Kto učí na základných školách informatiku? Namiesto odborníkov sú to väčšinou učitelia, ktorým chýbajú hodiny do úväzku, alebo pedagógovia, ktorí majú jednoducho k „počítačom blízko“. Navyše, pri vyučovaní informatiky neexistuje celonárodná metodika, ktorá by učiteľov usmerňovala v tom, čo a ako majú učiť. S riešením tohto problému sa snažia pomôcť Angelika Fogášová a Jano Horváth.
Celý rebríček 30 pod 30 nájdete tu.
Spoznali sa vďaka pôsobeniu v organizácii Teach for Slovakia, ktorá okrem iného umožňuje mladým profesionálom na určitý čas učiť na základných a stredných školách na Slovensku.
V rámci tohto programu vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí nemusia byť nevyhnutne učitelia, pôsobia dva roky na školách, aby pochopili realitu súčasného školstva a mohli neskôr pôsobiť ako aktéri pozitívnych zmien vo vzdelávaní.
Angelika Fogášová učila deti na základnej škole v Michalovciach, Jano Horváth pôsobil pri Prešove a v Bratislave. Obaja v rámci svojho úväzku učili aj informatiku a zistili, že tento predmet nemá žiadne dostupné učebnice a učitelia si musia na všetky hodiny pripravovať materiály sami.
Deti teda učia viac-menej podľa vlastného uváženia, pretože na rozdiel od iných predmetov tu neexistuje žiadna ucelená metodika.
250 plánov dostupných bezplatne
Cez spoločného mentora v Teach for Slovakia, Erika Tomáscha, sa dali dohromady a vymysleli projekt Informatika 2.0, ktorý učiteľom informatiky pomáha s prípravou na hodiny a pokrýva mnohé aspekty výuky tohto predmetu.
Aj vďaka tomu, že sa im vlani podarilo získať prestížny grant od spoločnosti Google.org vo výške 100-tisíc dolárov, zostavili viac ako 250 plánov hodín, ktoré pokrývajú každú hodinu informatiky na základnej škole.
Program je pre všetkých učiteľov dostupný bezplatne a online. Doposiaľ vyškolili viac ako 1200 pedagógov zo všetkých okresov Slovenska, osobne aj online, a umožnili kvalitnejšiu výučbu informatiky viac ako 50-tisíc školákom.
A chcú pokračovať ďalej. Ako vysvetľujú, ich projekt je na Slovensku unikátny aj tým, že meria aj digitálne zručnosti žiakov pomocou intervenčnej a kontrolnej skupiny, kde je zapojených takmer 20-tisíc školákov.
Aktuálne hľadajú ďalších sponzorov a partnerov, ktorí by im pomohli projekt rozšíriť. Takto budú vedieť priniesť zmysluplné hodiny informatiky od prvého stupňa na základnej škole až po maturitu.
Angelika Fogášová a Ján Horváth založili projekt Informatika 2.0. Foto: archív Angeliky Fogášovej a Jána Horvátha
Všetky cesty vedú na Slovensko
Angelika pochádza z Oravy a študovala na University of Aberdeen a na Universidad de Alicante. Po návrate na Slovensko začala pracovať v korporáte. Ako však sama priznáva, lákalo ju robiť niečo, v čom by cítila nejaký hlbší význam. Aj to bol dôvod, prečo sa pridala do Teach For Slovakia a dva roky učila v Michalovciach biológiu a informatiku.
Práve informatika jej prirástla k srdcu a začala sa tomuto predmetu viac venovať a školiť kolegyne v digitálnych témach. Neskôr absolvovala programátorsky kurz, chvíľu pracovala na technickej pozícii v Accenture, ale stále ju to ťahalo inam.
Janova skúsenosť bola podobná. Rodák z Bratislavy vyštudoval informatiku na University of Edinburgh a popri tom pôsobil v rôznych IT spoločnostiach od startupov až po korporácie.
Cítil, že by chcel „niečo vrátiť spoločnosti“, preto si aj on po návrate domov zvolil pôsobenie v Teach For Slovakia. Vďaka poznatkom a skúsenostiam z výuky informatiky sa s Angelikou rozhodli, že chýbajúce podklady pre učiteľov zostavia spoločne.
Aby sa na hodinách nehrali len hry
V čom je teda hlavný problém s vyučovaním informatiky? „Niekde sa vyučuje výborne a naozaj na vysokej úrovni, ale to sú skôr výnimky a takých škôl je na Slovensku málo. Vždy to závisí od niekoho, kto sa v tejto oblasti dobre vyzná, je nadšenec a na danej škole to celé vybuduje,“ vysvetľuje Jano Horváth.
