že povedie k zníženiu inflácie, väčšej podpore zelenej energie či sprístupneniu zdravotnej starostlivosti.
„Ak sa zákon podarí prijať, obmedzí nielen infláciu, ale z dlhodobého hľadiska posilní aj konkurencieschopnosť celej Ameriky,“ komentoval prelomový návrh nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz.
Nové zdanenie pre najväčších
Návrh rozvíril politické emócie, no podľa Stiglitza prinesie dlho potrebné zlepšenie daňovej politiky krajiny. Optimalizácia ziskov korporácií pripraví podľa demokratických zákonodarcov Spojené štáty o 160 miliárd dolárov ročne, ktoré by štát inak získal na daniach. Pre firmy s príjmami vyššími ako jedna miliarda dolárov preto zavádzajú novinku – minimálne 15-percentnú daň.
Nové zdanenie by sa malo dotknúť 55 najväčších a najbohatších amerických spoločností na čele s Amazonom, ktorého daňové kľučky sú už notoricky známe. Gigant, ktorý si len vlani pripísal zisk viac ako 35 miliárd dolárov, odviedol za spomínané obdobie na daniach len 6,1 percenta – a v minulosti sa neraz vyhol daniam úplne.
Malých podnikov, ktoré platia oveľa vyšší podiel na daniach ako ich väčší súputníci, sa nová daň priamo nedotkne. Prelomová legislatíva má teda nielen vyrovnať trhové podmienky, ale aj podporiť výrobu a investovať do zníženia deficitu štátnej kasy.
Výnos z dane pôjde na balíčky
„Korporácie a najbohatšie domácnosti neplatia na daniach spravodlivý podiel. To nielenže podkopáva dôveru v našu demokraciu, ale je to aj ekonomicky neefektívne. Príjmy z daní tvoria kľúčovú časť rozpočtu, vďaka ktorej potom môžeme financovať verejné výdavky bez toho, aby sme prehlbovali štátny schodok,“ myslí si Stiglitz. Ďalšou novinkou je daň vo výške jedného percenta, ktorú budú firmy platiť pri spätnom nákupe svojich akcií.
Získané prostriedky chce americká exekutíva použiť na historicky najväčší balík štátnej pomoci –na zdravotnú starostlivosť a na odvrátenie najhorších dopadov pokračujúcich klimatických zmien.
Zníženie nákladov na systém zdravotného poistenia, ktorý je v USA oproti zvyšku civilizovaného sveta v katastrofálnom stave, si vyžiada 64 miliárd dolárov. Investícia do boja so zmenou klímy bude rádovo vyššia: 369 miliárd dolárov.
„Prijatý zákon je zlomkom z pôvodne presadzovaného plánu, ale napriek tomu to vnímam ako prelomový krok. Zvíťazil americký ľud, prehrali súkromné záujmy vybraných jedincov,“ vyhlásil prezident tesne pred podpisom.
Článok vyšiel v českej edícii Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.