Čoraz viac podnikateľov hľadá spôsoby, ako ochrániť svoj majetok a zabezpečiť kontinuitu rodinného podnikania aj v neistých časoch. Slovensko im však neponúka dostatočne vhodné nástroje na správu majetku, čo vedie k presunu aktív do Česka alebo Lichtenštajnska. Markéta Flanderková, advokátka a partnerka právnickej kancelárie PORTOS a CCS PREMIUM TRUST, vysvetľuje, aké možnosti majú slovenskí podnikatelia pri ochrane a rozvoji svojho majetku a ako postupovať pri zakladaní zahraničného holdingu či nadácie.
Zaznamenali ste v poslednom čase vplyv politického vývoja na Slovensku na správanie podnikateľov?
Určite. V posledných mesiacoch sledujeme rastúci záujem slovenských podnikateľov o presun nielen majetku, ale aj podnikateľských aktivít do zahraničia. Najčastejšie zakladajú holdingové štruktúry, zverenecké fondy alebo rodinné nadácie, najmä v Česku, prípadne v iných jurisdikciách.
Čo ich konkrétne trápi?
Podnikatelia myslia strategicky. Potrebujú prostredie, ktoré je predvídateľné z hľadiska daní, politiky a práva. Slovensko im to momentálne podľa slov našich klientov neponúka, chýba im možnosť využívať moderné nástroje správy majetku, ako sú fondy či rodinné nadácie. Zákon, ktorý mal tieto nadácie zaviesť, bol nedávno zamietnutý a podľa dostupných informácií sa s jeho návratom tak skoro nepočíta.
Kam najčastejšie presúvajú svoj majetok a štruktúry?
Najčastejšou voľbou je jednoznačne Česko. Jazyková a kultúrna blízkosť spolu so stabilným právnym prostredím sú zásadnými výhodami. Často to je prvý krok – podnikatelia v Česku založia holdingovú spoločnosť, ktorú neskôr zastrešia napríklad nadačným fondom v Česku alebo nadáciou v Lichtenštajnsku. Práve Lichtenštajnsko má v oblasti ochrany a správy majetku desiatky rokov skúseností a veľmi kvalitný legislatívny rámec.
Aké faktory rozhodujú pri výbere krajiny pre tieto štruktúry?
Hlavnými faktormi sú náklady, anonymita, flexibilita a reputácia. Zahraničné nadácie, napríklad v Lichtenštajnsku, bývajú zvyčajne drahšie než české fondy. Okrem toho je potrebné platiť profesionálnych správcov, kým pri českých fondoch môže správu vykonávať rodinný právnik alebo zakladateľ. Ak je pre klienta kľúčová maximálna diskrétnosť, lepšou voľbou je Lichtenštajnsko. Český zverenecký alebo nadačný fond síce tiež ponúka ochranu súkromia, no v Lichtenštajnsku je táto ochrana širšia.
Ak klient podniká v zahraničí, môže byť dôležitejšia reputácia štruktúry. Lichtenštajnsko má vo svete pevnejšiu pozíciu ako Česko, čo posilňuje obchodnú dôveru. Český právny systém je, naopak, veľmi flexibilný a umožňuje prispôsobiť fond konkrétnym želaniam klienta.
Pri presune aktív Slovákov do zahraničia je obľúbené Česko pre kultúrnu blízkosť a flexibilitu, Lichtenštajnsko zase pre najvyššiu úroveň diskrétnosti a renomé.
Ako prebieha proces presunu majetku do inej jurisdikcie?
Začíname podrobným mapovaním celého ekosystému klienta. Skúmame, aký majetok vlastní, kde podniká, čo plánuje ďalej a čo od štruktúry očakáva – či ju tvorí kvôli rodine, investíciám alebo napríklad medzigeneračnému odovzdaniu. Zohľadňujeme aj daňový režim jednotlivých zložiek majetku a, samozrejme, aj časové kritériá pre daňové oslobodenie. Až potom navrhujeme konkrétne riešenie – štruktúru, harmonogram a jednotlivé kroky.
Ako by v praxi prebiehal presun majetku, ak chce podnikateľ naďalej podnikať zo Slovenska?
V takom prípade sa zameriavame na konkrétny majetok slúžiaci podnikateľským zámerom – často ide o nehnuteľnosti, ako sú výrobné haly či stoje. Ak podnikateľ chce, aby majetok patril zahraničnej entite, zabezpečíme zahraničný prevod. Firma na Slovensku ju bude naďalej využívať, no vlastníctvo sa zmení. Všetko sa upraví zmluvne tak, aby riešenie bolo právne i ekonomicky efektívne a zohľadňovalo cash flow. Cieľom je zabezpečiť, aby majetok bol pod stabilnejšou jurisdikciou, no stále plnil svoju podnikateľskú funkciu.
Aké chyby podnikatelia najčastejšie robia v prístupe k ochrane majetku?
Často nemajú ošetrené a diverzifikované riziká. Mnoho z nich podniká ako fyzická osoba, čo znamená, že ručia celým osobným majetkom. Našou úlohou je tieto riziká ošetriť a nastaviť efektívnu podnikateľskú štruktúru – napríklad vytvoriť holdingovú štruktúru a založiť funkčné SPV (Special Purpose Vehicle), teda právny subjekt založený na realizáciu konkrétneho podnikateľského projektu, a až potom majetok presunúť do nadácie či fondu.
Sú s presunom majetku do zahraničia spojené aj nejaké negatíva?
Negatíva môžu vzniknúť najmä v oblasti daní, ak sa na ne dopredu nemyslí. Najdôležitejšie je vykonať úvodnú daňovú analýzu, zohľadniť pravidlá o zákaze dvojitého zdanenia, daňovú rezidenciu zúčastnených osôb, časové testy a podobne. Ak je všetko správne nastavené, daňové súvislosti sa dajú optimalizovať a je možné predísť prípadným komplikáciám. Tento krok je však dôležité nepodceňovať.
