Manželia Kopilovci otvorili svoju prvú palacinkáreň pred vyše jedenástimi rokmi v Humennom a stali sa tak priekopníkmi slaných palaciniek na východe Slovenska. A aj keď boli k tomuto jedlu miestni na začiatku skeptickí, dnes nemajú o zákazníkov núdzu. K humenskej pobočke sa postupne pridali aj franšízové prevádzky v Michalovciach a v Poprade.
Manželia Kopilovci plánujú rozbehnúť druhý biznis v Grécku. Foto: archív Kopilovcov
Kopilovci sa ku gastronómii dostali po prvýkrát v Grécku, kde žili niekoľko rokov. Táňa Kopilová odišla do zahraničia hneď po strednej škole a keďže nevedela cudzí jazyk, začínala podľa vlastných slov od nuly. Počas pätnástich rokov vystriedala viacero prác od čašníčky či sprievodkyne až po manažérku reštaurácie a neskôr sa k nej pridal aj jej manžel. „Spolu sme žili v Grécku šesť rokov na mnohých miestach – v Aténach, na Peloponéze, Korfu či Kréte,“ vysvetľuje Slavo Kopil.
Po čase ich to však privialo naspäť do Brestova, dedinky pri Humennom, odkiaľ Slavo pochádza, a manželia začali premýšľať, ako zužitkujú svoje bohaté skúsenosti. „Už dlhšie sme túžili po kaviarničke, ideálne v spojení s niečím unikátnym, čo v okolí chýbalo,“ hovorí Slavo a dodáva, že nakoniec sa rozhodli otvoriť palacinkáreň v Humennom.
V rebríčku top kuchárov je len jedna žena. Pre rodinnú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi varí sama
Špeciálny recept si priniesli z Kréty, z pobrežnej oblasti Agia Marina, kde Slavo palacinky piekol v reštaurácii u grécko-francúzskeho páru. Recept pochádza z Bretónska, kde ich na základe neho pripravujú generácie jednej rodiny už roky. Keďže sa Kopilovci v Grécku s týmto párom spriatelili, recept na cesto im pri odchode darovali.
Prvú palacinkáreň otvorili manželia v Humennom. Foto: archív palacinkáreň
To, že ho nedostali úplne celý, zistili až v priebehu prvého roka fungovania podniku, a tak ho postupným ochutnávaním palacinkového cesta skompletizovali o tri chýbajúce ingrediencie. „Keď sme cesto robili na Slovensku prvýkrát, zistili sme, že tam pár surovín chýba, a po viacerých testovaniach sme na ne prišli,“ vysvetľuje Táňa.
Receptúra na palacinkové cesto je však aj po rokoch fungovania podniku pre tamojších zamestnancov záhadou. „Manželka vždy vyrába zmes na cesto v suchej podobe, v ktorej sú ingrediencie, o ktorých nevie nikto okrem nás dvoch. Zamestnanci potom cesto dorábajú pridaním vajíčok či mlieka, teda základných surovín, ktoré idú aj do bežných palaciniek,“ vysvetľuje Slavo a dodáva, že tajný recept je súčasťou know-how, ktoré ich odlišuje.
Okrem palaciniek sú v prevádzkach úspešné aj šaláty. Foto: archív palacinkáreň
Suchú zmes distribuujú aj do ďalších dvoch prevádzok. Palacinkáreň v Michalovciach otvorili v októbri 2011 v spolupráci so sestrami – Simonou Knežovou a Stanislavou Šuľakovou. Popradskú spustili pred dvoma rokmi v septembri, pod vedením manželov Hanušínovcov. Tieto prevádzky fungujú ako franšíza pod rovnomenným názvom a s rovnakým menu.
Gastrobiznis rozbehli popri škole. A uspeli aj s hitom z newyorských ulíc
Humenská palacinkáreň je však stále najnavštevovanejšou, podľa manželov Kopilovcov okrem iného aj preto, že funguje najdlhšie a nachádza sa v centre mesta. Otvorili ju v roku 2007, a tak ako mnohí začínajúci podnikatelia ani oni to nemali ľahké. Prvý polrok fungovali len na jednozmennej prevádzke, na ktorej pracovali Kopilovci s bratom Tiborom a dvoma paniami. „Otvorené sme mali od rána do desiatej večer, no mnohokrát sme to so zákazníkmi ťahali do druhej či tretej rána, aby sme ich k nám naučili chodiť,“ hovorí a dodáva, že v sklade mali karimatky, kde si občas pospali.
V začiatkoch boli úspešné najmä sladké palacinky, dnes im už slané dokážu konkurovať. Foto: archív palacinkáreň
Majitelia takto fungovali takmer päť rokov a dnes chodia do podniku zásobovať, vedú celkový manažment a marketing podniku. V letných mesiacoch navyše vypomáhajú v bare a kuchyni. Ide o najrušnejšie obdobie, keď musia k 10 stálym zamestnancom prijať aj približne desať brigádnikov, keďže majú otvorené dve terasy. „Snažíme sa sem chodiť čo najčastejšie. Je pre nás dôležité, aby nás mali naši zákazníci na očiach a aby sme boli v stálom kontakte so zamestnancami,“ zhodujú sa manželia.
Pred tromi rokmi podnik rozširovali, no aj napriek tomu nestratil čaro útulnej kaviarne so stredomorskou hudbou, kde si ľudia oddýchnu. Aj preto sa majitelia bránia zavedeniu otvorenej wifi. „Chceme, aby sa tu ľudia medzi sebou rozprávali. Keď si k nám prídu posedieť, najradšej by som im tie telefóny zamkla do skrinky,“ smeje sa Táňa.
V súčasnosti majú v ponuke 69 sladkých a slaných palaciniek a tvrdia, že je ťažké určiť, ktoré sú medzi zákazníkmi populárnejšie. Keď však pred rokmi otvorili, slaných kombinácií sa ľudia obávali. Humenčania si ich však obľúbili a dnes si počas dlhšieho posedenia často doprajú najprv slanú a potom sladkú palacinku.
A aké sú ich ďalšie plány? Ďalšie rozširovanie siete prevádzok v súčasnosti neplánujú, aj keď v poslednom čase dostali viacero ponúk. „Po otvorení popradskej palacinkárne sa nám ozvalo niekoľko ľudí z celého Slovenska, ktorí chceli otvoriť franšízu, no napokon sme neuzavreli dohodu s nikým,“ hovorí Slavo, no dodáva, že pracujú na ďalšom projekte, ktorý je zameraný na ponuku prenájmu apartmánov na Kréte.
