Turistické atrakcie nechajte turistom, choďte na miesta, ktoré navštevujú iba miestni a cíťte sa v Paríži ako doma.
Paríž kultúrny aj gurmánsky. Paríž s ustricami, art kinami aj tromi cenami kávy. Forbes prináša osobné tipy Jiřího Hnilicu, riaditeľa Českého centra v Paríži. Absolvent Sorbonny a rytier francúzskeho Rádu akademických paliem stojí na jeho čele už od roku 2018.
Belvédère de Belleville
Na Paríž je dobré pozrieť sa z výšky. Len tak ho možno spoznať a pochopiť vzdialenosti, vývoj mestského urbanizmu, oddať sa kúzlu sivých striech, ktoré sú jednou z hlavných farieb mesta. Eiffelova veža, veža Montparnasse, Víťazný oblúk, 5. poschodie Centre Pompidou sú miesta známe a preplnené.
Moja najobľúbenejšia vyhliadka je z Belvédère de Belleville. Typické, ľudové, naozaj parížske miesto ako celá okolitá štvrť.
Nachádza sa tu malá vinica a majiteľ neďalekého divadielka El Clan Destino miluje Bolka Polívku. Pár krokov od miesta na 72 Rue de Belleville našli v roku 1915 novorodeniatko, ktoré neskôr dostalo meno Edith Piaf. A hneď oproti vyhliadke je príjemná kaviareň. V nej si môžete dať napríklad rosé s ľadom a kochať sa výhľadom na Paríž pod vami.
Bouillon Chartier
Pred pár mesiacmi vzbudil vo Francúzsku senzáciu Fabien Ferré, najmladší francúzsky kuchár ocenený tromi michelinskými hviezdami. Jeho reštaurácia je síce na juhu Francúzska, ale celonárodný ohlas len podčiarkuje, aké významné miesto má v krajine kuchyňa a spoločné stolovanie. V Paríži je nespočetné množstvo reštaurácií, vôní a chutí celého sveta.
Francúzski priatelia mi však odporučili Bouillon Chartier. Tieto reštaurácie sú v Paríži tri už od roku 1896. Pôvodne ľudová jedáleň, dnes všetkými vyhľadávané a obľúbené miesto. Ich charakteristikou je typická francúzska kuchyňa, príjemné ceny a prekrásna secesná výzdoba.
Le Baron Rouge
Víno, bageta, šunka, syr, ustrice a „marché“ – šesťuholník najpríjemnejšieho dňa. Trhy sú francúzskou tradíciou a každotýždenným rituálom. Každá parížska štvrť ich ponúka hneď niekoľko. Len napríklad v stredu ich možno v meste nájsť skoro 40. Trh na Place d’Aligre v 12. štvrti neďaleko Bastilly patrí k tým najtypickejším.
Otvorený je každý deň okrem pondelka. Čerstvá zelenina a morské plody, stačí si len vybrať a počúvať rytmus ročných období. Vo vinárni Le Baron rouge vám z toho všetkého prichystajú „plateau“, ustrice servírujú po šiestich alebo po dvanástich kúskoch (une demi-douzaine či douzaine). Chodím sem rád už roky.
Musée du quai Branly
Francúzski prezidenti radi venujú na konci svojho mandátu Parížu neprehliadnuteľný kultúrny stánok. Napríklad z iniciatívy Jacquesa Chiraca sa v roku 2006 neďaleko Eiffelovej veže otvorila nová múzejná inštitúcia podpísaná architektom Jeanom Nouvelom.
Múzeum orientované na zbierky ľudového umenia a kultúr Oceánie, Afriky, Ázie a Amerík je podľa môjho názoru jednou z najpôsobivejších pamäťových inštitúcií Paríža. Presvedčivo pôsobí modernosť celej stavby, kvalita a jedinečnosť zbierok.
Paríž totiž nie je len hlavným mestom Francúzska, bol a je križovatkou celého sveta. Je tak ľahké nechať sa tu preniesť cez oceány a kontinenty… Susedná 6. parížska štvrť (Rue Visconti, Rue de Seine) je ostrovom milovníkov a zberateľov exotického umenia.
Le Champo a nezávislá filmová scéna
Nesú rozličné mená: Christine 21, Studio Galande, Reflet Médicis… Je ich 29 a sú združené do Spolku nezávislých parížskych kín. Koncentrácia je výraznejšia v 5. a 6. parížskom okrsku v takzvanej Latinskej štvrti. Práve Le Champo tvorí svojím neónovým nápisom jednu z dominánt ikonického boulevardu Saint Michel.
Dramaturgia tejto nezávislej scény je pestrá. Siedme umenie má v Paríži nezastupiteľné miesto.
Stačí si len vybrať z pestrej ponuky historických, súčasných, tradičných, známych či neznámych filmov celého sveta. Hrá sa v podstate v akúkoľvek hodinu. Takmer vždy to sú kultové snímky. Rovnako také sú aj bary Latinskej štvrte, do ktorej vám po filme odporúčam zájsť.
Un café au bar!
Nebol by to Paríž bez kaviarní. Terasy sa prelievajú do ulíc, zapĺňajú každé voľné miesto. Hostia sedia pri okrúhlych stolíkoch, rozhliadajú sa po okoloidúcich. Sú súčasne režisérmi aj hercami rytmu každodennosti. Zvyk však velí, že v Paríži máme tri ceny kávy.
Najdrahšia je na vonkajšej terase, stredná vo vnútri kaviarne a najlacnejšia na bare. Nájdete miesta, kde aj dnes stojí jedno euro. Je to moje najmilšie miesto. Preletíte noviny, vypočujete si starosti susedov, prehodíte pár slov so známymi. Kaviarne sú všade. Vyberte si tú svoju. Možno práve chvíľa, keď sa zastavíte na kávu na bare, vytvorí pocit domova.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Silvie Friedmannová.
