Po skončení vysokej školy najskôr pracoval ako licencovaný burzový maklér, potom pomáhal rozbiehať investičnú banku. Šesť rokov pracoval ako finančný riaditeľ najväčšieho knižného vydavateľstva v krajine a posledné štyri roky ho z pozície generálneho riaditeľa vedie.
„Mesačne vydáme viac ako 30 kníh, ročne je to okolo 350,“ hovorí Marek Néma, keď nás vedie priestormi vydavateľstva. Pristavíme sa pri poličke s aktuálnymi knižnými novinkami a popri tom kúsok po kúsku odhaľuje zákulisie knižného vydavateľského biznisu.
Dlhá chodba nás zavedie do veľkej zasadačky, kde sa raz za dva mesiace koná veľká redakčná porada o plánovaných tituloch a každý mesiac – alebo aj častejšie – zasadá aj takzvaná nákladová a cenová komisia. Tá je zložená z ľudí, ktorí vydávaniu kníh rozumejú do posledného detailu aj z finančného hľadiska.
O vydaní či nevydaní knihy na relatívne malom slovenskom trhu nerozhoduje len jej literárna hodnota alebo čitateľská atraktivita. Skôr, ako dajú v Ikare knihe zelenú, každý titul podrobia detailnej analýze – diskutujú o tom, aký je jej predajný potenciál, koľko bude stáť jej produkcia, na aký papier ju budú tlačiť, v akom formáte, aký by mal byť prvý náklad. Ako vysvetľuje Marek Néma, veľký finančný rozdiel spôsobujú všetky rozhodnutia v procese tvorby knihy.
Bude to tradičná čierno-biela publikácia alebo farebná? S fotkami či ilustráciami, alebo aj s luxusnou oriezkou? Ak ide o prekladovú literatúru, koľko bude stáť preklad? Vydajú knihu v tvrdej väzbe, alebo ako paperback? Ekonomické kalkulácie zahŕňajú aj rôzne varianty rentability či, zjednodušene povedané, ziskovosti daného titulu.
„Často hovorím, že my v Ikare vydávame len bestsellery. Pri každej knihe, ktorú sa rozhodneme vydať, si dôkladne analyzujeme jej potenciálnu rentabilitu, každá kniha nám musí niečo priniesť. Dáta sú pritom mimoriadne dôležité,“ hovorí Marek Néma už sediac za počítačom vo svojej kancelárii. Na monitore nám dovolí diskrétne nahliadnuť do niektorých tabuliek s najrôznejšími dátami, od predajnosti jednotlivých titulov až po ich nákladové položky s rôznymi variantmi očakávanej rentability.
Slovensko je malá krajina a asi sa zhodneme na tom, že žijeme ekonomicky náročné časy. Aké to je byť v tomto období vydavateľom kníh na Slovensku?
Ako generálny riaditeľ musím povedať, že si veľmi vážim, že sme líder na trhu, či už vo vydavateľskom alebo v knižnom distribučnom biznise. Keď sa bavíme o ekonomických faktoroch, nie je to ľahký chlebíček. Otrasy na knižnom trhu sa začali diať už pred niekoľkými rokmi, počas covidu, potom v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Kúpyschopnosť obyvateľstva sa aj pre tieto udalosti citeľne znižovala. Ako obchodníci vieme, že ak sa zákazník dostane do nejakého finančného či ekonomického šoku, má to dopad na retail, ľudia začnú menej nakupovať a to celkom prirodzene zasahuje aj knižný trh.
Ako sa to dotýka konkrétne vás?
Keďže Ikar je výrobno-obchodná firma, triafajú nás všetky inflačné šoky. Ten sme zažili napríklad pri navýšení ceny papiera, okrem toho sme zažili aj rôzne problémy s tlačiarňami, ovplyvňujú nás aj iné faktory vo vzťahu k našim externým dodávateľom, napríklad externým redaktorom či prekladateľom, ktorí tiež tlačia na honoráre. Chcem tým povedať, že knižný vydavateľ a distribútor ako Ikar to môže schytávať z každej strany.
Viete sa voči tomu obrniť, dá sa to vôbec?
