Táto iniciatíva, ktorá je nezávislá od súčasných vojenských operácií v regióne, je čisto obrannej povahy.
Velenie francúzskej armády rokovalo so zástupcami 35 krajín z rôznych kontinentov o možnostiach znovuotevorenia plavby Hormuzským prielivom po skončení terajších bojov v regióne. Dnes o tom podľa agentúry Reuters informovalo francúzske ministerstvo obrany. Americko-izraelská vojna proti Iránu prakticky zablokovala túto úžinu, ktorá je kľúčovou tepnou pre dopravu ropy, čo viedlo k výraznému zdraženiu cien palív.
„Táto iniciatíva, ktorá je nezávislá od súčasných vojenských operácií v regióne, je čisto obrannej povahy. Jej cieľom je zorganizovať obnovenie dopravy cez Hormuzský prieliv, až sa boje skončia,“ uviedlo francúzske ministerstvo. Neponúklo však žiadne podrobnosti o tom, kto boli ďalší účastníci videokonferencie, ktorú viedol náčelník francúzskeho generálneho štábu Fabien Mandon.
Agentúra AFP ale v stredu napísala, že Francúzsko s Britániou tento týždeň usporiadajú rozhovory s vojenskými predstaviteľmi zhruba 30 krajín o vytvorení koalície na otvorenie úžiny. Británia, Francúzsko a tiež Nemecko, Taliansko, Japonsko a Holandsko pred týždňom oznámili, že sú pripravené prispieť k zaisteniu bezpečnej plavby Hormuzským prielivom. K vyhláseniu sa následne pripojilo ďalších viac ako 20 štátov.
Britské médiá tiež už skôr informovali o tom, že podobnú konferenciu ako teraz Mandon usporiadal už v nedeľu jeho britský kolega Richard Knighton. Zdroje z britského ministerstva obrany oznámili AFP, že pôvodne úzky formát tejto konferencie, ktorej sa zúčastnilo šesť krajín vyššie zmieneného zakladajúceho vyhlásenia a tiež Kanada, bude rozšírený o ďalšie pozvané štáty. Britský denník The Times napísal, že Británia rovnako ponúkla usporiadať v tejto veci samit v Portsmouthe či Londýne, hneď ako na to budú vhodné podmienky.
Vojna, ktorú koncom februára zahájili údery USA a Izraela na Irán s deklarovaným cieľom zabrániť islamskej republike v získaní jadrových zbraní, vedie k rastúcemu počtu civilných obetí a predstavuje hrozbu pre globálnu ekonomiku. Západné krajiny sa musia vyrovnávať s výrazným nárastom cien ropy a plynu, čo je následok iránskej blokády Hormuzského prielivu a útokov na energetické zariadenia.
