Švédsky filantrop a investor Daniel Sachs sa snaží chrániť demokraciu a chce byť súčasťou výchovy politických lídrov. Dokonca verí, že jedného dňa demokratické hodnoty zavládnu aj v Rusku.
Jednou z nich je aj nadácia Apolitical Foundation, ktorá vytvára globálnu komunitu politikov novej generácie. Ďalším je projekt Politikerskolan – švédsky inkubátor pre politických lídrov. Zaujímavá je aj Multitudes Foundation, ktorá poskytuje finančnú a strategickú podporu politickým changemakerom v Európe, ktorí sú z marginalizovaných skupín alebo komunít bez dostatočného zastúpenia v politike.
Podľa Sachsa by bolo skvelé, keby sa niekto zo Slovenska chopil iniciatívy a založil politickú akadémiu. V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, prečo sú firmy a podnikatelia, ktorí podporujú niektoré politické subjekty, často démonizovaní verejnosťou.
Myslím si, že je to aj jeden z dôvodov, prečo sa podnikatelia zdráhajú angažovať v politike. Majú strach z odplaty alebo akéhosi tlaku zo strany vlády či verejnosti pre zaujatie istého postoja.
Je používaný ako obetný baránok. Niektoré politické sily a lídri ho veľmi vedome využívajú vo svojich kampaniach. Akosi uviazol v pozícii nepriateľa niektorých politických síl.
Nie. Trochu som to zažíval aj ja, ale nie je to niečo, nad čím by som veľmi premýšľal.
Je to čiastočne o tom, v čom sa angažujete. Historicky bol vzťah medzi mocou a peniazmi dosť problematický. Ľudia naozaj lobovali, kupovali si vplyv a riadili sa vlastnými záujmami. To, o čom hovorím, je angažovanie sa v nestraníckych zmenách systémov, čo v žiadnom prípade nie je kupovanie politického vplyvu. Nejde o prispievanie jednotlivcom ani stranám, ale systému.
Je zrejmé, že tieto typy politických síl majú veľký úspech. Musíme prihliadať aj na to, že to nie je celkový obraz. Z času na čas sú úspešné aj „protihnutia“. V posledných poľských voľbách sme mohli vidieť veľmi silnú mobilizáciu mladých ľudí a žien, ktorej dôvodom bola ochrana základných demokratických hodnôt. Je to isté preťahovanie sa medzi dvoma politickými silami, ktoré sú v súčasnosti veľmi silné.
Jedna hybná sila pramení z pôdy extrémnejších nacionalistických myšlienok. Ak sa pozrieme na to, čo ju poháňa, naše dátové prieskumy nám hovoria, že ide najmä o zúfalstvo zo zmeny a nedostatok dôvery v inštitúcie. Nie je to ideologické hnutie.
Nie je to teda tak, že by sa ľudia presúvali zo stredu na okraj z ideologických dôvodov ale preto, lebo prestali dôverovať etablovaným politickým stranám a lídrom. Tá druhá sila, ktorá, ako som už spomínal, prevládla napríklad v Poľsku, je do veľkej miery ideologická. Ľudia, ktorí sa mobilizujú a idú voliť, tak často robia preto, lebo majú strach z toho, k čomu by mohlo viesť víťazstvo opačného názorového spektra.
Máte dve protichodné sily, z ktorých jedna do veľkej miery súvisí s nedostatkom dôvery v inštitúcie a druhá je motivovaná ideologicky. Keď sa nad tým zamyslíme, namiesto toho, aby sme uvažovali o týchto dvoch silách ako o dvoch stranách pomyselnej škály, môžeme sa z oboch z nich poučiť.
Niet pochýb o tom, že tieto typy autoritárskych, sociálne konzervatívnych a nacionalistických hnutí majú veľký úspech. Nie som si však istý, či dokážem uveriť všeobecnému ohrozeniu demokracie ako takej. Je to podobné, ako keď sa hovorilo o víťazstve Trumpa vo voľbách ako o niečom, čo spochybňuje demokraciu na celom svete.
Celá podstata demokracie spočíva v tom, že každý z nás má na nej svoj podiel, preto je mimoriadne dôležité nevnímať ju ako niečo, čo sa nás netýka, ale zamyslieť sa nad tým, ako konáme – ako jednotlivci, občania, firmy či vedúci predstavitelia podnikov. Je na nás, aby sme chránili hodnoty a inštitúcie, ktoré sú pre spoločnosť zásadne dôležité. Preto som opatrný pri tvrdeniach, že moc preberá napríklad krajná pravica.
To, čo to poháňa, sú opäť do veľkej miery inštitucionálne faktory. Istým spôsobom je to na etablovanejších politických stranách a silách, aby sa vážne zaoberali reformou a obnovou nového vedenia, novými spôsobmi interakcie s voličmi alebo reprezentáciou.