Myslím si, že je dôležité mať jasnú štruktúru a analýzu nákladov pri každej jednej vydávanej knihe, uviesť ju na trh s odporúčanou cenou, ktorá by mala byť na jednej strane pre zákazníka akceptovateľná a na druhej strane nám priniesť aj potrebnú rentabilitu.
S akou rentabilitou počítate?
To by som nerád konkretizoval, pretože by som už príliš otváral našu kuchyňu. Pri rôznych knižných tituloch a autoroch to však môže byť rôzne číslo. Samozrejme, rentabilita je ďaleko vyššia na knihách, ktoré sú čiernobiele a ktoré sú z kategórie fiction, ako na rôznych farebných, obrazových knihách, encyklopédiách a podobne. Tie vždy stoja viac. Môžu však nastať aj prípady, kde si povieme fajn, je tu nový slovenský autor a my vieme, že nepredá toľko výtlačkov ako už zabehnutý autor. Cítime však, že ten autor má potenciál. Takýchto autorov sa snažíme podporovať a vytvárať si do budúcna silný backlist nových, potenciálne úspešných autorov. Vtedy sme ochotní pozrieť sa aj na to, že nami bežne očakávaná rentabilita môže byť o niečo nižšia. Skôr to berieme ako príležitosť uviesť na trh nového autora či autorku, ktorý môže byť potenciálne úspešný.
Ľudia dnes žijú taký rýchlejší život a keď hľadajú relax, volia niečo iné, ako ponúka kniha. Sledovanie streamovacích služieb a scrollovanie sociálnych sietí ponúka rýchle uspokojenie a toto trávenie času konkuruje čítaniu.
Viem, že čísla za posledný finančný rok ešte nemáte uzavreté, ale predsa, aký je váš predbežný odhad?
Finančný rok nám končí v marci, takže dáta ešte len budú dobiehať. Očakávame však, že medziročne bude z pohľadu tržieb mierne rastový.
Ikar za posledné roky dostal pod svoju strechu viacero značiek, naposledy to bol Slovenský spisovateľ. Plánujete v najbližšej dobe nejaké ďalšie akvizície?
Momentálne nemáme rozpracované žiadne akvizičné aktivity, zostávame však vnímaví a otvorení k takýmto príležitostiam.
Pred chvíľou ste mi ukazovali graf s dátami z prieskumu, kde sa uvádza, že priemerný čitateľ na Slovensku prečítal v roku 2024 tri knihy ročne. To nie je veľa. Aj v porovnaní s Českom sme na tom horšie. Prečo je to tak?
Treba povedať, že Česi patria v čítaní kníh medzi top krajiny na svete. V tomto ohľade sú možno kultúrnejší, majú vybudovaný návyk na čítanie. Bohužiaľ, u nás ten návyk nie je a musíme na tom pracovať. Snaží sa o to napríklad aj Združenie vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska, kde pôsobím ako člen predsedníctva. Povedal by som všeobecne, že ľudia dnes žijú taký rýchlejší život a keď hľadajú relax, volia niečo iné, ako ponúka kniha. Sledovanie streamovacích služieb a scrollovanie sociálnych sietí ponúka rýchle uspokojenie a toto trávenie času konkuruje čítaniu. V rámci čítania kníh však aj z celoeurópskeho pohľadu vidíme rôzne trendy.
Robo Homola
Napríklad aké?
Federácia Európskych vydavateľov podľa dostupných dát dosiahla v celkovom obrate rekordné tržby, ale počet predaných kusov klesá. Platí to pre Taliansko, Nemecko a mnohé ďalšie krajiny. V tom lepšom prípade predaj kníh v počte kusov stagnuje. Prieskumy na Slovensku nám ukazujú, že tu máme približne 46 percent reálnych čitateľov, teda takých, ktorí nielen knihy plánujú čítať, ale ich aj reálne počas roka čítajú. Toto percento medziročne pokleslo z 53 percent. To by sme sa mali snažiť zmeniť.
Keď sme sa prechádzali po vydavateľstve, spomínali ste mi, že ste za posledné roky postupne znižovali samotný počet vydaných titulov. Prečo?
