Miloslav Švéda má s bezpečnosťou a ochranou osôb bohaté skúsenosti. Pracoval pre českú políciu v špeciálnom útvare, kde sa zaoberal ochranou svedkov. V bezpečnostnej oblasti podniká od roku 2008.
Ak by mal tím ochrankárov zostaviť on, zvolil by si len skúsených profesionálov, ktorých osobne pozná. Ani skúsenosti zo špeciálnych jednotiek armády alebo polície nezaručujú, že sa človek v krízovej situácii zachová správne.
V rozhovore pre Forbes Švéda upozorňuje na to, že po udalostiach, ako bola streľba na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe alebo atentát na Trumpa, sa v médiách vyjadruje veľa bezpečnostných expertov, ktorí niekedy dávajú až nebezpečné rady.
Aké sú pravidlá ochrany VIP osôb na verejných zhromaždeniach?
Na to, aby bola takáto osoba patrične chránená, treba presne vedieť, kde a v akom čase sa bude nachádzať. V rizikových chvíľach pri nej musí byť prítomný tzv. buddy, teda osoba, ktorá je vždy po boku chránenej osoby. Ten má okolo seba vždy niekoľko ďalších ochrancov. Na tomto princípe zlyhala napríklad ochrana slovenského premiéra Roberta Fica.
Ako?
Nefungoval dohodnutý režim. Chránená osoba musí s ochrankou spolupracovať. Fico neplánovane vybehol von a podával si ruky s ľuďmi na ulici. Utiekol od svojho buddyho a stalo sa to, čo sa stalo.
Buddy by mal byť na chránenú osobu takpovediac nalepený a okolo neho by mali byť štyria až piati ďalší. V ideálnom prípade sú tam aj ďalší ľudia, ktorí riešia operatívu a rizikové miesta dopredu monitorujú. Hľadajú únikové cesty, vytipujú si podozrivé trasy a podobne.
Ochranka budovy Kapitolu počas zásahu. FOTO: SITA, AP
Ochranka budovy Kapitolu počas zásahu. FOTO: SITA, AP
Strelec bol príliš blízko Trumpa
A čo streľba na Donalda Trumpa? Zarazilo vás niečo?
Už len to, že sa strelec dostal k Trumpovi na vzdialenosť asi sto metrov. Ak viete, že má niekde vystúpiť prezidentský kandidát, musíte mať dané miesto úplne zabezpečené. Operatívci musia mať vopred určené miesta, odkiaľ by niekto mohol zaútočiť. Skutočnosť, že sa na Trumpa strieľalo zo vzdialenosti približne 130 metrov, je zásadná chyba, ktorá sa vôbec nemala stať. Na mieste činu som však nebol, nemám právo to hodnotiť odtiaľto.
O akom bezpečnom perimetri v takomto prípade vlastne hovoríme?
Minimálne 300 až 400 metrov. Musíte mať dobrú predstavu o možnostiach protivníka. Tie záležia od dôležitosti chránenej osoby. Ak máte kandidáta na prezidenta, ktorý bude vystupovať z takéhoto vyvýšeného miesta, perimeter musí byť možno ešte väčší ako tých 400 metrov, pretože existuje vážne riziko, že niekto zaútočí strelnou zbraňou so zameriavačom.
Je niečo, na čo sa v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami často zabúda?
Trochu áno, práve preto sa na to zameriavame. Neriešime len situácie aktívneho útoku, keď napríklad do nemocnice príde človek so samopalom. Učíme ľudí aj to, čo robiť v situáciách, keď majú pred sebou agresívneho klienta alebo pacienta. To je oveľa častejšia situácia. Počiatočná neprimeraná reakcia totiž môže rýchlo prerásť do aktívneho útoku.
Aké nezmyselné rady ste si v médiách všimli?
Stretol som odborníkov, ktorí chceli vyučovať bezpečnosť na školách. Učiteľom napríklad hovorili, že ak do triedy príde človek so zbraňou alebo samopalom, stačí mu do zbrane buchnúť a potom utiecť – vraj na vzdialenosť päť až šesť metrov ich už útočník netrafí. Počul som aj návod na to, že všetky školské tašky sa dajú spojiť popruhmi a žiaci sa po nich môžu zliezť o niekoľko poschodí nižšie. Pri takých radách človeku až zastáva rozum.
A nejaké rady, ktoré sa konkrétne týkali streľby na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity?
To bol iný prípad. V rokoch 2019 až 2021 sa realizoval grant zameraný na bezpečnosť vzdelávacích, kultúrnych a nemocničných zariadení. Vtedy sme robili veľa školení pre základné a materské školy. Univerzity si však nechceli pripustiť, že by sa niečo také mohlo stať.
Tvrdili, že na akademickej pôde sú ľudia, ktorým nič také nehrozí. Žiaľ, streľba v decembri minulého roka ukázala, že sa to môže stať každému. Teraz pomáhame univerzitám aj na Slovensku.
TASR/Radovan Stoklasa
TASR/Radovan Stoklasa
Technológie odborníkov nenahradia
Ovplyvňujú vašu prácu moderné technológie?