Hodnotová pirueta
Môžete uviesť príklad krajiny, ktorá úspešne obrátila svoje hodnoty smerom k demokracii, alebo opačne, kedy prešla od demokracie k iným režimom?
Vidíme veľa krajín, ktoré sa vydali opačným smerom. Dosť dlho sme hovorili o tom, že svet sa demokratizuje a krajiny, ktoré mali autoritárske korene alebo viac druhov autoritárskych systémov, sa v 80. a 90. rokoch začali otvárať.
Myslím si, že sme zanedbali pozornosť, ktorú si zaslúžia už etablované demokracie. V posledných desaťročiach sme videli, ako sa mnohé z nich začali uberať opačným smerom. Podľa mňa to do veľkej miery spôsobuje nedostatočná obnova a chýbajúca dôvera.
Mohli by ste uviesť jednu krajinu, ktorá by mohla byť príkladom obratu?
Myslím si, že ide o veľmi rozšírený problém. Mám na mysli napríklad Maďarsko, ktoré sa od nástupu Orbána výrazne zmenilo. Podobný vývoj však vidíme aj inde. Aktuálne sledujeme vládnu krízu vo Francúzsku a zmeny v Holandsku, pričom zatiaľ netušíme, kam to povedie.
Situácia nie je statická, ale neustále sa vyvíja. Podobné tendencie sú prítomné takmer všade, ale líši sa to, ako presne sa prejavujú.
Nemyslím si, že je teraz správny čas ukazovať prstom a hovoriť: „Pozrite, čo sa deje tam alebo tu.“ Všetci čelíme podobným problémom. Dôležité je, že vám záleží na vašej krajine a mne na mojej. Sústrediť sa na našu vlastnú úlohu a pôsobenie pri ochrane toho, čo považujeme za dôležité, je lepšie ako rozmýšľať o konkurencii demokratického pokroku alebo o nejakom ústupe.
Myslíte si, že Slovensko by mohlo mať problém s udržaním demokracie aj z toho dôvodu, že ju ako krajina máme relatívne krátko?
To je zložitá otázka, pretože si myslím, že niektoré krajiny s dlhou tradíciou demokracie ju často považujú za samozrejmosť, práve preto ju môžu postupne strácať. Úprimne, neviem. Nemám na to jednoznačnú odpoveď. Myslím si, že do tohto procesu vstupuje veľa rôznych faktorov.
Je zaujímavé, ak sa pozrieme na Európsku úniu, tak väčšina členov EÚ tak trochu utiekla do únie pred minulosťou. Keď hovoríme o hlavných európskych krajinách, ako sú Francúzsko a Nemecko, utekali pred druhou svetovou vojnou a traumou s ňou spojenou do jednej únie.
Niektoré juhoeurópske krajiny, napríklad Grécko, Taliansko a Španielsko, utiekli pred diktatúrou v 70. rokoch a autoritárskou vládou. A myslím si, že v tejto časti sveta, mnohí z nás utekajú pred komunizmom, pred touto verziou minulosti. Tieto sily sa tak trochu odrážajú v histórii, ale ako presne sa prejavujú vo vzťahu k základom demokracie a udržateľnosti demokratických hodnôt, je podľa mňa ťažké zovšeobecniť.
Vzhľadom na súčasný trend pravicových strán a extrémistov, ako dlho ešte môže demokracia v Európe vydržať?
Dúfam a verím, že demokracia zvíťazí. Je to v našich rukách a v rukách demokratických inštitúcií, ktoré stoja na hodnotách, systéme a otvorenej spoločnosti, ktorú sme vybudovali. Verím, že ľudia to časom pochopia, a práve vďaka tomu demokracia zvíťazí. Je najvyšší čas zakladať demokratické inštitúcie, strany a posilniť prepojenie s ľuďmi.
Myslíte si, že sa dočkáme dňa, keď Rusko prejde na demokraciu?
Dúfam, že áno, prinajmenšom pre ruský ľud, keď už nie pre kohokoľvek iného.
Daniel Sachs na Impact Summite v Bratislave. Zdroj: Marek Mucha
Trend nedôvery
Počas svojho prejavu na Impact summite v Bratislave ste povedali, že spoločnosť nie je polarizovaná, ale polarizovaná je politika.
Myslím si, že ideologická a hodnotová polarizácia v spoločnosti je oveľa menšia ako v politike. Potom sú tu ďalšie veci, ktoré môžu viesť k polarizácii. Súvisia s nerovnosťou a sociálnymi otázkami. Keď sa pozrieme na to, kde ľudia stoja ideologicky, stále existuje pomerne veľká skupina, ktorá stojí za základnými demokratickými hodnotami, ako sú rovnosť príležitostí, klimatické opatrenia, slobodné podnikanie aj systémy sociálneho zabezpečenia – ľudia sú ochotní za ne bojovať.
