Na nedávnej aukcii švajčiarskeho umenia v Christie’s predávala dva kúsky aj talianska banka Unicredit. Socha od Jeana Tinguelyho sa predala za viac ako 88-tisíc eur. Podľa banky tieto peniaze pomôžu financovať rôzne sociálne iniciatívy spojené so súčasnou situáciou.
Len málo ľudí túto online aukciu zaregistrovalo. Väčšinu diel predávali súkromným zberateľom. Faktom však je, že firmy, špeciálne banky, pomaly rozpredávajú svoje umelecké zbierky, ktoré budovali mnoho rokov.
Umenie vs. korona. Zberatelia sú tu aj v ťažkých časoch.
Umenie sa preklápa do online priestoru
Deutsche Bank, ktorá vlastní jednu z najväčších korporátnych umeleckých zbierok na svete, ju zredukuje o 4-tisíc diel, hovorí jej hlavná kurátorka Britta Faerber. „Klesá nám počet pobočiek,“ vysvetľuje. „A to malo vplyv na našu zbierku. Jej myšlienkou vždy bolo umenie na pracovisku.“ S prechodom na digitálne bankovníctvo zavrela nemecká banka viac ako 500 pobočiek a spustila nový „hybridný model“ fungovania, ktorý zamestnancom umožňuje viac pracovať z domu.
Menej kancelárií a pobočiek bánk znamená aj menej stien, na ktoré sa dajú zavesiť obrazy. Alebo, ako v prípade leteckej spoločnosti British Airways, nechýbajú steny, ale samotní zákazníci. V júli tieto aerolinky predali umeleckú zbierku, na ktorú padal prach v prázdnych priestoroch určených pasažierom prvej triedy. Predali ju za 2,9 milióna eur.
Cestovná kancelária Thomas Cook tiež potrebovala peniaze a nedávno sa rozlúčila s 3-tisíc rokov starou egyptskou sochou, ktorú predali za zhruba 166-tisíc eur.
Čo robila Slovenská národná galéria počas karantény?
Podobným dilemám teraz čelí veľa firiem: porady sú online, rovnako aj stretnutia s klientmi. Dokonca aj právnické kancelárie, ktoré sú všeobecne známe tým, že svojich ľudí držia dlhé hodiny v kancelárii, teraz prechádzajú na prácu z domu.
Niektoré banky, ako napríklad spomínaná Deutsche Bank, svoje kancelárie „čistili“ už predtým, ako prepukla pandémia. Iné firmy zase zaviedli nové plány pre prácu z domu – napríklad investičná správcovská spoločnosť Schroders, ktorá by mala čoskoro predať budovu, kde sídli.
V Londýne, kde má európske sídla väčšina firiem, sa objem voľných kancelárskych priestorov na sekundárnom trhu prenájmov podľa spoločnosti CoStar od júna zvýšil o 21 percent. Vo Veľkej Británii sa do kancelárií vrátila menej ako polovica pracovnej sily. Bolo to ešte skôr, ako britský premiér Boris Johnson v septembri opätovne požiadal ľudí, aby zostali pracovať z domu, ak je to možné.
Čo takýto vývoj znamená pre umelecké zbierky ešte nie je celkom jasné, ale nevyzerá to dobre. Od čias „výpredaju“ umenia British Airways nezaznamenal žiadny veľký aukčný dom významné predaje umeleckých diel z korporátnych zbierok, aj keď viacero z nich uviedlo, že aktuálne uskutočňujú nejaké oceňovania pre klientov.
Rozpredaj umenia firiem nevysiela dobrý signál
Rozpredaj umeleckých diel však firmám smerom navonok neprináša pozitívny obraz. Len málo fotografií vystihuje situáciu, v ktorej banka pyká za svoje chyby, ako tá, kde zvesujú tabuľu Lehman Brothers. Následne ju odniesli do aukčného domu Chirstie’s.
Vývesná tabuľa s názvom skrachovanej spoločnosti Lehman Brothers putovala do aukčnej siene Christie’s. Foto: Christie’s
A potom je tu aj private equity skupina Abraaj, ktorá nahromadila dlhy vo výške jednej miliardy dolárov, no napriek tomu si ponechala umeleckú zbierku v hodnote 6,2 milióna dolárov, ktorú v roku 2018 predala v aukčnom dome Bonhams. Spoločnosti sa obávajú, aký obraz to o nich medzi zákazníkmi vytvára.
Niektoré spoločnosti v núdzi si požičiavali peniaze a pôžičky zabezpečili hodnotou svojich zbierok, hovorí Harco van den Oever, zakladateľ a CEO spoločnosti Overstone, ktorá s tým firmám pomáha.
„Od začiatku do polovice marca sme zaregistrovali veľké množstvo takýchto dopytov,“ hovorí van den Oever. Ale aj vtedy sa podľa neho vyskytlo len niekoľko „najextrémnejších prípadov“, keď sa firmy svoje zbierky rozhodli rozpredať. Patrick McCrae, zakladateľ spoločnosti ARTIQ, súhlasí, že k predaju v skutočnosti pristupuje len málo firiem: „Boli tu jeden či dva takéto prípady, keď sa klienti dostali do väčších problémov.“
Starí majstri a súčasné diela
Ak umenie v kanceláriách zostane – a nejaké určite zostane – neočakávajte, že na nich budete môcť obdivovať starých majstrov. Napríklad Unicredit hovorí, že chce diela starých majstrov „nahradiť dielami mladších a nastupujúcich umelcov“.
Deutsche Bank je zase rozhodnutá zvýšiť „súčasnosť“ svojej zbierky. „Budeme mať menej tlačí a grafík a viac pôvodných obrazov,“ hovorí Faerber. Vlani banka predala abstraktný obraz Faust od Gerharda Richtera, ktorý visel v hale jej kancelárií na Wall Street.
„Je to súčasť nášho marketingu a našich vzťahov s klientmi, využívame ho (umenie) na budovanie vzťahov a komunikáciu s nimi,“ hovorí Faerber. Spoločnosti chcú mať umenie, ktoré vzbudzuje dojem inkluzívnosti a aktuálnosti, či už to v ich prípade je alebo nie je pravda.
„Je to kvôli tomu, aby daný priestor vyzeral dobre,“ hovorí McCrae, ktorý nedávno poisťovni Hiscox prepožičal sériu umeleckých diel umelcov z LGBTQ+ komunity pod názvom „Queer Frontiers“. „Pre nich to bola príležitosť zdôrazniť, že podporujú inkluzivitu.“
Dielo, ktoré je súčasťou programu s názvom Queer Frontiers na podporu umelcov z LGBTQ+ komunity. Foto: archív ARTIQ.co
Právnická firma Mayer Brown zase má zbierku ženských umelkýň s cieľom ukázať „vášeň a oddanosť presadzovaniu diverzity v tomto sektore“ kým švajčiarska banka UBS si od Annie Leibovitz objednala portrétovú sériu s názvom „WOMEN: New Portraits“.
Domino efekt takýchto aktivít je možné pozorovať po celom umeleckou svete. Mnohé firmy podporujú mladých umelcov. Banky ako Deutsche Bank, UBS či Unicredit financujú ocenenia v súťažiach pre mladých autorov a napriek všetkému ich umenie stále aj nakupujú.
Umelci preto potrebujú, aby sa ľudia vrátili do svojich kancelárií, aby sa zas oni mohli vrátiť do svojich ateliérov a tvoriť. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie.
Autorom článku je Ollie Williams. Pre americký Forbes píše o svete bohatých.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
