Investičné nástroje z oblasti private credit vyzerajú na papieri skvele. Prax však nemusí byť taká ružová.
Sektor súkromného dlhu zažíva v poslednom období nevídaný rozmach. Ešte pred desiatimi rokmi spravovali tieto fondy celosvetovo približne päťsto miliárd dolárov. Dnes táto suma presahuje hranicu dvoch biliónov.
Aj na Slovensku sa téma private credit stáva čoraz aktuálnejšou spoločne s rastom bohatstva domácej strednej triedy. Mnohých začína táto alternatíva k investovaniu do verejného akciového trhu lákať najmä pre prezentované vysoké zhodnotenie a nízku volatilitu. V obchodných rozhovoroch často padajú skutočne vysoké čísla zhodnotenia v rozmedzí deväť až 12 percent ročne.
Takmer každá významná banka alebo správca majetku dnes túto možnosť ponúka zákazníkom s vyšším majetkom. V našich podmienkach predstavujú najčastejšiu cestu k účasti na predmetnom trhu fondy kvalifikovaných investorov.
Pre ľudí, ktorí sledujú nízke úročenie v bežných peňažných fondoch, predstavuje táto ponuka silné pokušenie. Investičné prezentácie však často zamlčiavajú dôležité detaily, ktoré zásadne menia pohľad na bezpečnosť súkromných vkladov.
Čo propagačný leták nespomína?
Houstonská investičná spoločnosť Quantor Capital na svojom blogu Perspectives poukázala na komplexnosť stratégie, v ktorej jadre stojí priame úverovanie firiem.
Všeobecne funguje systém tak, že správca fondu zhromažďuje kapitál od investorov a následne ho požičiava podnikom. Často ide o stredne veľké spoločnosti, ktoré z rôznych dôvodov nemajú alebo nechcú využívať prístup k tradičnému bankovému financovaniu. Investori prijímajú vyššiu zložitosť a nižšiu likviditu výmenou za lepší výnos.
Logika tohto trhu vychádza z reálnych zmien v ekonomike. Bankové regulácie po kríze v roku 2008 sprísnili podmienky na poskytovanie úverov. Zároveň dlhé obdobie takmer nulových úrokových sadzieb vytlačilo investorov na menej tradičné miesta.
Problém však nespočíva v produkte ako takom, ale v spôsobe, akým sa predáva. Marketingové materiály totiž bagatelizujú riziká, ktoré by mal každý záujemca dôkladne pochopiť ešte pred podpisom zmluvy.
Ilúzia stability
Prvé nedorozumenie spôsobuje pohľad na grafy výkonnosti. Tie pri fondoch súkromného dlhu navodzujú pocit dokonalého pokoja. Kvartál za kvartálom ukazujú stabilné a kladné výsledky.
Oproti verejným trhom s dlhopismi, kde ceny neustále kolíšu, pôsobí súkromný dlh ako stabilný prístav. Ide však o omyl. Samotná plynulosť totiž vyplýva najmä zo spôsobu merania výkonnosti a nie z reálnej sily podkladových aktív.
Pôžičky v súkromnom sektore sa neobchodujú na žiadnej burze. Neexistuje teda žiadna aktuálna trhová cena, ktorú by bolo možné kedykoľvek overiť.
Správca fondu namiesto toho odhaduje hodnotu pôžičiek pomocou vlastných modelov a predpokladov. Tento proces umožňuje manažérom rozhodovať o tom, kedy a v akej miere majetok precenia. Počas priaznivých období to vytvára populárnu nízku volatilitu. V čase stresu však môže prísť náraz, ktorý investori vopred nevidia.
Príklad z roku 2022 ukazuje toto riziko v plnej kráse. Verejné akcie vtedy prudko strácali hodnotu pre rastúce úrokové sadzby. Súkromné portfóliá však dlhé mesiace nevykazovali takmer žiadne straty.
Reálne revaluácie prišli až s veľkým oneskorením. Nízka hlásená volatilita teda nemusí byť v realite taká priaznivá. Ak niekto tvrdí, že súkromný dlh prečkal prepad trhov bez zaváhania, treba sa ho opýtať na konkrétny spôsob oceňovania portfólia v danom čase.
Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že investori do private credit trhu si často kupujú len odklad zlých správ. To však neznamená, že neexistujú.
Viazanosť kapitálu
Druhý zásadný problém predstavuje likvidita. Väčšina fondov totiž uzamyká kapitál na tri až sedem rokov.
Počas tohto obdobia investor spravidla nemôže svoju pozíciu predať ani reagovať na neočakávané životné udalosti. Situácia sa stáva problematickou, ak sa napríklad objavia nové obchodné príležitosti alebo náhle výdavky.
V praxi to znamená, že človek požičia peniaze firme bez nároku na ich predčasné vrátenie. Veľkým inštitúciám s dlhým horizontom sa tento obchod nemusí javiť ako problematický. Menší investori však môžu zistiť, že päť rokov čakania vyzerá v realite podstatne dlhšie, než v deň podpisu zmluvy.
K tomu treba dodať, že finančné správy o stave podniku si do veľkej miery píše samotný dlžník a investor má často len málo možností na nezávislé overenie účtovných kníh.