Počet predaných kusov kníh už niekoľko rokov klesá. Najideálnejšie pre každého vydavateľa by bolo vydávať čo najmenej kníh a predávať z nich čo najviac kusov. V Ikare sme ešte takých päť rokov dozadu vydávali ročne viac ako 400 titulov. K tomu sme neskôr do nášho portfólia prikúpili aj podiel v Slovenskom spisovateľovi a neskôr ho kúpili celý. Oni vydávali ročne okolo 40 titulov. To sme postupne okresávali. V minulom roku sme sa dostali na približne 350 titulov, vrátane Slovenského spisovateľa.
Ako sa teda rozhodujete, čo vydáte a čo nie, najmä v situácii, keď sa snažíte o takúto racionalizáciu?
Snažíme sa rozhodovať na báze dát, to znamená predovšetkým zaviesť si lepšie vyhodnocovanie toho, čo vydáme a čo nie, na základe exaktných kritérií. Zároveň však musíme zostať otvorení a vnímať, čo je v knižnom svete nové a čo by mohlo fungovať aj pre slovenských čitateľov. Nie vždy sa totiž top autor, ktorý dosiahne úspech v zahraničí, rovnako dobre uchytí aj na Slovensku.
Čo sa však na Slovensku celkom určite uchytilo, je Dan Brown…
To je pravda, ale zároveň to dokazuje, čo som spomínal. Dan Brown je u nás aj v Česku mimoriadne populárny, obľúbený je aj v Holandsku, ale napríklad v USA nepatrí k najpredávanejším autorom. U nás je to top autor, aj v predajnosti. Vlani v septembri sme v slovenčine vydali jeho novú knihu Posledné tajomstvo a odvtedy sa z nej už predalo viac ako 53-tisíc kusov. Trúfam si povedať, že za posledných päť rokov je to najviac predaných kusov z jedného titulu.
Top 5 historicky najpredávanejších slovenských autorov Ikaru (pôvodná literatúra) a počet predaných kusov
- Táňa Keleová-Vasilková 1 717 000 ks
- Jozef Karika 460 000 ks
- Jozef Banáš 416 000 ks
- Jana Pronská 336 000 ks
- Emma Tekelyová 154 000 ks
A z ktorého titulu ste predali historicky najviac? Tipujem, že by to mohol byť nejaký Harry Potter?
Ak spočítame celú sériu Harryho Pottera, dosiahla predaj do konca roku 2025 viac ako 1,294 milióna kusov. Ale z pohľadu Ikaru sme mali mimoriadne úspešné aj iné tituly. Doposiaľ najúspešnejším (individuálnym) titulom bolo Zdravie z Božej lekárne (rakúskej autorky Marie Treben, pozn. red.). Predali sme z neho viac ako 400-tisíc kusov.
Keď už hovoríme o bestselleroch, čo najradšej číta slovenský čitateľ?
Najlepšie sa nám predávajú romance, ľúbostné príbehy možno aj s troškou erotiky, ale veľmi dobre sa predávajú aj historické romance a detektívky. Z nášho pohľadu to vypovedá o tom, že ľudia si čítajú knihy pre relax. Spomedzi prekladových titulov sú veľmi obľúbené aj historické romány, novším fenoménom je aj takzvané romantasy, teda romantické fantasy. Sem spadajú autori ako napríklad Rebecca Yarros. Tento segment za posledné obdobie veľmi rastie. Cieľovka je v tomto prípade generácia Z, teda mladí ľudia okolo 20 rokov. Z pohľadu predaja sú mimoriadne obľúbení autori trilerov a krimi ako už spomínaný Dan Brown, ale aj Jo Nesbo, John Grisham, Lars Kepler. A nesmieme zabudnúť, že medzi najpredávanejších autorov patria práve slovenskí bestselleroví autori.
Robo Homola
Vaša najsilnejšia slovenská autorka je Táňa Keleová-Vasilková. Koľko kníh už na Slovensku predala?