Politika na mnohých miestach prispieva k polarizácii ľudí, ktorí inak polarizovaní ani nie sú. To, čo chýba, je politické vedenie, ktoré by zjednocovalo a zameralo sa na ten spoločný základ hodnôt a princípov.
Pre ilustráciu situácie, podľa prieskumu Globsec má viac ako 40 percent Slovákov pocit, že ich hodnoty a identita sú ohrozené liberálnou demokraciou, západnými spoločnosťami alebo ukrajinskými utečencami. Čo robíte vo vašom regióne inak pre zvýšenie dôvery verejnosti?
Pracujeme na viacerých otázkach, pričom jednou z nich je obnova vedenia. Nedostatok dôvery často pramení práve zo slabého zastúpenia, čo pociťuje najmä mladšia generácia. Mnohí mladí ľudia majú pocit, že ich nikto nereprezentuje. Hovoria si: „Nie je tu nikto ako ja, kto by rozumel mojej situácii.“
Rozširovanie náboru do politiky a školenie nových ľudí, aby vstúpili do politického prostredia, je jedným z hlavných cieľov, na ktorých pracujeme prostredníctvom nadácie APolitical a politických inkubátorov. S projektom sme začali vo Švédsku a dnes pôsobíme už v takmer 70 krajinách sveta.
Daniel Sachs na Impact Summite v Bratislave. Zdroj: Marek Mucha
Celá myšlienka spočíva v dlhodobej obnove vodcovstva, pretože je základnou súčasťou dôvery v politické strany a inštitúcie a v konečnom dôsledku aj v demokraciu. Ďalšou časťou je niečo, čo by som nazval demokratickou inováciou.
Zhruba 50 percent ľudí v Európe hovorí, že politici sú odtrhnutí od bežných ľudí a myslím, že vo Francúzsku a Taliansku sa toto číslo pohybuje až okolo 70 percent. Je to čiastočne o tom, kto vedie krajinu, ale rovnako aj o tom, ako blízko sa ľudia cítia k systému. Ide o pocit, že nemajú podiel na dianí alebo že ich nikto nezastupuje.
Existuje viacero spôsobov, ako na tom pracovať. Napríklad občianske združenia, ktoré sa snažia zbližovať politikovi a ľudí, ktorým majú slúžiť. Na jednej strane tak ľudia cítia, že ich niekto počúva a rozumie tomu, čo si ako občania myslia. Na druhej strane politika pomáha politikom lepšie pochopiť, ako na tom voliči v skutočnosti sú.
Dôraz na demokraciu
Čo pre vás znamená revitalizácia demokracie v dnešnom svete?
Demokracia je predovšetkým systém a súbor inštitúcií a hodnôt. Ak sa pozrieme na hodnoty, áno, na mnohých miestach je spochybňovaná. Máme pred sebou mnohé výzvy voči tradičnému liberálno-demokratickému hodnotovému systému. Všetky tie veci, o ktorých som hovoril – nové vedenie a procesy, otázka, kto má moc, a nové predstavy o fungovaní politiky –, predstavujú všeobecnú potrebu zmien.
Na to treba systémovú zmenu. Môže to byť nestranícka systémová zmena, čo je aj dôvod, prečo je možné, aby sme sa do toho ako podnikatelia zapojili. Nejde len o presadzovanie konkrétnej myšlienky, ale ide o obnovu systému.
Daniel Sachs na Impact Summite v Bratislave. Zdroj: Marek Mucha
Na Slovensku chýba škola, ktorá by vychovávala politických lídrov. Aký to má vplyv na miestnu politickú kultúru?
Politický fundament podporuje ľudí, ktorí vedú takéto typy inkubátorov politických lídrov. Školy pre lídrov sú nestranícke akadémie, ktoré vychovávajú budúcich politikov. Bolo by skvelé, keby sa niekto zo Slovenska chopil iniciatívy a založil jednu z týchto akadémií. My by sme to privítali.
Myslíte si, že ak je politická kultúra na nízkej úrovni, škodí to samotnej demokracii?
Áno, záleží na tom, čo myslíte pod pojmom na nízkej úrovni. Samozrejme, že nízka politická kultúra poškodzuje demokraciu.
Z čoho by sme si mohli v našom regióne brať príklad od Škandinávie, aby sme si zachovali demokraciu?
V prvom rade nechcem dávať rady Slovensku všeobecne, ale myslím si, že podobné problémy máme všade. Severské krajiny sú veľmi vyspelé demokracie s vysokou mierou participácie a nechcem byť subjektívny, ale keď sa pozrieme na napríklad index vnímania korupcie od Transparency International, tak severské krajiny ho majú veľmi nízko.
