Najčastejšie dostávajú otázku, kto je vlastne ich „headliner“. Lenže oni žiadneho hlavného účinkujúceho nemajú. Bratislavský festival Sharpe je akýmsi veľtrhom hudobných talentov, ktorý môže naštartovať kariéry. A že ten veľtrh organizujú úspešne, o tom svedčí aj ich nominácia na European Festival Awards.
Tieto festivaly majú označenie showcase a otvárajú dvere málo známym hudobníkom. Ponúkajú im príležitosti, aby sa ukázali aj otestovali, či môže mať ich hudba potenciál, či dokáže zaujať. V Európe sa organizuje široká sieť takýchto festivalov, tým najprestížnejším a najväčším je Eurosonic v holandskom Groningene.
Bratislavský Sharpe má pred sebou šiesty ročník, ktorý sa uskutoční od štvrtka do soboty (20. – 22. apríla) v priestoroch Novej Cvernovky. A postupne aj on naberá na veľkosti a prestíži.
V tomto roku zaznamenali rekordných vyše 1 200 prihlášok a do programu napokon zaradili 60 slovenských a zahraničných kapiel, čo je tiež najviac v histórii.
Export slovenskej hudby
Manažment festivalu tvorí mladá trojica Michal Berezňák, Táňa Lehocká a Katja Thalerová a všetci majú skúsenosti aj z predchádzajúceho formátu Waves Bratislava, na ktorý Sharpe nadväzuje. Spoluzakladateľom je tiež Alexander Čerevka, no ten sa už z vedenia stiahol.
Manažment bratislavského festivalu Sharpe. Zľava Táňa Lehocká, Michal Berezňák a Katja Thalerová. Foto: archív Sharpe.
„V zásade išlo o prirodzené vyústenie našich aktivít, ktorým sa venujeme aj v občianskom združení Lala – Slovak Music Export,“ spomína Michal Berezňák na začiatky. „Teda pomáhať slovenskej hudbe, propagovať ju v zahraničí a exportovať. Uvedomili sme si, že tu chýba platforma na stretávanie a sieťovanie domácich aj zahraničných aktérov.“
Svetová legenda masteringu
Festival sa skladá z dvoch časti, hudobnej a konferenčnej. Ide o vzdelávacie panely, workshopy, diskusie, na ktoré pozývajú odborníkov z hudobného priemyslu a sú miestom na vymieňanie skúseností či kontaktov.
Keynote spíkrom a ťahákom konferenčnej časti bude v tomto ročníku slovenský rodák Vlado Meller, ktorý je svetovou legendou hudobného masteringu. Pracoval na zvuku tisícok nahrávok a spolupracoval s hviezdami ako Red Hot Chili Peppers, Oasis, Johnny Cash, Metallica či Pink Floyd.
„Do panelov sa tiež snažíme zaradiť celospoločenské a aktuálne témy,“ dopĺňa Katja. „Preto sa teraz budú diskutovať aj ekonomické otázky, aký má napríklad inflácia dopad na hudobný sektor a ako sa s tým vysporiadať.“
V top 10 európskych festivalov
Rozpočet festivalu je okolo 150-tisíc eur. Financuje sa z viacerých zdrojov, cez grantové schémy a dotácie od zahraničných inštitúcií až po komerčných partnerov ako Prazdroj, Italmarket či Kofola.
„Naším najväčším partnerom je v tomto roku Fond na podporu umenia a získali sme aj európsky grant MusicAire,“ vraví Katja. „Radi by sme prilákali viac sponzorov z prostredia biznisu, ale firmy sú teraz v zložitých časoch opatrné. Postupne si však posilňujeme svoje meno a vidíme aj dobré ohlasy na to, že sme vo výbere najlepších európskych festivalov.“
Sharpe festival a tiež trenčianska Pohoda v tomto roku získali nominácie na ceny European Festival Awards. A pre bratislavskú partiu to je už druhá účasť medzi top desiatkou v kategórii indoorových festivalov.
Kapely nedostávajú honoráre
Pohoda za „headlinerov“ vypláca nemalé peniaze, prístup Sharpe je však iný. Hudobníci v Bratislave nedostávajú honorár za vystúpenia, organizátori im hradia len produkčné náklady, ubytovanie, cestovanie a stravu.
„Niektoré showcase festivaly si dokonca účtujú aj poplatky za prihlásenie,“ hovorí Michal. „My sa však v prvom rade usilujeme, aby v Bratislave strávili čo najpríjemnejší čas a brali to ako investíciu do budúcnosti.“
Dobrý príkladom, ako môžu byť showcase festivaly osožné, je nemecký Zouj. Kapela sa dala dokopy len týždeň pred vlaňajším Sharpom, ale v Bratislave predviedla výborné vystúpenie a následne dostala ponuky na ďalších šesť koncertov. Navyše s nimi podpísala zmluvu aj jedna z najlepších nezávislých nahrávacích spoločností na svete City Slang, ktorá sídli v Berlíne.
Jeden z koncertov počas minulého ročníka. Foto: Michal_Hradský
„Zo slovenských interpretov u nás vlani vystúpili Nina Kohout či Adela Mede a obom odvtedy významne narástol počet koncertov v zahraničí,“ približuje Táňa. „Dostali sa do amerického rádia KEXP, hrali na Eurosonic a Adela získala aj pozvanie na umeleckú rezidenciu v holandskom Rotterdame.“
Dodáva však, že nikdy sa nedá presne určiť, v čom konkrétne môže byť showcase festival pre hudobníkov výťahom. „Jednoducho nikdy neviete, kto vás uvidí, koho stretnete a kam vás to môže posunúť,“ dokresľuje.
Šancou blysnúť sa môže byť aj „listening session“, kde odborníci verejne hodnotia skladby a vystúpenia prihlásených kapiel. „Hudobní profesionáli sledujú aj reakcie publika a nakoľko funguje interakcia medzi kapelou a divákmi,“ hovorí Táňa s tým, že pulzujúce hľadisko sa následne rovná vyššiemu záujmu a množstvu ponúk.
Objavte nové veci
Vlani na festival v Novej Cvernovke prišlo okolo dvetisíc divákov a Michal spomenie, že akoby už narážali na hranice svojej bubliny. Potrebujú sa dostať aj k širšiemu publiku.
„V zahraničí je na takomto type festivalu oveľa vyššia návštevnosť, ľudia nemajú problém prísť, aj keď nepoznajú kapely,“ hovorí. „Na showcase festivaloch je práve príťažlivé to, že sa naň chodia objavovať nové veci. Slováci však reagujú skôr na plagáty, na ktorých sú veľkými písmenami uvedené mená hviezd.“
Momentka z vlaňajšieho ročníka. Foto: Ondrej Irša
Dopĺňa, že na zvýšený záujem by v Sharpe nemali problém reagovať, keďže priestory Novej Cvernovky sú variabilné a zvládnu aj vyššie kapacity návštevníkov.
„Náš festival má navyše výhodu v tom, že všetko je tu na jednom mieste,“ približuje Michal. „Nemusíte behať hore-dole, z klubu do klubu, my sme kompaktný festival, kde sa z jedného pódia na druhé presuniete za pár minút.“
Katja nadväzuje svojou formuláciou, že sú etablovaný, mestský, klubový festival. „Benefitom tiež je, že prídeš mestskou dopravou, užiješ si koncert či debatu a ideš domov. A prísť sa oplatí,“ dodáva.