Vydala už vyše 40 titulov a predala ich viac ako 1,7 milióna. Je to naozaj úžasný výkon. Keď sa pozriem do našich dát, vidím, že len za minulý rok sa z jej kníh predalo viac ako 30-tisíc kusov. Keď sa pozriem v databáze na pár rokov dozadu, vieme povedať, že ročne pomerne stabilne predá niekde medzi 30 až 40-tisíc kusov. Táňa Keleová-Vasilková je na trhu dlhodobo a má vďaka tomu jednu veľkú výhodu. Na začiatku, keď autori ako ona vnikli do povedomia ľudí, etablovali sa na trhu a ľudia na Slovensku sú už na nich navyknutí.
Podobný prípad je zrejme aj Dominik Dán, ďalší slovenský bestsellerový autor, ktorého domovským vydavateľstvom je Slovart…
Áno, je to podobné. Pri týchto autoroch vidíme, že keď prídu s novou knihou napríklad na vianočný trh, alebo aj inokedy počas roka, ľudia si ich akoby automaticky kupujú, často v predpredajoch. Samozrejme, tých top autorov, aj našich, slovenských, máme na trhu viac.
Zostaňme ešte chvíľu pri Táni Keleovej-Vasilkovej. Úspešní autori ako ona sú pre každé vydavateľstvo veľmi dôležití. Ona si však svoju úplne prvú knihu vydala sama. Ako sa vám ju do Ikaru podarilo získať?
Áno, prvý titul Cena za voľnosť, si vydala sama, ak sa nemýlim v náklade okolo 500 kusov. To bolo ešte v období, kedy študovala na vysokej škole. Čítal som tú knihu a je to veľmi pekný román. Nedávno sme ho konečne vydali aj u nás, som tomu nesmierne rád, pretože na trhu sa už táto kniha vôbec nedala zohnať. A ako sme získali Táňu-Keleovú Vasilkovú? Viete, ako každý autor, aj ona sa snažila hľadať si vydavateľa, ktorý by jej vyhovoval a oslovila nás. Povedal by som, že máme aj dobrý systém starostlivosti o autorov, veľmi aktívne s nimi komunikujeme, snažíme sa s nimi udržiavať vzťah na takej úrovni, aby cítili, že sú pre nás dôležití a vedia sa na nás z profesionálneho hľadiska maximálne spoľahnúť.
Top 5 historicky najpredávanejších autorov Ikaru (prekladová literatúra) a počet predaných kusov
- Joanne K. Rowling 1 475 000 ks
- Robin Cook 781 000 ks
- Jo Nesbø 585 000 ks
- John Grisham 569 000 ks
- Maria Treben 497 000 ks
Koľko kníh musí autor ročne predať, aby sme na Slovensku hovorili, že ide o top autora?
Závisí to od viacerých faktorov. V segmente románov a celkovo v beletrii hovoríme o úspešnom autorovi pri predaji 5-tisíc kusov a viac z jedného titulu, pri 10-tisíc predaných kusoch je to už jasný bestseller. V žánri populárno-náučnej literatúry sú veľmi pekné predaje nad 4-tisíc kusov a nad 7-tisíc kusov už hovoríme o bestselleri.
Keď už spomíname autorov bestsellerov, akým spôsobom funguje finančné ohodnotenie autorov? Čitateľov to bude určite zaujímať. Dostanú nejakú sumu za rukopis a následne určitý podiel z každého predaného kusa, alebo je to nejaká iná schéma?
Exaktné informácie vám, bohužiaľ, nemôžem prezradiť, pretože diskrétnosť vyplýva zo všetkých našich zmlúv s autormi. Môžem však povedať, že čím úspešnejší je autor, tým výhodnejšie je nastavený jeho alebo jej honorár. Ten sa počíta ako určité percento z maloobchodnej ceny knihy. Samozrejme, v prípade začínajúceho autora to býva nastavené inak ako v prípade osvedčených či dokonca bestsellerových autorov. A keď už sa posúvame aj k známym zahraničným menám, ako je Dan Brown alebo J.K. Rowling, tak v týchto prípadoch sa už bavíme o skutočne vysokých sumách.