Existuje mnoho kontextuálnych a národných rozdielov, ale myslím si, že na celom svete vidíme všeobecnú tendenciu klesajúcej dôvery v inštitúcie. Čoraz viac sú vnímané ako odtrhnuté od reality a od toho, čo sa skutočne deje v spoločnosti.
Keď o tom hovoríme v súvislosti s polarizáciou, nemyslím si, že by sme sa mali klamať a hovoriť, že ide o veľké ideologické posuny. Myslím si, že to oveľa viac súvisí s potrebou obnovy a reformy inštitúcií, aby boli v tejto dobe na svoj účel vhodné.
Čo by teda mohlo pomôcť obnoviť dôveru občanov v demokratické inštitúcie?
Je nevyhnutné venovať sa obnove vedenia, privádzať do verejného priestoru ľudí z rôznych prostredí s odlišnými perspektívami a prinášať nové tváre a hlasy. Rovnako je dôležité vážne sa zamyslieť nad skutočnou inklúziou a zastúpením, ako aj nad tým, kto drží moc, aké smerovanie presadzuje.
Je viacero vecí, ktoré musia zmeniť spôsob, akým politika funguje pre ľudí, ale zároveň je tu jedna vec, ktorá by sa podľa mňa v istom zmysle meniť nemala – ideológia a hodnoty. Bez ohľadu na to, či ste kresťanský demokrat, liberál alebo konzervatívec, keď hovoríme o radikálnom centralizme, ide o to, aby ste sa čestne držali svojej ideológie. Potrebné je zmeniť spôsob, akým ideológiu vyjadrujete, a to nielen v politike, ale aj inštitucionálne.
Myslím si, že nezávislé médiá sú absolútne kľúčové. Dezinformácie sú jeden z faktorov, ktoré prispievajú k poklesu dôvery v médiá. Ak všetky médiá cielia na to, aby prinášali určité posolstvo, akúsi propagandistickú mašinériu, môže to veľmi silne narušiť dôveru v spoločnosť. Myslím si, že sa všetci spoliehame na nezávislú a investigatívnu žurnalistiku.
Daniel Sachs na Impact Summite v Bratislave. Zdroj: Marek Mucha
Myslím si, že dezinformácie tu vždy boli a vždy budú. Rozdiel je teraz v sociálnych médiách, technológiách a umelej inteligencii. To znamená, že súbor nástrojov sa stal oveľa silnejším – chodíme so zdrojmi dezinformácií vo svojich vreckách. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako chrániť nezávislé médiá, objektívne spravodajstvo a investigatívnu žurnalistiku.
Veríte, že je možné zmeniť spoločenské myslenie v rámci jednej generácie?
Myslím si, že áno. Niekedy, keď sa spoločnosť veľmi drasticky zmení v rámci jednej generácie, je to spôsobené veľmi negatívnymi alebo traumatickými skúsenosťami, ako je vojna alebo revolúcia. Môžu byť hnacím motorom radikálnych zmien a dúfam, že si nebudeme musieť prejsť práve nimi.
Niečo také sa teraz, samozrejme, deje aj v Európe. Nádejou je, že dokážeme brať zmenu vážne a znovuobjaviť fungovanie demokracie a politiky spôsobom, ktorý je akousi transformáciou v každodennom živote ľudí, v ktorom ľudia cítia, že sú súčasťou systému. Majú dôveru v systém, ktorého sú súčasťou, a cítia, že v spoločnosti existuje silná predstava spoločného dobra.
Dúfam, že áno. Ľudia strácajú dôveru v informačný tok a často neveria, že to, čo vidia, je autentické alebo spoľahlivé. Obnova dôvery ako takej nie je rýchly proces, pretože si vyžaduje postupné vybudovanie pevných základov.
Existujú však príklady informačných a mediálnych zdrojov, ktoré si aj v tomto prostredí zachovali vysokú mieru dôvery a stále rastie. Myslím si teda, že aj toto je čiastočne niečo, v čom môže mať podnikanie a individuálna iniciatíva veľkú silu.
Daniel Sachs na Impact Summite v Bratislave. Zdroj: Marek Mucha
Na ktorý projekt ste najviac hrdý?
Myslím, že na všetko, čo robíme a ako k tomu pristupujeme. Je to, akoby som si mal vybrať spomedzi vlastných detí. Som hrdý na druh modelu, ktorý sme vyvinuli, a na to, akým spôsobom pracujeme. Som rád aj za to, že nás naša práca stavia do pozície, kde pôsobí veľmi málo iných ľudí a dokážeme prepájať časti ekosystému, ktoré by inak neboli prepojené.