Poplatková štruktúra a daňové dopady
Tretím dôležitým faktorom sú poplatky, ktoré môžu prevýšiť všetky ostatné riziká. Bežné fondy si totiž účtujú manažérsky poplatok okolo 1,5 percenta a k tomu často pridávajú aj výkonnostnú „taxu“ vo výške pätiny zo zisku. Pri hrubom výnose 10 percent tak poplatky zhltnú podstatnú časť profitu už pred zdanením.
Z hľadiska nákladovosti je dôležité aj daňové zaťaženie. Príjmy z týchto investícií totiž štáty zvyčajne zdaňujú ako bežný príjem. Na rozdiel od dlhodobých investícií do akcií, kde sa uplatňuje časový test, tu väčšinou neplatia žiadne zvýhodnenia.
Čistý výnos, ktorý skutočne pristane na účte investora, býva preto výrazne nižší ako čísla v propagačných letákoch. Niektorí správcovia môžu dosahovať skvelé výsledky. Investor by však mal presne vedieť, koľko im za ich nadštandardný servis reálne zaplatí.
Špecifiká slovenského prostredia
Ľuďom, ktorí plánujú zapojenie do slovenského trhu so súkromným dlhom, sú k dispozícii najmä fondy kvalifikovaných investorov. Ide o subjekty riadiace sa špeciálnou legislatívou.
Zákon v tomto prípade stanovuje prísnejšie hranice pre vstup. Najčastejšie ide o minimálnu investíciu vo výške 50-tisíc eur. Stotisícový prah platí pre špecifické typy fondov, ktoré sa riadia priamo vykonateľnými právnymi normami Európskej únie. Ide napríklad o Nariadenie o európskych fondoch rizikového kapitálu alebo Nariadenie o európskych fondoch sociálneho podnikania.
Kým legislatíva stanovuje minimálne hranice, realita na trhu býva často iná. Fondy si totiž môžu vo svojich štatútoch určiť vlastné, oveľa vyššie limity, napríklad 250-tisíc alebo pokojne aj milión eur. Dokážu tým cieliť na konkrétny segment bonitných klientov.
Okrem finančných kritérií musí potenciálny investor zároveň spĺňať aj odborné. Preverujú sa testom znalostí a skúseností. Slovenské fondy tohto typu často smerujú kapitál do lokálnych projektov v oblasti nehnuteľností alebo energetiky.
Tieto nástroje predstavujú spôsob, ktorým firmy získavajú financie na výstavbu bytových domov alebo nákup výrobných technológií. Výhodou pre investora je v tomto prípade znalosť domáceho prostredia. Rizikom naopak koncentrácia na malý trh.
Nové možnosti pre širšiu verejnosť
Pre ľudí s menším kapitálom sa na slovenskom trhu otvárajú cesty cez európske fondy dlhodobých investícií. Tieto produkty začínajú banky ponúkať aj bežným klientom s oveľa nižšími vstupnými vkladmi.
Stále tu však platí pravidlo o dlhej viazanosti prostriedkov, ktoré môže dosiahnuť päť až 10 rokov. Určité možnosti prinášajú aj slovenské crowdfundingové platformy. Tie umožňujú priame požičiavanie peňazí konkrétnym podnikateľským subjektom už od pár stoviek eur.
V tomto modeli skupina drobných veriteľov v podstate nahrádza banku. Pri všetkých pomenovaných možnostiach odborníci radia dôsledne sledovať najmä kvalitu zabezpečenia a históriu správcu.
Súkromný dlh na Slovensku môže predstavovať zaujímavý doplnok portfólia, pre investorov, ktorí si sú vedomí rizík a dokážu oželieť likviditu výmenou za vyšší úrokový výnos.
Quantor alternatíva
So svojou alternatívou prichádzajú aj odborníci spoločnosti Quantor Capital. Zaujímavú možnosť podľa nich predstavuje stratégia Quantor High Income, ktorá sa zameriava na ročné zhodnotenie v rozsahu 10 až 12 percent.
Samotný proces pozostáva z predaja opčných kontraktov na index S&P 500 v kombinácii s nákupom štátnych pokladničných poukážok. Táto metóda prináša oproti súkromnému dlhu hneď niekoľko výhod. Prvou je jasne ohraničené riziko straty, ktoré investor pozná vopred.
Druhá výhoda súvisí s absenciou viacročných lockupov. Podkladové nástroje sa obchodujú na verejných burzách a umožňujú prístup k peniazom prakticky kedykoľvek.
Tretím plusom býva často lepšie daňové ošetrenie ziskov z finančných derivátov vo viacerých krajinách. Na Slovensku to však neplatí, keďže na opcie a pokladničné poukážky obchodované na mimoburzovom trhu sa nevzťahuje ročný časový test. Takýto príjem preto nie je od dane oslobodený.
Výkonnosť produktu v prípade pomenovanej stratégie síce nevyzerá tak stabilne, ako na upravených private credit grafoch, ale odráža skutočnú trhovú realitu bez modelových skreslení. Investor teda presne vie, čo vlastní a akú to má v danom momente cenu.
Hoci je prezentácia alternatívy súčasťou marketingovej komunikácie spoločnosti Quantor, jej prínos spočíva v zdôraznení slobodnej voľby pre investora. Ten má k dispozícii viacero alternatív, pričom konečné rozhodnutie o výbere konkrétneho nástroja zostáva plne v jeho kompetencii.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
