Slovenský filmár Marek Šulík natočil časozberný dokument o napätom zákulisí výkonu mandátu exprezidentky Zuzany Čaputovej. Tvorcovia prezradili najkritickejšie momenty vývoja filmu.
Pandémia ochorenia Covid-19, pád vlády Eduarda Hegera, ruská invázia na Ukrajinu či atentát na Roberta Fica. Výkon funkcie exprezidentky Zuzany Čaputovej rámcovali a pretkávali viaceré domáce, ale aj geopolitické vypäté momenty.
Známy slovenský filmár Marek Šulík natočil časozberný dokumentárny film o bývalej hlave štátu a objektívom kamery sa ponoril do zákulisia tých najikonickejších a najvyhrotenejších míľnikov Čaputovej mandátu.
Napínavé momenty ale nesprevádzali iba protagonistku snímky, ale aj zákulisie filmu, v ktorom sa tvorcovia pasovali s problémami počas financovania.
Film Prezidentka. Foto: Archív Hitchhiker Cinema
Film Prezidentka. Foto: Archív Hitchhiker Cinema
Režisér o zákulisí
„Táto skúsenosť bola veľmi pozitívna, pretože pani prezidentka priniesla do úradu množstvo výborných ľudí, ktorí boli milí, prajní, zaujímali sa a mali porozumenie o to, čo robím. Nestretol som sa s odmietaním či obavami, že by som tam nemohol nakrúcať,“ opísal počas tlačovky zákulisie natáčania snímky Marek Šulík.
Režisér prezradil, že začal s prácami na filme pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2019 a vďaka koprodukcii s STVR sa tak dostal aj k množstvu archívnych záberov televízie. Úrad hlavy štátu dal vývoju filmu zelenú a filmári sa následne dostali aj do zákulisia vysokej politiky za múrmi prezidentského paláca.
„Tým, že mi dali zvolenie nakrútiť tento film, určitým spôsobom som bol včlenený do ich protokolárneho systému. Mohol som byť súčasťou všetkých udalostí spolu so samotnou kanceláriou prezidentky,“ priblížil pre Forbes Šulík.
Ako autor priznal, spolu mal na stole približne 350 hodín surového materiálu rozhovorov s hlavou štátu, záberov zo zákulisia predvolebnej kampane či priamo výkonu mandátu. Následne sa vyfiltroval natočený materiál a zostrihal do finálnej snímky.
Film mapuje dôležité míľniky vtedajšej domácej politickej scény, ako bol boj s pandémiou či deň, keď národná rada odklepla nedôveru vládnemu kabinetu Eduarda Hegera, ako aj následný pád vlády. Film zachytáva i reakcie prezidentky a jej tímu na geopolitické otrasy v podobe vypuknutia vojny na Ukrajine, ale aj následnú cestu hlavy štátu na územie nášho východného suseda.
Šulík zároveň prezradil, že častokrát nemal rozsiahly filmársky štáb a musel si poradiť svojpomocne. „Napríklad na Ukrajinu som išiel len ja s kamerou a množstvom bateriek. Mal som predovšetkým technologický stres z toho, aby som to všetko zvládol a mal možnosť točiť, pretože tam boli rôzne opatrenia,“ okomentoval ešte Šulík.
Podľa slov režiséra bolo technologicky najnáročnejším stretnutie vtedajšej hlavy štátu s pápežom Františkom či návšteva slovinského prezidenta, ktorá sa nakoniec do snímky nedostala.
„Ako filmár som bol súčasťou situácií, ktoré ma tak pohltili svojou dynamikou, že som nerozmýšľal nad tým, že to bolo nejako náročné. Keď som však prišiel domov, uvedomil som si, že som tri hodiny stál s kamerou v pozore a cítil som to na chrbtici,“ zhrnul režisér dokumentu.
Film Prezidentka. Foto: Archív Hitchhiker Cinema
Film Prezidentka. Foto: Archív Hitchhiker Cinema
Hlavné kanály financovania
Snímka mala rozpočet 410-tisíc eur a financie čerpala najmä zo štyroch hlavných kanálov. Ako pre Forbes prezradila producentka filmu Barbara Janišová Feglová, financovanie sa hradilo najmä z Audiovizuálneho fondu (vývoj: 23-tisíc eur, produkcia: 90-tisíc eur), STVR (50-tisíc eur), Českej televize (50-tisíc eur) a Státního fondu kinematografie (49-tisíc eur). STVR podporila film aj tzv. vecným vkladom.
„Znamená to, že časť obrazovej postprodukcie sa realizovala v kapacitách STVR. Okrem toho poskytli napríklad archívne materiály, robili pre nás rešerše a podobne. Toto všetko sa musí ešte zhodnotiť a celková výška vecného vkladu bude vyčíslená neskôr po uzatvorení projektu,” vysvetlila Feglová.
Neúspešná žiadosť
Producentka taktiež priznala, že obzvlášť krušným obdobím pre vývoj snímky bol neúspech pri podaní žiadosti o európsku dotáciu z fondu Eurimages.
„Išlo o posledný zdroj, s ktorým sme počítali. Žiadali sme čiastku 90-tisíc a tú sme nedostali. V určitom momente to vyzeralo veľmi likvidačne. Premýšľali sme, akú stratégiu zvoliť, pretože to bolo v čase asi dvoch rokov do dokončenia projektu,” opísala producentka.
Slovenská sporiteľňa, ale aj Suchová z Donia
Ako podčiarkla, počas prechodného obdobia financoval HITCHHIKER Cinema produkciu aj z vlastných zdrojov. Následne prikročili k „fundraisingu” a snažili sa tak zafinancovať film zo súkromných a komerčných zdrojov. Partnerom premiéry filmu sa napríklad stala Slovenská sporiteľňa, ktorá finančne podporila uvedenie Prezidentky do kín.
„Rozbehli sme fundraising na Slovensku aj v Čechách a najviac prispeli súkromní darcovia. Mali sme fundraiserov, ktorí pre nás pracovali a pomáhali nám oslovovať konkrétnych darcov,” priblížila.
Jedným z darcov v Českej republike je kúpeľňové štúdio Siko, ale aj súkromní donori. Podľa vyjadrenia producentky Barbary Janišovej Feglovej napokon pomohla fundraisingová stratégia Zuzany Suchovej, ktorá okrem iného stojí za platformou Donio. „S jej pomocou sa nám podarilo osloviť ľudí, ktorých zaujala téma a posolstvo filmu,” podčiarkla producentka.