O vydavateľstve Ikar
Ikar, ktorý vznikol v roku 1990, v súčasnosti prevádzkuje nielen knižné vydavateľstvo, ale aj knižný veľkoobchod. Vo vlastnej réžii ročne vydá približne 350 knižných titulov a od svojho vzniku predal už viac ako 34 miliónov kníh. Spadajú doň vydavateľské značky ako Ikar, Stonožka, YOLi, Príroda, Slovenský spisovateľ, Ajna, Odeon či Príroda a rozvíja aj špecializované projekty ako Luxusná knižnica a Severské krimi. K „domovským“ autorom Ikaru pritom patria bestselleroví slovenskí autori ako Táňa Keleová-Vasilková, Jozef Karika či Jozef Banáš.
Z prekladových diel Ikar vydáva knihy úspešných spisovateľov ako Dan Brown či J.K. Rowling. Ikar má v súčasnosti približne sto zamestnancov, približne polovica z nich pracuje v knižnom vydavateľstve a druhá polovica v rozsiahlom distribučnom sklade s plochou vyše 10-tisíc štvorcových metrov, kde je v súčasnosti v regáloch viac ako päť miliónmi kusov kníh (vrátane distribučných titulov od iných knižných vydavateľov.
Za finančný rok 2023/2024 vykázal Ikar tržby na úrovni 22,5 milióna eur (novšie dáta neboli v čase rozhovoru k dispozícii. pozn. red.) . Zhruba polovicu tržieb, okolo 11,5 milióna, vykázal z knižnej distribúcie, druhú polovicu z predaja vlastných knižných titulov.
Marek Néma v Ikare najskôr pôsobil ako finančný riaditeľ, ostatné štyri roky je jeho generálnym riaditeľom. Okrem toho je aj členom predsedníctva Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska.
Tie sumy ma zaujímajú. Môžete prezradiť, koľko ste zaplatili za licenciu na preklad novej knihy Dana Browna?
Celé je to trochu zložitejšie. Je pravda, že v ojedinelých prípadoch sa za licenciu na preklad knihy platia nejaké fixné sumy, ale väčšinou je to stanovené ako určité percento z počtu kusov, ktoré predáte. Funguje to tak, že autorovi, respektíve jeho agentovi posielate ako vydavateľ v pravidelných intervaloch hlásenia o počte predaných kusov, napríklad raz ročne, a na základe toho sa potom vystaví faktúra. To znamená, že si napríklad pozrieme, koľko kusov za rok predal spomínaný Dan Brown, pošleme mu hlásenie o predaji a po vystavení faktúry mu dohodnutú čiastku zaplatíme. Okrem toho, často platíme na začiatku aj takzvanú garanciu.
Čo to je?
Je to platba, ktorá sa autorovi vypláca vopred, je to vlastne akási záloha. Samozrejme platí, že čím silnejší autor, tým je vyššia aj samotná garancia.
Môžete prezradiť, v akej výške bola garancia pre Dana Browna?
Môžem povedať iba toľko, že to bola suma v státisícoch eur. To znamená, že sme zaplatili státisíce, len aby sme ho mohli prekladať do slovenčiny. Veľkú tortúru sme podstúpili aj preto, aby sme ho mohli prekladať hneď v prvej línii (v čase celosvetového vydania knihy v angličtine), a nie v druhom kole, čo bol napríklad prípad Maďarov (v maďarčine vyšiel nový román Dana Browna až v decembri 2025, pozn. red.).
Hovorí sa, že slovenskí vydavatelia sa predháňali aj v sume licencie na autobiografiu princa Harryho. Je to pravda?
Opäť, nemôžem prezradiť detaily, ale myslím si, že tam to nebolo až také finančne náročné ako v prípade novej knihy Dana Browna. Pri Brownovej knihe sme navyše museli dodržiavať aj veľmi prísne bezpečnostné opatrenia.
Aby neunikol rukopis pred vydaním?
Áno. Bol to celý rad opatrení, bohužiaľ, z titulu našej zmluvy o tom naozaj nemôžem viac hovoriť.