Áno, ale ich vplyv nechcem preceňovať, sú pre nás skôr vhodným doplnkom. Žiadna technológia nenahradí človeka, ktorý sa priamo ocitne v nebezpečnej situácii a potrebuje vedieť, čo má robiť. Musí mať praktické skúsenosti a vedieť, ako sa zabarikádovať, ako utekať, ako komunikovať. Vedieť, ako sa v takejto situácii upokojiť, tiež nie je jednoduché. Okrem toho musíte vedieť aj to, ako tie technológie, ktoré máte k dispozícii, používať.
Naznačujete, že inštitúcie do nich možno investujú zbytočne?
Nie nevyhnutne, ale pozrime sa na jeden nedávny príklad. Jedna pražská univerzita si hneď po streľbe na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity zakúpila bezpečnostné rámy. Na začiatku to však nastavili tak citlivo, že rámy nepustili dovnútra skoro nikoho. Potom citlivosť zmiernili, takže rámy už púšťali všetkých. Skúsili to ešte niekoľkokrát upraviť, ale nakoniec im to začalo vadiť a kontroly úplne vypli.
Teraz sa niekde inštalujú detektory streľby, ale práve pri streľbe v Prahe mal strelec zbraň s tlmičom, takže výstrely zneli inak. Streľba tiež nie je jediná hrozba, môže hroziť aj útok s mačetou. Technológia je pekný doplnok, ale nie je to finálne riešenie. Bezpečnostný rám alebo čipový systém váš problém s bezpečnosťou nevyrieši.
Ktorá technológia má pre vás najväčší potenciál?
Pre mňa platí, že čím jednoduchšie, tým lepšie. Na ochranu mäkkých cieľov sa mi najviac páčia jednoduché mechanické zábrany. Dnes sa všade dávajú spoločné generálne kľúče, čo je dobrý biznis, ale ja by som išiel opačnou cestou.
Rozrástol sa v poslednej dobe bezpečnostný biznis?
Mám pocit, že áno. Nebezpečné situácie sa stávajú čoraz častejšie. Myslím si, že bezpečnosť sa dnes rieši metodickejšie a preventívnejšie počas nácvikov. Tie majú len obmedzený vplyv na to, ako sa pri útoku zachováte. Pri výcviku viete, že nastane krízová situácia. V teréne je to do veľkej miery o improvizácii, na ktorú vás žiadny výcvik nepripraví.
Dôležité sú priame skúsenosti
Akých ľudí by ste si ako ochranku vybrali vy? Je ťažké ich nájsť?
Nájsť ľudí nie je ťažké, ale otázkou je ich kvalita. Určite by som si vybral ľudí, ktorých osobne poznám a ktorí už niečo podobné robili. Určite by som do tímu zobral človeka, ktorý vie čo robiť a dokáže pracovať pod stresom. A určite to musí byť tímový hráč. Nechcem niekoho, kto sa ako skúsený len tvári, takých je veľa. Chcem niekoho, kto si už niečo zažil buď tu, alebo v zahraničí.
Aké pracovné skúsenosti majú zvyčajne takíto ľudia?
Sú rôzne a o človeku až tak veľa neprezradia. Poznám ľudí, ktorí majú špičkové odborné skúsenosti, ale do svojho tímu by som ich nevzal. Je to o osobných kontaktoch.
Odmietli by ste napríklad bývalého príslušníka špeciálnych jednotiek, pretože si jednoducho nesadnete?
Pracoval som pre políciu v špeciálnom útvare, kde sme sa zaoberali ochranou svedkov. Veľa ľudí, ktorí v našom výcviku vynikali, potom nedokázalo v ostrej akcii správne reagovať, preto je dobré mať okolo seba skúsených ľudí.
Veľa ľudí so skvelým profesionálnym backgroundom teraz z pozície expertov komentuje streľbu na Donalda Trumpa, ale ja by som ich do tímu nikdy nevzal. V krízovej situácii musíte človeku vedľa vás absolútne dôverovať.
Hádam správne, že väčšina ľudí vo vašej oblasti sú bývalí príslušníci ozbrojených síl?
Spravidla áno, ale nie je to podmienka. Poznám ľudí, ktorí nikdy neboli v polícii ani v armáde. A sú dobrí.
Ako dlho by ste trénovali niekoho, kto v ozbrojených silách nebol, kým by ste ho nasadili do ostrej akcie?
Z praxe mám skúsenosť, že limitom je zvyčajne rok alebo dva v teréne pod dohľadom skúsených kolegov.
Koľko firiem v Česku pôsobí vo vašom odbore?
Presne neviem, ale počet firiem, ktoré sa zaoberajú ochranou mäkkých cieľov a VIP osôb, sa môže pohybovať v nižších stovkách.
Koľko z nich to však robí tak, aby dodržali všetky spomínané štandardy?
Na to si asi dokážete odpovedať sami. Odhadujem, že by sme sa zmestili do desiatich.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Michal Bernáth.