Podľa ich skúseností je štandardom skôr to, že sa deti v rámci predmetu naučia pracovať s Office balíčkom „a tam sa to väčšinou skončí, často len pozerajú Youtube alebo hrajú hry,“ hovorí Jano.
Najlepší spôsob školenia učiteľov je „naživo“, ale pandémia aj tu spôsobila, že niektoré stretnutia sa odohrali online. Foto: archív Informatika 2.0
Problémom je aj to, že na rozdiel od iných predmetov, kde už existujú metodiky, kurikulá a učebnice, na vyučovanie informatiky nemajú učitelia žiadnu „príručku“.
„Ak chceš niečo robiť, musíš si to sám pripraviť na každú hodinu,“ vysvetľuje Angelika Fogášová. Podľa nej často informatiku učia učitelia, ktorým jednoducho chýbajú nejaké hodiny do plného úväzku.
Problémom je nájsť odborníkov na daný predmet. „Navyše v školstve nie sú atraktívne platy, ale ani školy, ani deti za to nemôžu. Bohužiaľ na to všetci doplácajú,“ dodáva Angelika.
Prichádza Informatika 2.0
Mladá pedagogička vysvetľuje, ako nápad na projekt vznikol. „Celé sa to začalo mojou vlastnou potrebou – na každý týždeň som si na hodiny informatiky krvopotne robila prípravy, zaberalo mi to veľa času a pomyslela som si, že prečo by toto mal robiť každý jeden učiteľ a učiteľka? Veď to nedáva zmysel,“ hovorí.
Preto začali zdieľať vlastné materiály, ktoré sa Angelike a Janovi na hodinách osvedčili. „Najprv sa to dialo iba v rámci učiteľov Teach for Slovakia a postupne to začalo naberať väčšie obrysy a širšie myšlienky,“ hovorí Angelika.
Postupne vznikol celý balík dokumentov a zrodil sa projekt Informatika 2.0. Ako hovorí Jano Horváth, ide o moderné kurikulum, metodické plány na hodiny informatiky pre deti od tretieho do deviateho ročníka základnej školy.
Od septembra „naostro“
V roku 2021 svoj program testovali na vybranej skupine učiteľov v rámci pilotnej prevádzky a od septembra 2021 ho spustili „naostro“. Na jeseň precestovali celé Slovensko krížom krážom, od decembra 2021, kedy sa pandemická situácia začala opäť zhoršovať, pokračovali v školeniach online.
Všetko bolo vďaka grantu od spoločnosti Google bezplatné a doposiaľ vyškolili viac ako 1200 pedagógov zo základných škôl. Nemuseli ich pritom nijako presviedčať.
„Záujem o tento projekt bol obrovský. My sme aj mali pripravený budget na marketing, ale z neho sme využili v podstate nula eur. Školy sme najskôr oslovili e-mailom a vzápätí sa to začalo medzi nimi šíriť veľmi rýchlo,“ hovorí Ján Horváth.
Učitelia vďaka nim dostanú všetky potrebné materiály rozdelené podľa ročníka ZŠ a podľa tém.
Bezpečnosť na sociálnych sieťach aj hoaxy
Možno vás ani neprekvapí, že žiadna ucelená definícia toho, čo sú základné digitálne zručnosti, pre základné školy neexistuje. A to ani v zahraničí. A situáciu „sťažuje“ aj fakt, že ide o mimoriadne rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť. Jano a Angelika si preto sami pre seba zadefinovali, v ktorých oblastiach IT by mal mať absolvent základnej školy solídny základ.
„Tieto zručnosti predstavujú istý mix. Je tam algoritmické myslenie a programovanie, kreatívne zručnosti ako photoshop či práca s videom, samozrejme aj práca s dátami, základy Office balíčka, ale napríklad aj úplné základy – ako používať klávesnicu, rôzne hry na jemnú motoriku, prácu s myšou,“ vymenúva Jano.
Ako ďalej vysvetľuje, do informatiky často presahujú aj témy z iných školských predmetov.
„Okrem fyzických zručností ako schopnosť ovládať počítač či rôzne kreatívne programy, je to aj schopnosť vytvárať a čítať tabuľky a grafy, štylizovať texty či rôzne dokumenty. A patria sem aj mnohé spoločenské témy – občianska spoločnosť, fake news, hoaxy, autorské práva, bezpečnosť sociálnych sieťach. Absolvent základnej školy by mal mať solídny základ vo všetkých týchto oblastiach,“ hovorí Horváth.