Keď sme spomínali, že obľúbená autorka ako Táňa Keleová-Vasilková predá ročne okolo 30 až 40-tisíc kníh, zaujímalo by ma, koľko kníh sa ročne predá napríklad vo vašej edícii Odeon. Tá je zo svojej podstaty opakom mainstreamových bestsellerov, pretože je zameraná na náročnejšieho čitateľa. Aký je dopyt po týchto knihách?
Je to malé číslo. Z našich dát vyplýva, že ak sa pri jednom knižnom titule v edícii Odeon ročne predá okolo tisíc kusov, považujeme to za úspešný titul. My sme si však povedali, že chceme vydávať aj takéto knihy, nielen tie, ktoré sú komerčne úspešné. Je to vec reputácie, cítime ten záväzok ako najväčšie vydavateľstvo na slovenskom trhu a dávame si na tom záležať. Faktom však je, že takéto tituly málokedy dosiahnu v predajoch nejaké obrovské čísla.
Susedné Česko má výhodu, že majú viac čitateľov a väčší trh. Knihy sa tam môžu tlačiť vo väčšom knižnom náklade, čo znamená, že náklad na jeden vyrobený kus je nižší ako u nás. A to už vôbec nehovorím o takých gigantických trhoch, ako je anglo-americký, prípadne nemecký trh.
Veľkým trendom v poslednom období sú farebné alebo najnovšie aj 3D oriezky. Ako ich vnímate?
Oriezky sú veľmi obľúbené a, samozrejme, robíme ich aj my. Považujem to za akési nóvum, ktoré sa ujalo v knižnom svete a ktoré dokáže knihu povzniesť na úroveň veľmi hodnotného daru.
Knihy s oriezkou sú určite pekné, nemôže však nastať problém s tým, ako budú takéto oriezky starnúť?
Nemyslím si, že to bude až také zlé. Farebné oriezky robíme špecifickou technológiou, vďaka ktorej by si mala kniha dlhodobo zachovávať svoj estetický vzhľad. Samozrejme, závisí to aj od intenzity používania knihy. Keď v nej budete denno-denne a dlhodobo listovať, je otázne, ako bude vyzerať po niekoľkých rokoch. Práve preto sa vždy snažíme vyberať veľmi kvalitné tlačiarne.
Stále sa diskutuje o tom, že knihy na Slovensku sú drahé, pretože drahé sú aj vstupy potrebné na výrobu knihy, či už je to cena papiera, lepidla, kartónu, ale aj náklady na distribúciu a tak ďalej. Niektoré knihy už dnes bežne stoja aj 20 až 30 eur, čo je naozaj veľa…
Podľa prieskumov, ktoré máme k dispozícii, vníma ceny tlačených kníh ako príliš drahé 17 percent ľudí, 35 percent si myslí, že sú skôr drahé a zvyšok vníma ceny kníh ako „tak akurát“. Myslím si teda, že to, že knihy sú drahé, je skôr také všeobecné povedomie. To však neznamená, že by nás to nezaujímalo, skutočne sa snažíme v existujúcom konkurenčnom prostredí urobiť maximum, aby si ľudia knihy mohli dovoliť kúpiť. Faktom však je aj to, že výrobu a distribúciu knihy je potrebné zaplatiť.
Ceny kníh sú však často nižšie už aj v susednom Česku, aspoň tak to vníma veľa čitateľov, ktorí bežne knihy nakupujú v zahraničí. Tí, ktorí čítajú v angličtine, či iných jazykoch, si ich kupujú aj na marketpľacoch ako Amazon a podobne. Vy to tak nevnímate?
Susedné Česko má výhodu, že majú viac čitateľov a väčší trh. Knihy sa tam preto môžu tlačiť vo väčšom knižnom náklade, čo znamená, že náklad na jeden vyrobený kus je nižší ako u nás. A to už vôbec nehovorím o takých gigantických trhoch ako je anglo-americký, prípadne nemecký trh. Ak si však porovnáme cenu kníh na konkrétnych tituloch, nie je pravda, že Česko je vždy lacnejšie. Môžeme to porovnať na Danovi Brownovi, Rebecce Yarros a ďalších. Samozrejme, treba brať do úvahy aj rozdiely v špecifikácii knihy, obálku, knižnú oriezku a porovnávať porovnateľné. Do ceny knihy sa premietajú viaceré ekonomické faktory, ak sa bavíme o Česku, tak je to napríklad nulová DPH na knihy, ktorú majú dlhodobejšie. Celkovo porovnávanie sa s Amazonom a podobne je pomerne nešťastné. Ich nízke ceny kníh v minulosti takmer položili celý knižný trh.
