Mileniáli a príslušníci generácie Z dávajú výpovede, aby uprednostnili svoje duševné zdravie. Podľa reportu Mental Health at Work 2019 od neziskovej organizácie Mind Share Partners to uvádza aspoň ako čiastočný dôvod odchodu až 50 % mileniálov a 75 % členov generácie Z. Len pre porovnanie takzvaní baby boomers o tom informujú iba v 10 % prípadov.
Spoločnosti a ich vedúci predstavitelia nedokážu často vytvoriť firemnú kultúru, ktorá by zamestnancov dostatočne podporila. No a pokiaľ nerieši firma problémy v oblasti duševného zdravia, tak to vedie k strate produktivity ale tiež angažovanosti pracovníkov. Mnoho podnikov síce začalo ponúkať ľuďom benefity v oblasti duševného zdravia, akými sú platené voľno či príležitostné dni duševného zdravia, no to nemení samotnú firemnú kultúru.
Otvorené debaty o problémoch
Ak chcú lídri spoločností obmedziť rastúcu mieru syndrómu vyhorenia, tak musia podniknúť kroky k zmene. V priebehu posledných rokov sa o tejto téme začína hovoriť a otvárajú sa jej aj vedúci predstavitelia firiem. Rozprávajú vlastné príbehy a skúsenosti.
Keď Ryan Bonnici, marketingový riaditeľ G2, vystúpil pre NBC News, tak uviedol: „Problémy som držal v tajnosti pred všetkými ľuďmi, s ktorými som spolupracoval. Bol som presvedčený, že by sa na mňa ľudia pozerali ako na poškodený kus. Že by som prišiel o povýšenia. Že by konkurenti mohli túto informáciou použiť proti mne. Až keď som na zlepšení svojho duševného zdravia začal skutočne pracovať, uvedomil som si, že ostatní ľudia môžu cítiť rovnakú hanbu a strach.“
Som na ceste na terapiu. Prečo? Pretože terapia je skvelá! Foto: Forbes.com/LinkedIn
Keď Bonnici prišiel na to, že táto všadeprítomná stigma zasahuje do duševného zdravia na pracovisku, tak sa rozhodol o svojej ceste verejne hovoriť. A tak okrem úspechov na sieť LinkedIn pravidelne pridáva príspevky, v ktorých spomína terapiu, na ktorú chodí. Bonnici skrátka nanovo definoval, čo znamená mať pod kontrolou svoje duševné zdravie a byť úspešným lídrom.
Zakladateľ headhuntingovej agentúry:
Riešením vyhorenia môže byť aj nová pracovná ponuka
Podobne sa o skúsenosti s „temnými momentmi“ depresie, samovražedných myšlienok a intenzívneho psychického stresu podelila i Emma Mcilroy, spoluzakladateľka a CEO online značky Wildfang. Nestabilita, finančné prekážky a izolácia niečo stoja. Mcilroy sa preto zaviazala: „V každom rozhovore, na každom podujatí a na každej platforme budem autentická. To môže znamenať, že budem hovoriť o tom, že som homosexuálka, imigrantka ale aj o problémoch či duševnom zdraví. Zdá sa, že to nikto z podnikateľov nerobí.“
Firemná kultúra ako osobná
V auguste 2019 robili v Mind Share Partners rozhovor s Joelom Gascoigneom, CEO platformy Buffer, o jeho skúsenostiach s vyhorením. V priebehu dvoch rokov sa v otázke vízie nevedel zhodnúť s ďalším spoluzakladateľom, čelil finančným výzvam, ktoré viedli k prepúšťaniu a odchodu dvoch vedúcich pracovníkov. Priznáva, že to zvládol vďaka adrenalínu.
No spoločnosť sa stabilizovala a adrenalín ustúpil. Gascoigne vraví: „Stratil som motiváciu. Vedel som, že mi na firme veľmi záleží, no nič mi nezostalo. Ráno som nedokázal vstať. Cítil som sa precitlivený a emotívny. Bolo to, ako keby ma čokoľvek dokázalo rozhodiť a vtisnúť mi do očí slzy. Veľa som plakal, sám, ale i pred ľuďmi, ktorí mi boli blízki. Vedel som, že musím niečo urobiť, pretože v tomto štádiu vyhorenia som nemohol viesť spoločnosť.“
Odvtedy Gascoigne otvorene hovorí o vlastnom probléme s vyhorením a tiež urobil mnoho zmien vo firemnej kultúre spoločnosti Buffer. Jeho cieľom bolo vytvoriť pracovné prostredie, ktoré podporuje duševné zdravie zamestnancov.
Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia?
Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ
Zaviedol flexibilnú prácu, preplatenie nákladov času stráveného v coworkingových priestoroch, kanál na Slacku o zdravej práci a prístup k Joyable, online nástroju na správu úzkosti a depresie. Gascoigne dodáva: „Jednou z vecí, ktorú sme urobili, aby sme predišli vyhoreniu, je zavedenie skutočnej sabbatical politiky.“ Ide o šesť týždňov plateného voľna za každých päť rokov práce v Bufferi.
Zmena
Nemusíte osobne zažiť duševné problémy, aby ste dokázali zmeniť reč, kultúru a systém ich podpory na pracovisku. V júli 2018 rozpútali samovraždy Kate Spadeovej a Anthonyho Bourdaina debaty o oblasti duševného zdravia.
Chuck Robbins, CEO spoločnosti Cisco, v priebehu týždňa poslal email 75-tisíc zamestnancom a naliehal: „Všetci poznáme priateľov, rodinných príslušníkov a kolegov, ktorí bojujú s duševnými ochoreniami alebo možno zažívate problémy vy sami.“ Robbins povzbudil zamestnancov, aby sa navzájom podporovali a využívali všetky dostupné zdroje spoločnosti. Počas celého roka sa naďalej zasadzoval za otvorené rozhovory o duševnom zdraví.
Dnes, počas Svetového dňa duševného zdravia ale i každý iný deň, sa snažíme, aby bolo Cisco otvoreným a podporujúcim prostredím pre všetkých. Je veľmi dôležité pokračovať v destigmatizácii duševného zdravia tým, že sa budeme spájať, hovoriť o tom a vyhľadávať podporu. Foto: Forbes.com/Twitter
Nikdy verejne neprehovoril o tom, či mal problémy v oblasti duševného zdravia. Jeho otvorený postoj ako lídra však povzbudil viac ako 100 zamestnancov, ktorí odpovedali na jeho email a podelili sa o svoje príbehy. Odvtedy spoločnosť Cisco zaviedla prístup k poradenstvu pre zamestnancov a rodinných príslušníkov, liečebné a zdravotné strediská, vyšetrenie depresie a úzkosti, hodiny meditácie a jogy či núdzové platené voľno, ktoré sa nezapočítava do dovolenkových dní.
Vedúci predstavitelia firiem môžu a musia urobiť viac, aby dokázali svojich zamestnancov viesť. Ak ide o duševné zdravie, tak pracovné prostredie sa mení. Všetci potrebujeme nový leadership, aby sme mohli presadzovať zmenu vo firemnej kultúre.
Autorom článku je Bernie Wong. Text vyšiel na stránke Forbes.com ako súčasť účtu Mind Share Partners.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk