Ako princípy tvorby hodnoty vyvažujú krátkodobé a dlhodobé výsledky.
Firmy, ktoré stavajú na princípoch tvorby hodnoty, ako Hermès či Microsoft, dokazujú, že dlhodobá prosperita nevzniká naháňaním krátkodobých ziskov, ale budovaním dôvery a hodnoty pre zákazníka.
Nový prístup mení pohľad na to, ako môžu byť spokojnejší všetci zainteresovaní.
V roku 1991 získal britský ekonóm Ronald Coase Nobelovu cenu za ekonómiu za teóriu, podľa ktorej firmy existujú preto, že dokážu znižovať transakčné náklady – a tým zvyšovať zisk a výnosy. Tento pohľad však prehliada jedno zásadné riziko.
Prílišný dôraz na znižovanie nákladov v snahe o rýchly zisk môže podkopať dôveru zákazníkov aj angažovanosť zamestnancov, čo ohrozuje dlhodobé prežitie firmy. Hoci Coaseov rámec bol prelomový, podcenil, ako môže posadnutosť krátkodobým ziskom viesť k vnútorným aj vonkajším disfunkciám.
Modely, ktoré sa stali populárnymi v posledných desaťročiach, prinášajú len málo riešení. Často spôsobujú patové situácie – rôzne záujmy zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov či akcionárov vedú k nečinnosti a k strate jasných priorít.
Ronald Coase vysvetlil, že firmy existujú preto, že dokážu znižovať transakčné náklady.
Ako upozornil nositeľ Nobelovej ceny Jean Tirole, takýto prístup vedie k neefektívnosti a nejasnému poslaniu. Profesori Bebchuk a Tallarita dokonca hovoria o „iluzórnom sľube zodpovednosti voči všetkým zainteresovaným stranám.“
Mnohé organizácie preto dospeli k záveru, že im chýbajú nástroje a štruktúra, ktoré by im umožnili účinne vyvažovať krátkodobé a dlhodobé ciele. A práve tu vstupujú do hry princípy tvorby hodnoty – pragmatická alternatíva založená na empiricky overenom úspechu.
Nový smer: Princípy tvorby hodnoty
Líderské firmy dneška – ako ASML a Hermès v Európe či Nvidia a Microsoft v USA – uprednostňujú tvorbu hodnoty pred samotnou maximalizáciou zisku. Vďaka tomu dosahujú dlhodobo stabilné, nadpriemerné výnosy pre akcionárov v porovnaní s indexom S&P 500, ako ukazujú grafy nižšie.
Tieto princípy presúvajú dôraz z čistej efektívnosti na udržateľný rast – a zároveň naprávajú Coaseovu „slepú škvrnu“ tým, že posilňujú dôveru a schopnosť adaptácie.
Medzi kľúčové princípy patria:
- Hodnota pre zákazníka má prednosť pred krátkodobým ziskom.
- Autonómne prepojenia sú dôležitejšie než hierarchické štruktúry.
- Adaptívne myslenie a interakcie majú väčšiu silu než mechanické procesy.
Vďaka nim dokážu spoločnosti ako Nvidia či ASML úspešne vyvažovať okamžité výsledky s dlhodobou inováciou. Autonómne tímy a adaptívna kultúra im umožňujú reagovať na zmeny trhu bez toho, aby obetovali trvalú hodnotu pre zákazníkov, zamestnancov či investorov.
Povaha princípov
Tieto zásady nie sú len módnymi cieľmi či KPI ukazovateľmi – sú to hlboké presvedčenia, ktoré dlhodobo formujú správanie firmy. Princípy odpovedajú na otázku „prečo“, kým ciele hovoria „čo“. Ich implementácia preto vyžaduje, aby ich prijala celá organizácia, čo zvyčajne trvá roky. Príkladom je kultúrna transformácia Microsoftu pod vedením Satyu Nadellu.
Princípy majú aj etický rozmer, ktorý v ukazovateľoch zisku chýba. Uprednostnenie hodnoty pre zákazníka znamená vidieť svet jeho očami a konať spravodlivo – podobne ako biblické „miluj svojho blížneho ako seba samého“.
Toto etické jadro pomáha firmám odolávať krátkodobým pokušeniam a robiť rozhodnutia, ktoré prispievajú k dlhodobému ľudskému dobru. Hoci konkrétne prístupy sa líšia – ASML sa zameriava na siete dodávateľov, zatiaľ čo Nvidia stavia na adaptabilite a umelej inteligencii – objavujú sa spoločné znaky: plochejšie štruktúry, menej byrokracie a otvorené experimentovanie, ktoré sa odráža aj vo vyšších výnosoch pre akcionárov.
A čo životné prostredie?
Tieto princípy, samozrejme, nevyriešia všetky výzvy, napríklad otázky klimatickej zodpovednosti.
Keďže zákazníci a vlády čoraz viac požadujú udržateľnosť, firmy sú nútené reagovať. Všetky dnes robia aspoň „niečo“ pre životné prostredie – a tie najpokrokovejšie možno čoskoro pridajú štvrtý princíp, zameraný práve na environmentálnu správu.
Zatiaľ však tri základné princípy ponúkajú pevný rámec – adaptívne myslenie napríklad umožňuje ekologické inovácie, ako sú energeticky efektívne riešenia spoločnosti Schneider Electric. Zoznam princípov teda nie je uzavretý – môžu sa ďalej rozširovať.
„Pozrite, čo som práve našiel!“
Žiadna firma nie je bezchybná. Škandály či pochybenia – napríklad bezpečnostné problémy Boeingu – môžu narušiť dôveru verejnosti. Kritici môžu na základe takýchto príkladov spochybniť princípy tvorby hodnoty, no tradičné teórie, ako znižovanie transakčných nákladov či model zainteresovaných strán, majú ešte vážnejšie slabiny – predovšetkým krátkodobé myslenie.
Kľúčová otázka teda znie: Existuje lepšia alternatíva? Údaje o výnosoch naznačujú, že aj napriek nedokonalostiam firmy riadené podľa princípov tvorby hodnoty dosahujú lepšie výsledky.
Firmy sa budú ďalej vyvíjať spolu s trhovými a politickými zmenami. Implementácia týchto princípov sa môže posilniť alebo oslabiť v závislosti od vedenia. Grafy nižšie zachytávajú situáciu v októbri 2025 – a až čas ukáže, ako sa bude vyvíjať ďalej.
Na vertikálnej osi sú zobrazené výnosy 32 z 50 európskych firiem (obrázok 1) a 30 amerických firiem (obrázok 2) počas desiatich rokov, pričom horizontálna os vyjadruje hodnotenie podľa troch princípov tvorby hodnoty (v rozsahu 1 – 5).
Obrázok 1: Graf výkonnosti európskych firiem
Tridsaťdva spoločností z európskeho indexu STOXX 50. Výkonnosť na základe princípov tvorby hodnoty v porovnaní s celkovými výnosmi za 10 rokov.
Zdroj: Stephen Denning
Obrázok 2: Graf výkonnosti amerických firiem
Spoločnosti v indexe Dow Jones Industrial Average. Výkonnosť na základe princípov tvorby hodnoty v porovnaní s celkovým výnosom za 10 rokov.
Zdroj: Stephen Denning
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.us. Jeho autorom je Steve Denning.