Ak sa aj AI v budúcnosti rozšíri, čo je dosť pravdepodobné, myslím si, že veciam bude dodávať ten pravý cveng práve ten ľudský element.
Celý svet dnes hovorí o umelej inteligencii a jej dopade na ľudí aj rôzne povolania, ktoré možno zaniknú… Čo si o AI myslíte vy?
Na jednej strane majú z AI všetci obavy, no pravda je taká, že je to vývoj, ktorý musíme akceptovať. Ja to vidím podobne, ako keď na začiatku 20. storočia nastal obrovský výrobný boom pre vedecko-technickú revolúciu. Všetci sa najskôr obávali parných strojov, mechanizovaných tovární a aký to bude mať dopad na ľudí, že nebudú mať čo jesť, pretože namiesto nich budú pracovať stroje. Myslím si, že v novej technológii treba vždy hľadať príležitosť.
Ako AI využívate v Ikare?
Čo sa týka vydavateľstva, my tu, samozrejme, pracujeme s nejakým autorským know-how. Do akej miery autori používajú AI, to neviem, predpokladám však, že svoje texty si všetci píšu sami. Do akej miery používajú AI prekladatelia? Neviem, ale tiež by to mali prekladať sami, pretože zmluvy, ktoré máme s (knižnými) agentmi, takéto postupy zakazujú. AI je napríklad silné aj v ilustráciách a viacerí autori ilustrácií s AI pracujú a otvorene to aj deklarujú. No a z pohľadu administratívneho výkonu vie byť AI veľmi nápomocná, či už formou nejakého vyhľadávania alebo analýzy… Ja osobne AI používam v tomto zmysle.
Aké knižné hity, aj knihy pre literárnych fajnšmekrov, vydá Ikar tento rok?
„Určite musíme spomenúť spoločenský román Wellness od amerického autora Nathana Hilla, ktorý sme práve v týchto dňoch vydali v edícii Odeon a veľmi nás prekvapilo ako okamžite zarezonoval na sociálnych sieťach a objavil sa v rebríčku predaja pomerne vysoko. Je vzťahovou sondou do našich životov a mnohí sa v ňom nájdeme. Tento rok sa môžeme tešiť na knihy našich bestsellerových autorov Táne Keleovej-Vasilkovej, Jany Pronskej aj Jozefa Kariku, vydáme novinky v žánri romantasy – čakajú nás zaujímavé nové série. Z romantiky sa určite môžu čitatelia tešiť na Coleen Hooverovú, Vi Keeland a mnohé iné úspešné autorky. Vydávame zaujímavé monografie hercov Charlieho Sheena a Antonyho Hopkinsa. Z detektívok by som spomenul napríklad sériu Katova dcéra od nemeckého autora Olivera Pötzscha, v ktorej pokračujeme. Z oblasti psychológie sme vydali len teraz knihu Kristíny Tormovej O rodičovaní, na jeseň očakávame novinku od profesora Antona Heretika. No a, samozrejme, chystáme prekvapenia aj v rámci Luxusnej knižnice a mnoho ďalších kvalitných publikácií.“
A čo ak AI začne písať knihy? Teoreticky by sa dokonca mohla zaradiť aj k najpredávanejším autorom…
Je možné, že AI začne písať knihy a tiež je možné, že ich začne aj prekladať. Ak budú vznikať knihy, ktoré napísala AI, otázka je, akým spôsobom ich potom máme posudzovať. Kto také dielo predloží vydavateľovi na posúdenie a komu by sme – teoreticky – vyplácali autorský honorár? Kto bude udeľovať licenciu na takéto diela? Nemyslím to ani tak z pohľadu finančného, ale skôr z pohľadu právneho. Je tu veľmi veľa otázok… Ale úprimne, myslím si, že toto všetko je skôr otázka zahraničia, nemyslím si, že na Slovensku toto vôbec niekto rieši.