Angelika s Janom precestovali už 7000 kilometrov po celom Slovensku. Foto: archív Informatika 2.0
Žiakov učia, ako byť flexibilný
Ako dodáva Angelika Fogášová, u žiakov sa snažia budovať nastavenie mysle, podľa ktorého sú pánom technológie práve oni. „Na každú otázku už existujú nejaké odpovede. Preto napríklad nie je dôležité, aby deti ovládali všetko o powerpointe, ale aby si vedeli v prípade potreby vyhľadať správne riešenie alebo funkciu, ktorú práve potrebujú použiť. Všetky tie informácie sú k dispozícii a treba len vedieť, kde ich hľadať,“ hovorí Angelika.
Týmto zároveň žiakov pripravujú na to, aby boli flexibilní. „Budúcnosť je fluidná, dôležité pre deti aj nás všetkých je byť schopný pracovať s neustálou zmenou. Všetko sa vyvíja rýchlym tempom a dnešní žiaci by mali byť pripravení na flexibilitu, neustále zmeny a učenie,“ vysvetľuje Jano.
Slovensko je popredu
Keď svoj program tvorili, zistili napríklad aj to, že vo výučbe informatiky je Slovensko prekvapivo celkom popredu. Ešte stále totiž podľa Jana a Angeliky existuje veľa krajín, kde sa informatika na základnej škole povinne nevyučuje.
Pri tvorbe Informatiky 2.0 ich preto neinšpirovali krajiny, ale skôr konkrétne iniciatívy, napríklad tie, ktoré robia vzdelávacie inštitúcie ako MIT, Harvard School of Education, iMyšlení v Česku či silný tím okolo profesora Ivana Kalaša z Univerzity Komenského v Bratislave.
Pandémia a informatika
Výučbu informatiky veľmi zasiahla aj pandémia, ktorá už dva roky trápi celý svet. Podľa jedného prieskumu agentúry Focus až 31 percent škôl úplne vyškrtlo informatiku z online vyučovania a 40 percent znížilo jej rozsah. „Je to celkom paradoxné, pretože v skoršom prieskume školy označili informatiku za štvrtý najdôležitejší predmet. No keď prišla pandémia, tak ho vo veľkom škrtali,“ hovorí Angelika.
Pandémia však spôsobila v školstve aj pozitívne zmeny. Pred pandémiou napríklad mnohí učitelia mali pocit, že počítače nemusia ovládať vôbec. Covidová éra ale učiteľom ukázala, že digitálnym technológiám sa nedá vyhnúť.
„Možno už nikdy nebudú ani chrípkové prázdniny, lebo v pandémii sme sa naučili, že sa dá vyučovať online. Technológie vykopli dvere aj do školstva a to je zmena k lepšiemu,“ uzatvára Jano Horváth.
Digitálny školník
Čo by teda okrem metodiky na výuku informatiky pomohlo školám na Slovensku? Mnohým chýba lepšie technické vybavenie a rýchlejší internet, a to najmä v menších obciach, kde nie sú optické káble.
Problémom je aj to, že i keď školy majú potrebné technické vybavenie, častokrát sa oň nemá kto starať. Školské počítače pritom potrebujú údržbu ako soľ, veď týždenne sa na nich vystriedajú stovky detí.
„Interne tú pozíciu voláme ‚digitálny školník‘, ktorý opraví, keď sa niečo niekde pokazí. Teraz to totiž väčšinou robia učitelia, ktorí učia informatiku, po skončení svojej pracovnej doby. Často zostávajú v škole dlhšie a robia údržbu, inštalujú programy…“ vysvetľuje Jano.
Nová etapa
Tím projektu Informatika 2.0 má aktuálne okrem Angeliky Fogášovej a Jana Horvátha aj ďalších troch ľudí a postupne formujú nový profesionálny tím. Ich cieľom je rozšíriť modernú informatiku aj na stredné školy, vyškoliť ďalších 20 percent zo všetkých učiteľov informatiky na Slovensku a zlepšiť tak digitálne zručnosti ďalším 40 000 žiakom.
„Makáme ďalej a aktuálne oslovujeme ďalších partnerov, s ktorými spolupracujeme, aby sme spoločne mohli rozvíjať program aj do budúcnosti. Aktuálne máme zhruba 20 percent nášho fundraisingového cieľa,“ hovorí Jano. Ako dodáva, „ak sa medzi čitateľmi nájde niekto, kto by túto aktivitu rád podporil, veľmi radi sa s ním stretneme“.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