AI sa však už celkom bežne využíva pri audioknihách…
Áno, aj niektoré známe osobnosti dokonca súhlasili so zapožičaním svojho hlasu na takéto použitie. Z toho, čo som mal možnosť počuť, sa však domnievam, že to nie je ono. Farba hlasu, intonácia, pauzy, to všetko ešte nie je dobre vyladené. AI sa však učí a pravda je, že zajtra alebo pozajtra to už môže byť lepšie.
Z toho mi vychádza, že aj pri knihách sa stále najviac cení autentický ľudský dotyk, ľudský element v procese tvorby, alebo aj načítania textu…
Presne tak. Ak sa aj AI v budúcnosti rozšíri, čo je dosť pravdepodobné, myslím si, že veciam bude dodávať ten pravý cveng, práve ten ľudský element.
Robo Homola
Keď už hovoríme o digitálnom svete, zabudla som sa opýtať, aký podiel tržieb v rámci Ikaru generujú e-knihy a audioknihy?
Celkovo formát audiokníh a e-kníh netvorí veľký podiel na našich tržbách. Kým vo svete predaje audiokníh stúpajú, u nás je toto percento stále nízke. Naopak predaj e-kníh nám v Ikare v medziročnom porovnaní stúpol o 35 percent. Aktuálne sme na úrovni štyroch percent z celkového predaja. Vždy, keď ako Ikar vyjednávame o licencii na nejaký titul, kupujeme komplet celý balík, teda fyzickú knihu, e-knihu aj audioknihu. Z pohľadu obchodno-marketingového je podľa mňa totiž ideálne, keď vychádza fyzická kniha spoločne s e-knihou a audiokniha tesne v závese za nimi. Audioknihu ja osobne dokonca nevnímam ako substituent bežnej knihy, ale skôr ako doplnok, kde si tieto dva formáty vedia vzájomne pomôcť.
Čo tým myslíte?
Bežní ľudia, keď chodia do práce, používajú mestskú hromadnú dopravu, alebo idú autom. Pritom počúvate hudbu, podcasty… A pokojne si tam môžete „šupnúť“ aj audioknihu. Môžete si napríklad najskôr pustiť ukážku a keď vás tá kniha osloví, je podľa mňa stopercentne isté, že pôjdete buď do e-knihy alebo do pevnej knihy. Aspoň u mňa to tak funguje. Okrem toho, že fyzickú knihu vnímate inak – zrakom, hmatom, trochu aj tou vôňou, myslím si, že čítanie fyzickej knihy viac napomáha aj celkovému spomaleniu v tejto uponáhľanej dobe.
Nechcem skončiť skôr, ako sa vás nespýtam aj na vaše čitateľské preferencie. Ktoré knihy vás v poslednej dobe najviac nadchli?
Snažím sa čítať takpovediac každú knižku, ktorú mi „naordinuje“ šéfredaktor našej nákladovej a cenovej komisie, ktorá rozhoduje o nových tituloch. Teraz napríklad finišujem s knižkou, ktorá už u nás vyšla a ktorá sa mi naozaj veľmi páčila – Maslo od japonskej autorky Asako Juzuki. Veľmi rád čítam aj knihy Jo Nesboa a nedávno som si znovu prečítal aj Orwellov román 1984, keďže sme vydávali sci-fi príbeh Júlia od Sandry Newman (tento titul bol promovaný ako „román 1984 napísaný zo ženského pohľadu“, pozn. red.). Obidve knihy vrelo odporúčam, sú naozaj fantastické, aj keď je to ťažšie čítanie, pretože človek v nich rozoznáva veľa podobností so súčasným svetom. No a k mojim obľúbeným patrí aj kniha Kornélie od Beáty Balogovej, páči sa mi tá atmosféra, magický realizmus a okrem toho ma vtiahla späť do detstva.
